MEDIA NEWS
Výzva prišla po tom, ako sa zamestnancom tohto časopisu niekto vyhrážal smrťou, informuje tlačová agentúra AFP.
Charlie Hebdo začiatkom septembra, keď sa začal súdny proces s podozrivými komplicmi útokov, znovu zverejnil karikatúry proroka Mohameda.
Hoci sa náklad daného čísla vo Francúzsku vypredal, vyvolalo to odsúdenie zo strany niekoľkých moslimských krajín a militanti z teroristickej siete al-Káida pohrozili zopakovaním masakru z januára 2015.
Otvorený list zverejnený spravodajskými médiami odsudzuje "nové totalitné ideológie, ktoré niekedy tvrdia, že sú inšpirované náboženskými textami".
"Nepriatelia slobody musia pochopiť, že my všetci spolu sme ich neochvejnými oponentmi, a to bez ohľadu na naše rozdiely v názoroch či vierovyznaní," uvádza sa ďalej vo výzve.
Pri útoku na redakciu Charlie Hebdo zahynulo 12 ľudí vrátane niekoľkých najslávnejších francúzskych karikaturistov. Streľbu spustili bratia Said a Chérif Kouachiovci.
Pojednávanie sa začalo za prísnych bezpečnostných opatrení. V súdnej sieni bolo prítomných 11 zo 14 podozrivých komplicov, ktorí mali pomáhať Kouachiovcom, ako aj útočníkovi, ktorý o dva dni nato zaútočil na parížsky kóšer supermarket.
Útoky predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo 258 mŕtvych a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.
Týždenník Charlie Hebdo je svojím odtabuizovaným štýlom a provokatívnymi karikatúrami všeobecne považovaný za kontroverzný.
Bosnianske úrady začnú trestné stíhanie médií, ktoré zverejnili meno chráneného svedka v procese súvisiacom s genocídou v Srebrenici, informoval v utorok spravodajský portál Balkan Insight.
"Iniciovali sme spolu s prokuratúrou postup na ďalšiu ochranu svedka a začatie trestného stíhania tých, ktorí zverejnili totožnosť chráneného svedka," uviedla sudkyňa Súdu Bosny a Hercegoviny Minka Krehová.
Meno svedka zverejnil na svojej webovej stránke verejnoprávny Rozhlas a televízia Republiky Srbskej (RTRS) a ďalšie médiá. Takéto konanie je v krajine klasifikované ako trestný čin.
RTRS sa pre Balkánsku sieť investigatívneho spravodajstva (BIRN) odmietla vyjadriť k tomu, prečo zverejnila totožnosť chráneného svedka. Krátko na to RTRS stiahla zo svojho webu časť urážlivého článku a uviedla, že svedka spoznali ľudia.
Spomínaný svedok vypovedal na súde s bývalými bosnianskosrbskými policajtmi Miodragom Josipovičom a Branimirom Tesičom pre ich údajnú účasť na genocíde Bosniakov zo Srebrenice v júli 1995.
Svedok vo svojom svedectve uviedol, že v roku 1996 mu Radovan Viškovič, ktorý je v súčasnosti predsedom vlády Republiky srbskej, ponúkol peniaze na vykopanie masového hrobu v meste Miliči.
Po tom, čo štátna prokuratúra minulý týždeň potvrdila, že pracuje na prípade spojenom s Viškovičom, niektoré médiá zverejnili články, v ktorých sa uvádza meno chráneného svedka.
Misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Bosne a Hercegovine odsúdila zverejnenie identity chráneného svedka s tým, že išlo o "závažné porušenie jedného zo základných princípov fungujúceho súdneho systému".
Podľa bosnianskych zákonov môžu byť ľudia za zverejnenie totožnosti chráneného svedka odsúdení na šesť mesiacov až päť rokov väzenia.
Srebrenica, malé horské mesto, bolo v polovici 90. rokov dejiskom genocídy moslimského obyvateľstva; najhoršieho zločinu spáchaného v Európe od druhej svetovej vojny.
Mesto, ktoré bolo počas bosnianskej vojny (1992-95) v "bezpečnej zóne" mierových síl OSN, napadli v júli 1995 bosnianskosrbskí vojaci a členovia polovojenských jednotiek, pričom následne zmasakrovali vyše 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Daytonská mierová dohoda z roku 1995 ukončila krvavý vojenský konflikt v Bosne (1992-95) a rozdelila správu krajiny medzi Republiku srbskú (RS) a chorvátsko-moslimskú Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Politický život v krajine napriek medzinárodným snahám paralyzujú neustále spory medzi lídrami etnických entít.
Copyright © TASR 2020
Spoločnosť Facebook odstránila na svojich platformách malú sieť falošných účtov a stránok pôvodom z Číny, ktoré sa sústreďovali na narušenie politickej činnosti v krajinách juhovýchodnej Ázie a USA. Zároveň tiež odstránila sieť pôvodom z Filipín, ktorá sa zamerala na ovplyvňovanie verejnej mienky medzi tamojšími používateľmi. Informovala o tom na svojej webstránke.
Sieť pôvodom z Filipín zverejňovala príspevky vo filipínčine a angličtine. Tie sa zameriavali na miestne spravodajstvo a udalosti týkajúce sa domácej politiky, vojenskej protiteroristickej činnosti, chystaného protiteroristického zákona, kritiky komunizmu, mladých aktivistov a opozície. Vyšetrovanie Facebooku odhalilo väzby siete na filipínsku armádu a políciu.
Prvá spomínaná sieť sa zamerala najmä na juhovýchodnú Áziu, pričom zverejňovala príspevky o súčasnom dianí vo svete v čínštine, filipínčine a angličtine. Medzi témami boli napríklad záujmy Pekingu v Juhočínskom mori, Hongkong, podpora filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho a potenciálna kandidatúra jeho dcéry v prezidentských voľbách v roku 2020 či kritika nezávislej filipínskej mediálnej organizácie Rappler. Činnosť siete v USA predstavovala menšiu časť jej úsilia. Facebook nespojil sieť priamo s čínskou vládou. Ľudia, ktorí za ňou stáli, sa podľa neho pokúšali utajiť svoju identitu a polohu pomocou virtuálnych súkromných sietí a iných metód.
Aktivity siete pôvodom z Číny sa v USA sústredili na zverejňovanie materiálov pre a proti prezidentským kandidátom Peteovi Buttigiegovi, Joeovi Bidenovi a prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Americké tajné služby a úrady už dlhší čas varujú pred pretrvávajúcimi a potenciálnymi hrozbami možného zasahovania Číny, Ruska a Iránu do novembrových prezidentských volieb. V utorok Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a Agentúra pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúr (CISA) napríklad varovali pred šírením dezinformácií týkajúcich sa výsledkov volieb, ktoré budú pravdepodobne šíriť zahraniční aktéri a kyberzločinci. Agentúry poznamenali, že aj keby sa zahraničnému hráčovi podarilo manipulovať s webovou stránkou súvisiacou s voľbami, základné údaje by zostali neskompromitované.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
