MEDIA NEWS
Európska únia odsúdila štvrtkové rozhodnutie súdu v Bielorusku, ktorý poslal na dva roky do väzenia dve novinárky internetovej televízie Belsat, prinášajúce on-line spravodajstvo z protestov proti režimu prezidenta Alexandra Lukašenka. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Hanebný zásah voči médiám pokračuje; EÚ dôrazne odsudzuje a žiada zrušenie trestu pre Kaciarynu Andrejevovú a Darju Čuľcovovú z televízie Belsat za to, že si robia svoju prácu," uviedol na Twitteri hovorca Európskej komisie Peter Stano. "Vyzývame bieloruské orgány, aby rešpektovali základné slobody a prestali sa zameriavať na novinárov," dodal.
Reportérka Kaciaryna Andrejevová (27) a kameramanka Darja Čuľcovová (23) boli odsúdené za riadenie "masových akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok". Trest si majú odpykať vo väzení s nízkym stupňom stráženia, informovala televízia Belsat sídliaca v Poľsku.
Obe mladé ženy zadržali vlani v novembri, keď natáčali zhromaždenie v bieloruskej metropole Minsk, ktorého účastníci žiadali vyšetrenie okolností smrti aktivistu Ramana Bandarenku. Štáb Belsatu vtedy nasnímal aj ničenie pietneho miesta vytvoreného občanmi vo dvore obytného domu, kde Bandarenka býval, príslušníkmi bezpečnostných zložiek.
Dianie vo dvore, ako aj na priľahlej ulici snímal štáb z okien bytu na 14. podlaží. Po rozohnaní zhromaždenia ozbrojená poriadková polícia vyrazila dvere bytu a mladé ženy zadržala.
Nebývalé masové protesty v Bielorusku vypukli po zverejnení výsledkov augustových prezidentských volieb, za ktorých víťaza bol opäť vyhlásený Alexandr Lukašenko. Bezpečnostné zložky ich potláčali s brutalitou, ktorá vyvolala ostrú kritiku aj v zahraničí.
Opozícia, časť občanov Bieloruska i západné krajiny považujú výsledky volieb za sfalšované a Lukašenka ako legitímneho prezidenta neuznávajú. Za volebné manipulácie a násilné potláčanie opozičných demonštrácií uvalili členské štáty Európskej únie sankcie na štyri desiatky bieloruských vládnych činiteľov.
Pred súdom v Minsku sa v piatok začalo neverejné pojednávanie s novinárkou a lekárom, ktorí sú obvinení zo zverejnenia lekárskych záznamov aktivistu Ramana Bandarenku. Ide o 31-ročného muža, ktorý zomrel na následky poškodenia mozgu a ďalšie zranenia z bitky.
Na podporu súdenej novinárky a lekára sa na rôznych miestach v Minsku objavili plagáty s fonendoskopom a znakom 0 promile.
Pred súd sa postavila novinárka nezávislého spravodajského webu TUT.by Kaciaryna Barisevičová, ktorá zverejnila Bandarenkov príbeh, a lekár Arciom Sarokin, obvinený z poskytnutia lekárskych záznamov médiám.
V kauze ide o rozpor medzi závermi vyšetrovateľov, ktorí tvrdia, že Bandarenka vykazoval známky intoxikácie - požitia alkoholu. Nezávislé bieloruské médiá však následne citovali Sarokina, podľa ktorého v tele obete nebol zistený žiaden alkohol.
Obhajoba, médiá i Sarokinovi kolegovia upozornili, že výsledok laboratórnych testov na neprítomnosť alkoholu u Bandarenku lekár potvrdil pre TUT.by až "post factum" - po tom, ako už dávnejšie kolovali na internete. Znamenalo by to, že lekárske tajomstvo neporušil.
Bandarenkova matka Aliena pred začiatkom tohto procesu novinárom tiež povedala, že Barisevičová a Sarokin "neporušili žiadne zákony" a mali jej súhlas na zverejnenie informácií o zdravotnom stave jej syna. Vyhlásila tiež, že dúfa v spravodlivý proces, uviedol portál TUT.by.
Obhajoba aj na základe svedectva Bandarenkovej matky upozorňuje, že v tomto spore sa "štát z neznámeho dôvodu stavia do role poškodenej strany." Podľa nej má proces poslúžiť ako nástroj na zastrašenie lekárov i ostatných občanov naladených proti režimu.
Na súdne pojednávanie neboli akreditované žiadne nezávislé médiá. Proces je neverejný, pretože materiály predložené súdu obsahujú lekárske dokumenty a vzťahuje sa na ne lekárske tajomstvo.
Bieloruská generálna prokuratúra tento týždeň informovala, že v kauze Bandarenkovej smrti začala trestné stíhanie. Dodala však, že vyšetrovaním sa nezistila účasť príslušníkov polície na ublížení na zdraví aktivisti Bandarenku.
K incidentu s Bandarenkom došlo 11. novembra 2020, keď neidentifikované osoby uniesli z dvora bytového domu, kde býval, na neznáme miesto. Bandarenka vyšiel na dvor, aby neznámym osobám zabránil v ničení úprav vo dvore, ktoré si urobili obyvatelia bytového domu ako prejav podpory bieloruskej opozície.
Neskôr po predpokladanom únose 31-ročného Bandarenku priviezli do jednej z minských nemocníc s ťažkými zraneniami. Lekári mu diagnostikovali poranenie hlavy, mozgový edém a mnohopočetné modriny. Napriek urgentnej operácii mladík zomrel.
Bandarenkov aktivizmus bol súčasťou snáh časti bieloruských občanov postaviť sa proti falšovaniu výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa v Bielorusku konali v auguste minulého roku a za ktorých víťaza bol vyhlásený Alexandr Lukašenko.
Tento verdikt volebnej komisie mal za následok vypuknutie masových protestov a zhromaždení.
Bezpečnostné zložky na ne reagovali tvrdým zákrokom: policajti proti demonštrantom použili gumové projektily, slzotvorný plyn i vodné delo. Pri ich zásahoch zahynulo niekoľko ľudí vrátane Bandarenku.
Európska únia odsúdila Bandarenkovu smrť i zásah proti demonštrantom a uvalila na Lukašenka a jeho spojencov a spolupracovníkov sankcie.
Lukašenkovým spojencom zostáva Rusko, ktorého prezident Vladimir Putin sa s ním stretne na budúci týždeň.
Piatkové súdne pojednávanie je jedným z ostro sledovaných súdnych procesov s účastníkmi protestov proti bieloruskému režimu. Iný súd vo štvrtok odsúdil dve novinárky na dva roky väzenia za to, že na internete streamovali zhromaždenie, ktoré sa konalo vo dvore Bandarenkovho domu pár dní po jeho smrti.
Rozsudok odňatia slobody nad týmito novinárkami je doteraz najprísnejší voči zástupcom nezávislých spravodajských médií, konštatovala agentúra AFP.
/GettyImages-730138969-597b38546f53ba0011185a58.jpg)
Hackeri zosúladene zaútočili na viaceré webové stránky maďarskej vlády, informoval podľa vládneho servera kormany.hu v piatok v Budapešti štátny tajomník úradu vlády Csaba Dömötör.
K útoku podľa jeho slov došlo po tom, čo premiér Viktor Orbán vo verejnoprávnom rozhlase v piatok ráno oznámil spustenie internetovej konzultácie, v ktorej sa občania môžu vyjadriť k spôsobom uvoľňovania karanténnych opatrení.
Hackeri napadli portál vlády určený na registráciu záujemcov o očkovanie proti novému druhu koronavírusu, stránku s prieskumom o opatreniach, informačnú stránku operačného štábu vlády zodpovedného za protiepidemiologické opatrenia, ale aj oficiálny portál kabinetu kormany.hu.
Dömötör dodal, že pracovníci Národnej infokomunikačnej služby (NISZ) vykonali potrebné opatrenia, ktorých vplyvom boli webové stránky prechodne z niektorých miest nedostupné. "Po identifikovaní IP adries a príslušnom vyšetrovaní NISZ neodkladne podá trestné oznámenia," zdôraznil štátny tajomník.
Austrália a americká spoločnosť Facebook rokovali v piatok s cieľom vyriešiť svoj spor po tom, ako táto sociálna sieť vyvolala medzinárodné pobúrenie zablokovaním spravodajského obsahu austrálskych médií. Informovala o tom agentúra AFP.
Austrálsky minister financií Josh Frydenberg potvrdil, že komunikoval so šéfom Facebooku Markom Zuckerbergom o tom, ako vyriešiť pretrvávajúce názorové nezhody, a dodal, že rokovania budú pokračovať aj počas víkendu.
Facebook vo štvrtok bez varovania zamedzil svojim používateľom v Austrálii možnosť zdieľať spravodajstvo a celosvetovo zablokoval prístup ku kontám austrálskych médií. Toto rozhodnutie bolo reakciou na návrh zákona, na základe ktorého by musel austrálskym médiám platiť za zdieľanie ich obsahu.
Austrálsky premiér Scott Morrison tento krok odsúdil ako výhražné správanie a americkú spoločnosť vyzval na návrat k rokovaciemu stolu. Zároveň dodal, že sa o znenie sporného legislatívneho návrhu zaujímajú aj iné krajiny a že o ňom už diskutoval s indickým premiérom Nárendrom Módím a kanadským predsedom vlády Justinom Trudeauom.
Legislatívny návrh schválila v stredu austrálska Snemovňa reprezentantov a teraz sa ním zaoberá Senát.
Facebook obhajoval svoju dramatickú reakciu na túto právnu normu, ktorá je podľa neho založená na "zásadnom nepochopení vzťahu medzi našou platformou a vydavateľmi, ktorí ho používajú na zdieľanie spravodajského obsahu", uviedol manažér Facebooku pre Austráliu a Nový Zéland William Easton.
Americký technologický gigant vyvolal pohoršenie aj preto, že omylom zablokoval nielen spravodajské médiá, ale i kontá niekoľkých miestnych zdravotníckych úradov, pohotovostných služieb a charitatívnych organizácií - a dokonca aj svoju vlastnú stránku.
AFP si všíma, že rozhodnutie Facebooku je v kontraste s krokom spoločnosti Google, ktorá v posledných dňoch v reakcii na regulačný tlak uzavrela dohody s mediálnymi organizáciami vrátane spoločnosti magnáta Ruperta Murdocha.
Copyright © TASR 2021
Austrálsky premiér Scott Morrison v piatok vyzval spoločnosť Facebook, aby u austrálskych používateľov na svojej platforme neblokovala spravodajský obsah a vrátila sa k rokovaniam s mediálnymi vydavateľstvami.
Facebook vo štvrtok zablokoval austrálskym používateľom možnosť zdieľania alebo prezerania spravodajského obsahu v reakcii na návrh zákona, podľa ktorého by technologické giganty mali platiť za spravodajský obsah. Podľa Morrisona je krok Facebooku hrozba. „Myšlienka zatvorenia týchto druhov webov, ako to urobili včera, bola akousi hrozbou. Nuž, viem, ako na to reagujú Austrálčania, a pomyslel som si, že to z ich strany nebol dobrý krok. Mali by sa cez to rýchlo preniesť, vrátiť sa k stolu a vyriešime to,“ povedal novinárom.
Blokáda Facebooku vyvolala verejné pobúrenie, keďže prerušila prístup k obsahu o pandémii, verejnom zdraví a pohotovostných službách. Podľa všetkého zasiahla aj neaustrálske médiá, napríklad britský Daily Telegraph a Sky News, ktoré majú rovnaké názvy ako médiá v Austrálii.
Minister financií Josh Frydenberg uviedol, že vo štvrtok aj v piatok telefonoval so šéfom Facebooku Markom Zuckerbergom. Na Twitteri napísal, že prebrali zostávajúce problémy a dohodli sa na tom, že ich okamžite preberú ich tímy. Frydenberg by mal s Zuckerbergom podľa svojich slov telefonovať aj cez víkend.
Návrh zmieneného zákona v stredu prešiel dolnou komorou austrálskeho parlamentu a schváliť ho ešte musí Senát. Google a Facebook bojujú proti zákonu, keďže podľa nich neodráža skutočné fungovanie internetu a nespravodlivo „pokutuje“ ich platformy. Na rozdiel od Facebooku však Google v ostatných dňoch podpísal platobné dohody s tromi významnými austrálskymi médiami.
Morrisom vysvetlil, že o spore s Facebookom sa bavil aj s indickým premiérom Naréndrom Módím a o navrhovanom zákone diskutuje aj s lídrami v Spojenom kráľovstve, Kanade a Francúzsku. „O to, čo robí Austrália, je veľký svetový záujem. Preto vyzývam Facebook, rovnako ako sme to robili v prípade spoločnosti Google, aby sa konštruktívne zapojil, pretože vedia, že to, čo tu Austrália urobí, bude pravdepodobne nasledovať mnoho ďalších západných jurisdikcií,“ doplnil.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
