MEDIA NEWS
Šéfredaktora ruského spravodajského portálu Mediazona Sergeja Smirnova vo štvrtok prepustili z väzenia, v ktorom si odsedel 15 dní za porušenie pravidiel konania verejných zhromaždení. Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Podľa súdu sa Smirnov tohto činu dopustil, keď 20. januára zdieľal cudzí tvít s fotografiou frontmana punkovej skupiny Tarakany (v preklade Šváby) Dmitrija Spirina, na ktorého sa má podobať. Tvít sprevádzal aj dátum a čas konania zhromaždenia na podporu väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného. Spirin otvorene podporuje Navaľného.
Súd Smirnova odsúdil na 25 dní väzenia, v odvolacom konaní bol tento trest znížený na 15 dní.
V rozhovore pre Echo Moskvy stanicu Smirnov vo štvrtok uviedol, že po prepustení na slobodu sa cíti dobre. Sťažoval sa však na životné podmienky v celách detenčného zariadenia v meste Sacharovo, ktoré slúži ako väzobné centrum pre ilegálnych imigrantov.
Podľa Smirnova sa tomuto problému treba intenzívne venovať a "pokiaľ je to možné, zlepšiť ich". Upozornil, že mnohí migranti tam trávia aj viac ako rok. Dodal, že vo väzení hovoril s ľuďmi z Nigérie, Konga, Senegalu či Kuby.
Smirnov potvrdil, že v súvislosti so svojím odsúdením a podmienkami vo väznení podáva sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Podľa neho tak urobí "každý, kto sedel v Sacharove".
Ľudskoprávni aktivisti už skôr informovali, že moskovské väznice sú po protestoch na podporu Navaľného, ktoré sa konali 23. a 31. januára, ako aj 2. februára, preplnené a podmienky v nich sú nevyhovujúce a ľudsky nedôstojné.
Zadržanie novinára Smirnova a rozsudok nad ním odsúdili spravodajský server The Bell, televízia Dožď, časopis Cholod a Novinársky zväz.
Smirnov bol zadržaný počas prechádzky so svojím päťročným synom 30. januára, deň predtým, ako sa v Moskve a ďalších ruských mestách konali veľké zhromaždenia na podporu Navaľného.
Spravodajský portál Mediazona, ktorého je Smirnov šéfredaktorom, sa špecializuje na príbehy o ľuďoch prenasledovaných z politických dôvodov a píše aj "o nedokonalosti nášho systému na vymáhanie práva". "Stíhanie Smirnova a novinárov z iných nezávislých médií... je pokusom o zastrašenie celej komunity" novinárov, upozornil ruský spravodajský portál The Bell.
Podľa súdu sa Smirnov tohto činu dopustil, keď 20. januára zdieľal cudzí tvít s fotografiou frontmana punkovej skupiny Tarakany (v preklade Šváby) Dmitrija Spirina, na ktorého sa má podobať. Tvít sprevádzal aj dátum a čas konania zhromaždenia na podporu väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného. Spirin otvorene podporuje Navaľného.
Súd Smirnova odsúdil na 25 dní väzenia, v odvolacom konaní bol tento trest znížený na 15 dní.
V rozhovore pre Echo Moskvy stanicu Smirnov vo štvrtok uviedol, že po prepustení na slobodu sa cíti dobre. Sťažoval sa však na životné podmienky v celách detenčného zariadenia v meste Sacharovo, ktoré slúži ako väzobné centrum pre ilegálnych imigrantov.
Podľa Smirnova sa tomuto problému treba intenzívne venovať a "pokiaľ je to možné, zlepšiť ich". Upozornil, že mnohí migranti tam trávia aj viac ako rok. Dodal, že vo väzení hovoril s ľuďmi z Nigérie, Konga, Senegalu či Kuby.
Smirnov potvrdil, že v súvislosti so svojím odsúdením a podmienkami vo väznení podáva sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Podľa neho tak urobí "každý, kto sedel v Sacharove".
Ľudskoprávni aktivisti už skôr informovali, že moskovské väznice sú po protestoch na podporu Navaľného, ktoré sa konali 23. a 31. januára, ako aj 2. februára, preplnené a podmienky v nich sú nevyhovujúce a ľudsky nedôstojné.
Zadržanie novinára Smirnova a rozsudok nad ním odsúdili spravodajský server The Bell, televízia Dožď, časopis Cholod a Novinársky zväz.
Smirnov bol zadržaný počas prechádzky so svojím päťročným synom 30. januára, deň predtým, ako sa v Moskve a ďalších ruských mestách konali veľké zhromaždenia na podporu Navaľného.
Spravodajský portál Mediazona, ktorého je Smirnov šéfredaktorom, sa špecializuje na príbehy o ľuďoch prenasledovaných z politických dôvodov a píše aj "o nedokonalosti nášho systému na vymáhanie práva". "Stíhanie Smirnova a novinárov z iných nezávislých médií... je pokusom o zastrašenie celej komunity" novinárov, upozornil ruský spravodajský portál The Bell.
Austrália kritizovala bezprecedentné rozhodnutie spoločnosti Facebook zablokovať v tejto krajine zdieľanie a prezeranie spravodajského obsahu. informovala agentúra Vo štvrtok AFP.
Facebook vo štvrtok bez varovania zamedzil svojim používateľom v Austrálii možnosť zdieľať spravodajstvo a celosvetovo zablokoval prístup ku kontám austrálskych médií, uviedol minister financií Josh Frydenberg.
"Facebook urobil chybu. Rozhodnutie Facebooku je zbytočné, tvrdé a poškodí jeho reputáciu v Austrálii," dodal Frydenberg.
Prekvapujúce rozhodnutie tejto súkromnej spoločnosti je reakciou za návrh zákona, na základe ktorého by musel austrálskym médiám platiť za zdieľanie ich obsahu.
Frydenberg však uviedol, že vláda je aj naďalej odhodlaná návrh zákona schváliť. V stredu ho schválila Snemovňa reprezentantov a teraz sa ním zaoberá Senát.
Podľa austrálskeho ministra pre komunikáciu Paula Fletchera Facebook svojim rozhodnutím prispieva k šíreniu dezinformácii. Austrálčania totiž na Facebooku už nenájdu obsah od spoločností, ktoré zamestnávajú profesionálnych novinárov a dodržiavajú redakčné a spravodajské štandardy.
Facebook vo štvrtok zablokoval nielen spravodajské médiá, ale omylom i kontá niekoľkých miestnych zdravotníckych úradov, pohotovostných služieb, charitatívnych organizácií a dokonca aj svoju vlastnú stránku.
"Navrhovaný zákon je zásadným nepochopením vzťahu medzi našou platformou a vydavateľmi, ktorí ho používajú na zdieľanie spravodajského obsahu," uviedol v stredu manažér Facebooku pre Austráliu a Nový Zéland William Easton. "Stáli sme tak pred ťažkým rozhodovaním: Pokúsiť sa o dodržiavanie zákona, ktorý ignoruje existenciu tohto vzťahu, alebo prestať umožňovať zdieľanie spravodajského obsahu v našich službách v Austrálii. S ťažkým srdcom si vyberáme to druhé," dodal.
AFP si všíma, že rozhodnutie Facebooku je v kontraste s krokom spoločnosti Google, ktorá v posledných dňoch v reakcii na regulačný tlak uzavrela dohody s mediálnymi organizáciami vrátane spoločnosti magnáta Ruperta Murdocha.
Facebook vo štvrtok bez varovania zamedzil svojim používateľom v Austrálii možnosť zdieľať spravodajstvo a celosvetovo zablokoval prístup ku kontám austrálskych médií, uviedol minister financií Josh Frydenberg.
"Facebook urobil chybu. Rozhodnutie Facebooku je zbytočné, tvrdé a poškodí jeho reputáciu v Austrálii," dodal Frydenberg.
Prekvapujúce rozhodnutie tejto súkromnej spoločnosti je reakciou za návrh zákona, na základe ktorého by musel austrálskym médiám platiť za zdieľanie ich obsahu.
Frydenberg však uviedol, že vláda je aj naďalej odhodlaná návrh zákona schváliť. V stredu ho schválila Snemovňa reprezentantov a teraz sa ním zaoberá Senát.
Podľa austrálskeho ministra pre komunikáciu Paula Fletchera Facebook svojim rozhodnutím prispieva k šíreniu dezinformácii. Austrálčania totiž na Facebooku už nenájdu obsah od spoločností, ktoré zamestnávajú profesionálnych novinárov a dodržiavajú redakčné a spravodajské štandardy.
Facebook vo štvrtok zablokoval nielen spravodajské médiá, ale omylom i kontá niekoľkých miestnych zdravotníckych úradov, pohotovostných služieb, charitatívnych organizácií a dokonca aj svoju vlastnú stránku.
"Navrhovaný zákon je zásadným nepochopením vzťahu medzi našou platformou a vydavateľmi, ktorí ho používajú na zdieľanie spravodajského obsahu," uviedol v stredu manažér Facebooku pre Austráliu a Nový Zéland William Easton. "Stáli sme tak pred ťažkým rozhodovaním: Pokúsiť sa o dodržiavanie zákona, ktorý ignoruje existenciu tohto vzťahu, alebo prestať umožňovať zdieľanie spravodajského obsahu v našich službách v Austrálii. S ťažkým srdcom si vyberáme to druhé," dodal.
AFP si všíma, že rozhodnutie Facebooku je v kontraste s krokom spoločnosti Google, ktorá v posledných dňoch v reakcii na regulačný tlak uzavrela dohody s mediálnymi organizáciami vrátane spoločnosti magnáta Ruperta Murdocha.
Bývalý americký prezident Donald Trump poskytol v stredu médiám prvé rozhovory od konca svojho mandátu. V jednom z nich označil sociálnu sieť Twitter, ktorá mu v januári zrušila twitterový účet, ako "nudnú". Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Exprezidenta USA si na rozhovory - v ktorých sa mal vyjadriť k úmrtiu vplyvného amerického konzervatívneho rozhlasového moderátora a politického komentátora Rusha Limbaugha - pozvali jemu naklonené médiá: televízia Fox News, krajne pravicová stanica One America News Network (OANN) a konzervatívny portál Newsmax.
Trump sa okrem iného v rozhovoroch vyjadril aj o prezidentovi Joeovi Bidenovi. Povedal o ňom, že je zrejme "psychicky mimo". Naďalej tiež tvrdil, že novembrové prezidentské voľby boli zmanipulované v jeho neprospech.
V rozhovore pre portál Newsmax Trump uviedol, že sociálna sieť Twitter je od jeho nedobrovoľného odchodu z nej "nudnou". Twitter zrušil účet vtedy ešte dosluhujúcemu prezidentovi Trumpovi 8. januára. Ako odôvodnenie tohto kroku spoločnosť uviedla riziko vypuknutia ďalších násilností po útoku Trumpových priaznivcov na budovu Kapitolu na začiatku januára. Počas tohto incidentu zahynulo päť ľudí.
Svoj návrat na sociálne siete však nevylúčil a podľa vlastných slov o tom "rokuje s niekoľkými ľuďmi. "Existuje aj iná možnosť, akou je vytvorenie svojej vlastnej platformy, pretože máme viac priaznivcov než ktokoľvek iný," dodal Trump.
O svojej prípadnej kandidatúre v roku 2024 sa Trump nezmienil. Tá prichádza do úvahy po tom, ako ho americký senát v sobotu oslobodil spod ústavnej žaloby (impeachmentu). "Zatiaľ sa k tomu nevyjadrím, ale máme obrovskú podporu. Som jediný prezident, ktorého obľúbenosť rástla napriek tomu, že čelil impeachmentu", povedal.
Trump v súčasnosti žije vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride, kam odišiel po tom, ako oficiálne skončilo jeho pôsobenie vo funkcii.
Holandská europoslankyňa Sophie in 't Veldová sa domnieva, že existuje dostatočný dôvod pre to, aby monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva Európskeho parlamentu (EP), ktorej predsedá, začala monitorovať situáciu v Slovinsku. Príslušný návrh by musel schváliť europarlament.
Ako vo štvrtok uviedla agentúra STA, europoslankyňa to vyhlásila v rámci online diskusie o slobode médií, ktorú usporiadala jej politická strana D66.
Podľa STA sa diskutovalo aj o tom, či hrozí, že sa Slovinsko stane ďalšou autokratickou krajinou EÚ. In 't Veldová poznamenala, že by bolo problematické, ak by slovinská vláda nasledovala názory maďarského premiéra Viktora Orbána a Poľska. Naznačila tiež možné ťažkosti, keď bude Slovinsko v druhom polroku tohto roku predsedať Rade EÚ.
Europoslankyňa pripomenula, že skupina, ktorej šéfuje, pred tromi rokmi monitorovala situáciu na Slovensku a na Malte - bolo to v čase po vraždách investigatívnych reportérov Jána Kuciaka a Daphne Caruanovej Galiziovej - a poukazovala na "jedovatú atmosféru" voči novinárom v oboch týchto krajinách v období pred vraždami.
Spomenula aj reakciu slovinského premiéra Janeza Janšu na utorňajší článok v periodiku Politico o situácii médií v Slovinsku, keď premiér zaútočil na autorku článku, uznávanú novinárku Lili Bayerovú, a tvrdil, že "dostala pokyn nepísať pravdu, preto citovala najmä nemenované zdroje z krajnej ľavice" a zámerne si "nevšímala zdroje s menami a integritou". Janša okrem toho obvinil novinárku aj z klamstva.
"Je neobvyklé, že politik v jeho pozícii používa taký jazyk voči novinárovi," uviedla Sophie in 't Veldová.
Vyjadrila aj znepokojenie z obsahu samotného článku, v ktorom sa píše, že na tlak a nenávistné prejavy reagujú slovinskí novinári autocenzúrou.
Copyright © TASR 2021
Bieloruský súd vo štvrtok poslal do väzenia dve novinárky. Tie predtým obvinili z narušenia verejného poriadku tým, že sa pokúšali zaznamenať dianie počas protestov v krajine.
Jekaterine Andrejevovej a Darii Čuľcovovej, ktoré zadržali v novembri, keď nakrúcali, ako polícia rozháňa protestujúcich v Minsku, súd vymeral dvojročné tresty odňatia slobody a uznal ich vinnými z "organizovania aktivít, ktoré hrubo narušujú verejný poriadok".
Obe novinárky na protestoch pokrývali dianie pre poľskú satelitnú televíziu Belsat, ktorá mapuje najmä Bielorusko. Obvinenia odmietli, pričom Andrejevová už predtým prípad pred súdom označila za vykonštruovaný.
Demonštrácie v Bielorusku vypukli po vlaňajších augustových prezidentských voľbách, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov triumfoval Alexander Lukašenko. Podľa protestujúcich boli výsledky zmanipulované a požadujú jeho rezignáciu.
Na protestoch sa nezriedka zúčastnilo aj viac ako 100-tisíc ľudí. Podľa ľudskoprávnych aktivistov dosiaľ bieloruská polícia zadržala viac ako 30-tisíc demonštrantov. Viacerých bezpečnostné zložky zbili a v niektorých prípadoch údajne aj mučili.
USA aj Európska únia reagovali na výsledky bieloruských volieb a postup tamojších bezpečnostných zložiek proti demonštrantom uvalením sankcií na viacero bieloruských predstaviteľov.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené
agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu
tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených
agentúr je výslovne zakázané.
