MEDIA NEWS
Turecký súd rozhodol, že krajina vyhlási novinára Cana Dündara za utečenca, ak sa do 15 dní nevráti do Turecka, a zároveň zhabe všetok jeho majetok. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na Dündarovho právneho zástupcu Yalcina Abbasa.
Istanbulský súd k rozhodnutiu pristúpil na základe návrhu prokurátora, podľa ktorého Dündar opustil krajinu po svojom prepustení z väzenia a nezúčastnil sa odvtedy ani na jednom pojednávaní.
Podľa Abbasa však Dündara pred súdom napadli a krajinu opustil pre obavy o svoj život.
"Štyridsať rokov som sa nevenoval ničomu inému, než žurnalistike," napísal Dündar na Twitteri a zároveň vymenoval všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastní. "To, čo sa súd za štyri minúty rozhodol zhabať, je 40 rokov nášho úsilia," dodal.
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) požaduje zrušenie rozhodnutia súdu. Podľa neho už Dündar "zaplatil dostatočne vysokú cenu za svoju nezávislú žurnalistiku vrátane toho, že musel nedobrovoľne opustiť svoju domovinu", vyhlásil CPJ.
Bývalý šéfredaktor denníka Cumhuriyet (Republika) žije v Nemecku, kam utiekol po tom, ako ho v roku 2016 v Turecku odsúdili za článok o tom, že Turecko údajne dodalo zbrane islamistickým skupinám v Sýrii. Dündar je obvinený aj z toho, že konal ako agent a snažil sa zvyšovať napätie a posilňovať odpor "teroristickej organizácie" voči bezpečnostným zložkám.
Advokátka zakladateľa webovej stránky WikiLeaks v piatok na londýnskym súde uviedla, že jej klient Julian Assange dostal od USA ponuku, ktorá by bola prospešná pre obe strany - ak Assange odhalí zdroj uniknutých údajov Demokratického národného výboru (DNC) spred amerických volieb v roku 2016, vyhne sa extradícii. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Austrálčana Assangea zadržiavajú v britskej väznici, kým bojuje proti svojmu vydaniu do Spojených štátov pre obvinenia zo špionáže.
Advokátka Jennifer Robinsonová zastupuje WikiLeaks už desať rokov. V piatok na súde v Londýne odovzdala písomnú správu, v ktorej sa píše, že Assange dostal spomínanú ponuku 15. augusta 2017 počas stretnutia s bývalým republikánskym kongresmanom Danom Rohrabacherom a Trumpovym kolegom Charlesom Johnsonom.
Podľa Robinsonovej prišli Rohrabacher a Johnson na stretnutie s Assangeovym tímom "v Trumpovom mene" a ubezpečovali ich, že o ich stretnutí prezident vie a ich príchod schválil.
Robinsonová tvrdila, že kongresmana videli na návšteve obžalovaného Assangea, keď žil v exile na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Rohrabacher tam podľa nej prišiel za Assangeom pre to, aby s ním prediskutoval "to, čo by mohlo byť potrebné pre jeho prepustenie". Zároveň mu predstavil návrh prospešný pre všetky strany ("win-win"), ktorý by Assangeovi umožnil opustiť ambasádu a "pokračovať vo svojom živote" bez obáv z toho, že ho vydajú do USA.
"Návrh kongresmana Rohrabachera bol, že ak Assange odhalí zdroj volebných dokumentov z roku 2016, dostane istú formu milosti, záruku alebo dohodu, čo by prezidentovi Trumpovi prospelo politicky a zároveň by zabránilo (Assangeovej) obžalobe a jeho vydaniu do USA," uviedla Robinsonová.
Podľa nej chcel Rohrabacher vyriešiť otázku údajnej účasti Ruska na úniku emailov DNC. Assange však zdroj úniku neuviedol.
"Samozrejme neakceptujeme pravdivosť toho, čo tvrdia ostatní," reagoval na Robinsonovej správu advokát James Lewis, ktorý na trestnom súde v Old Bailey v Londýne zastupuje stranu USA.
Už vo februári Assange vyhlásil, že plánuje na súdnom extradičnom pojednávaní vyhlásiť, že administratíva amerického prezidenta mu ponúkla milosť. Vtedy však Assange uviedol, že podmienkou milosti bolo, aby tvrdil, že Rusko sa nepodieľalo na úniku emailov DNC počas kampane pred voľbami v roku 2016. Biely dom vtedy vydal vyhlásenie popierajúce toto tvrdenie Assangeových právnikov.
Extradičné súdne konanie na trestnom súde Old Bailey v Londýne sa začalo 7. septembra a verdikt by mal byť vynesený začiatkom októbra.
Copyright © TASR 2020
Spoločnosť Playboy Enterprises, majiteľ rovnomenného pánskeho časopisu, zvažuje možnosť návratu na akciovú burzu prostredníctvom fúzie so spoločnosťou špecializovanou na akvizície. S odvolaním sa na informované zdroje to uviedla agentúra Reuters. S akciami Playboya sa prestalo na burze obchodovať pred deviatimi rokmi, keď je kúpil za 207 miliónov USD (4,7 miliardy Sk) zakladateľ časopisu Hugh Hefner sa súkromnú investičný firmou Rizvi Traverse.
Predaj časopisu ale postupne ďalej klesal a pandémie choroby covid-19 situáciu ešte zhoršila, čo firmu na začiatku tohto roka donútilo prestať vydávať tlačenú verziu časopisu. Ten sa začal predávať v roku 1953 a v prvom čísle sa objavila Marilyn Monroe.
Playboy teraz v spolupráci s investičnou bankou koná podľa informovaného zdroja s potenciálnym kupcom. Dohoda, pokiaľ sa ju podarí uzavrieť, by poskytla firme prístup k peniazom, ktoré potrebuje na financovanie rastu a ku ktorým by sa inak nedostala.
Zdroje však upozorňujú, že dohodu sa nakoniec nemusí podariť uzavrieť. Zástupca firmy Playboy ju odmietol komentovať a investičný riaditeľ Rizvi Traverse Suhail Rizvi na žiadosť o komentár neodpovedal.
Hefner, ktorý založil Playboy v roku 1953, zomrel pred tromi rokmi vo veku 91 rokov. Jeho rodina v roku 2018 predala 35procentní podiel firme Rizvi Traverse za 35 miliónov USD.
Logo časopisu - silueta králika - sa stalo jedným z najznámejších na svete. V posledných rokoch Playboy expandoval nad rámec mediálneho podnikania a pretvoril sa v značku životného štýlu. Poskytol aj licenciu na svoju značku a logo ďalším záujemcom. Vo vydaní z marca 2016 sa rozhodol vzdať nahoty, o rok neskôr ale zmenil názor.
Firmy špecializované na akvizície, skrátene SPAC, často nemajú konkrétny obchodný plán. Ukázali sa ale ako rýchla cesta na akciový trh pre firmy, ktoré sa chcú vyhnúť zdĺhavému procesu primárnej verejnej ponuky (IPO) akcií. SPAC urobí primárnu verejnú ponuku akcií a takto získané peniaze, prípadne v kombinácii s úverom, použije k nákupu inej firmy. Zakúpené firmy tak prostredníctvom akvizície automaticky vstúpi na burzu. Investori, ktorí nakupujú akcie SPAC, spravidla vopred nevedia, akú firmu budú cez SPAC nakoniec vlastniť.
Ak sa Spojené štáty budú držať doterajšieho kurzu a nenapraví svoje chyby, Čína podnikne potrebné opatrenia, aby ochránila svoje legitímne práva a záujmy čínskych firiem, uviedlo čínske ministerstvo. Bližšie podrobnosti k možným krokom však neuviedlo, upozornila agentúra Reuters.
TikTok a jeho materská spoločnosť ByteDance v piatok večer podali na federálnom súde vo Washingtone proti nariadeniu Trumpová vlády námietku. Prezident podľa nich zákazom aplikácie prekročil svoje právomoci, a urobil tak skôr z politických dôvodov, než aby zastavil "neobvyklú a mimoriadnu hrozbu" pre USA, ako vyžaduje zákon.
Podľa TikToku zákaz tiež porušuje prvý dodatok k ústave, ktorý garantuje slobodu prejavu. Trumpov zásah podľa sťažnosti zničí internetovú komunitu, kde sa schádzajú milióny Američanov, aby tam vyjadrili svoje názory. Vláda tiež podľa spoločnosti ignorovala dôkazy, ktoré ukazujú, že spoločnosť chráni súkromie aj bezpečnosť používateľov v USA.
Je to už druhýkrát, kedy TikTok napadol kroky prezidenta Trumpa na súde. Preniesol tým geopolitický boj o technológie a obchod do amerického právneho systému.
Podľa rozhodnutia americkej vlády majú od nedele americkej firmy zakázanú distribúciu aplikácií Wech a TikTok. To znamená, že dva hlavné obchody s aplikáciami prevádzkované americkými podnikmi Apple a Google musia tieto dve aplikácie odstrániť zo svojej ponuky. V nedeľu nadobudne platnosť aj zákaz, ktorý výrazne obmedzí fungovanie aplikácie Wech. V prípade TikToku takýto zákaz ale nezačne platiť skôr ako 12. novembra, čo aplikáciu dáva viac času na dojednanie transakcie, ktorá má umožniť zachovanie jej prevádzky v USA.
ByteDance teraz rokuje s americkou softvérovou firmou Oracle a ďalšími podnikmi o vytvorení novej spoločnosti TikTok Global. Snažia sa tak rozptýliť obavy americkej administratívy ohľadom bezpečnosti osobných dát užívateľov.
Majiteľom aplikácie pre zdieľanie krátkych videí TikTok je čínska spoločnosť ByteDance, zatiaľ čo komunikačné aplikáciu Wech vlastnú čínska firma Tencent. TikTok má v USA približne 100 miliónov užívateľov a je populárny najmä medzi mladými Američanmi. Firma sama tvrdí, že denných užívateľov má v USA okolo 50 miliónov.
Copyright © ČTK 2020
Turecká vláda odsúdila titulok gréckeho denníka Dimokratia, ktorý na úvodnej strane urážal tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ministerstvo zahraničných vecí v "krajine polmesiaca" si už predvolalo gréckeho veľvyslanca a vyzvalo Grécko, aby vzalo na zodpovednosť osoby, ktoré majú tieto urážky na svedomí.
"V mene tureckej vlády najdôraznejšie odsudzujem zverejnenie urážok na adresu nášho prezidenta," napísal v liste Fahrettin Altun, riaditeľ komunikácie v kancelárii tureckého prezidenta.
Už niekoľko týždňov predstavuje "jablko sváru" medzi Gréckom a Tureckom východná časť Stredozemného mora, kde Ankara uskutočňuje prieskum nálezísk nerastného bohatstva.
Oba štáty sa sporia o to, či by sa ostrovy mali brať do úvahy pri určovaní priemyselnej a hospodárskej hranice. Grécko má tisíce ostrovov a ostrovčekov, z ktorých je obývaných približne dvesto. Turecko obviňuje Grécko, že sa snaží ukoristiť výhodnejšie postavenie v prípade nálezísk na jeho úkor. Ankara tvrdí, že hranica by sa mala nachádzať medzi gréckou a tureckou pevninou a nemali by sa brať do úvahy grécke ostrovy.
Erdogan v piatok uviedol, že je pripravený prostredníctvom videohovoru diskutovať s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, aby sa spoločne pokúsili vyriešiť vzniknutý problém.
Vzťahy medzi historickými rivalmi sú v tomto období najhoršie od roku 1974, keď sa neďaleký Cyprus po krátkych bojoch medzi armádami týchto štátov rozdelil na grécku a tureckú časť. Tamojšiu Severocyperskú tureckú republiku však uznáva iba Turecko.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
