MEDIA NEWS
Rusko kritizovalo Nemecko za údajné obmedzenia zavedené voči štátnej prokremeľskej televízii RT a pohrozilo, že by to mohlo mať následky pre nemecké médiá akreditované v Rusku.
"S plnou vážnosťou vyzývame Berlín, aby zabezpečil normálne fungovanie RT," povedala pre agentúru DPA hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Banky v Nemecku podľa Zacharovovej pod tlakom tamojších úradov odmietajú žiadosť RT o zriadenie obchodného účtu. Hovorkyňa zároveň vyzvala na okamžité zrušenie všetkých obmedzení pre toto médium. "V opačnom prípade budeme nútení prijať tvrdé protiopatrenia voči nemeckým médiám pôsobiacim v Rusku," varovala bez uvedenia ďalších podrobností. "Stále veríme v zmierlivé riešenie," dodala Zacharovová.
Na kritiku Moskvy reagoval nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, podľa ktorého sloboda médií nie je témou na vyjednávanie. "Ruskej strane sme to dnes dali jasne najavo," uviedol Maas v stredu pre DPA. "Našou úlohou - a našou povinnosťou - je vytvoriť rámec, v ktorom by novinári mohli vykonávať svoju prácu," dodal s tým, že jeho štátny tajomník Miguel Berger v stredu telefonoval s ruským veľvyslancom v Berlíne Sergejom Nečajevom a vysvetlil mu pozíciu nemeckej vlády.
Rusko kritizovalo skutočnosť, že banka, ktorá sa stará o financie RT, plánuje koncom mája účet tejto stanice zrušiť. Spoluprácu s týmto ruským médiom odmietli desiatky nemeckých i medzinárodných bánk, dodala Zacharovová.
Tiež tvrdí, že politický tlak sa zvýšil po oznámení, že nemeckojazyčná on-line platforma RT DE sa zmení na televíznu stanicu. Malo sa tak stať už vlani v decembri, no zatiaľ nebola vydaná licencia, dopĺňa DPA.
Západ viní stanicu RT, ktorá sa v minulosti nazývala Russia Today, z prokremeľskej propagandy a šírenia dezinformácií. Vlastníkom RT je štátne mediálne konzorcium Rossija segodňa (Rusko dnes).
"S plnou vážnosťou vyzývame Berlín, aby zabezpečil normálne fungovanie RT," povedala pre agentúru DPA hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Banky v Nemecku podľa Zacharovovej pod tlakom tamojších úradov odmietajú žiadosť RT o zriadenie obchodného účtu. Hovorkyňa zároveň vyzvala na okamžité zrušenie všetkých obmedzení pre toto médium. "V opačnom prípade budeme nútení prijať tvrdé protiopatrenia voči nemeckým médiám pôsobiacim v Rusku," varovala bez uvedenia ďalších podrobností. "Stále veríme v zmierlivé riešenie," dodala Zacharovová.
Na kritiku Moskvy reagoval nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, podľa ktorého sloboda médií nie je témou na vyjednávanie. "Ruskej strane sme to dnes dali jasne najavo," uviedol Maas v stredu pre DPA. "Našou úlohou - a našou povinnosťou - je vytvoriť rámec, v ktorom by novinári mohli vykonávať svoju prácu," dodal s tým, že jeho štátny tajomník Miguel Berger v stredu telefonoval s ruským veľvyslancom v Berlíne Sergejom Nečajevom a vysvetlil mu pozíciu nemeckej vlády.
Rusko kritizovalo skutočnosť, že banka, ktorá sa stará o financie RT, plánuje koncom mája účet tejto stanice zrušiť. Spoluprácu s týmto ruským médiom odmietli desiatky nemeckých i medzinárodných bánk, dodala Zacharovová.
Tiež tvrdí, že politický tlak sa zvýšil po oznámení, že nemeckojazyčná on-line platforma RT DE sa zmení na televíznu stanicu. Malo sa tak stať už vlani v decembri, no zatiaľ nebola vydaná licencia, dopĺňa DPA.
Západ viní stanicu RT, ktorá sa v minulosti nazývala Russia Today, z prokremeľskej propagandy a šírenia dezinformácií. Vlastníkom RT je štátne mediálne konzorcium Rossija segodňa (Rusko dnes).
Miera šírenia propagandy belošského rasizmu v USA dosiahla vlani najvyššiu úroveň za posledné desaťročie. Vyplýva to zo zistení americkej organizácie Liga proti hanobeniu (ADL), o ktorých v stredu informovala agentúra AP.
Celkovo ADL za rok 2020 zaznamenala v podobe letákov, nálepiek, transparentov alebo plagátov až 5125 prípadov rasistických a antisemitských posolstiev či odkazov zameraných proti členom komunity LGBT. V porovnaní s 2724 prípadmi z roku 2019 ide takmer o zdvojnásobenie materiálov s nenávistným a diskriminačným obsahom, priblížila ADL.
Do svojej správy však organizácia nezahrnula šírenie takejto propagandy na internete, keďže jej detegovanie je výrazne zložitejšie. Podľa ADL však môže ísť o milióny prípadov.
Riaditeľ ADL Jonathan Greenblatt upozornil najmä na dva nenávistné prípady za posledné roky - jedným z nich bolo neonacistické zhromaždenie v meste Charlottesville v štáte Virgínia z roku 2017, ktoré sprevádzalo násilie a vyústilo do smrti jednej osoby. Druhou spomenutou udalosťou bol januárový útok na budovu Kapitolu vo Washingtone, zorganizovaní stúpencami exprezidenta Donalda Trumpa, keďže mnohí z nich sú členmi neonacistických a rasistických organizácií.
"Realita je však taká, že medzi tými dvoma momentmi sa odohralo veľa vecí, ktoré pripravili pôdu" pre šírenie propagandy nadradenosti belošskej rasy, vyjadril sa Greenblatt.
Krajne pravicoví extrémisti často využívajú neistotu a strach ľudí, ktoré do ich životov za posledný rok priniesla aj pandemická situácia, vyjadril sa Christian Picciolini, vedúci skupiny Free Radicals Project, zameranej na deradikalizáciu. Pandemickú krízu podľa neho mnohí sympatizanti extrémistickej ideológie využili na nabádanie ľudí, aby si svoju frustráciu vybíjali na menšinách.
Distribúciu propagandistických materiálov zaznamenala ADL vo všetkých štátoch USA, s výnimkou Havaja. Najväčšie množstvo kolovalo v štátoch Texas, Washington, Kalifornia, New Jersey, New York, Massachusetts, Virgínia a Pensylvánia. Podľa ADL sa na šírení podieľalo najmenej 30 organizácií, avšak len tri z nich boli zodpovedné až za 92 percent celkovej aktivity.
Napriek celkovému zvýšeniu takýchto prípadov zaznamenala ADL výrazný pokles v šírení nenávistných materiálov v areáloch univerzít, ktoré sú už dlhé mesiace zatvorené z dôvodu pandémie koronavírusu. Oproti 630 prípadom z roku 2019 na univerzitných kampusov vlani zaznamenali len 303 takýchto správ.
Celkovo ADL za rok 2020 zaznamenala v podobe letákov, nálepiek, transparentov alebo plagátov až 5125 prípadov rasistických a antisemitských posolstiev či odkazov zameraných proti členom komunity LGBT. V porovnaní s 2724 prípadmi z roku 2019 ide takmer o zdvojnásobenie materiálov s nenávistným a diskriminačným obsahom, priblížila ADL.
Do svojej správy však organizácia nezahrnula šírenie takejto propagandy na internete, keďže jej detegovanie je výrazne zložitejšie. Podľa ADL však môže ísť o milióny prípadov.
Riaditeľ ADL Jonathan Greenblatt upozornil najmä na dva nenávistné prípady za posledné roky - jedným z nich bolo neonacistické zhromaždenie v meste Charlottesville v štáte Virgínia z roku 2017, ktoré sprevádzalo násilie a vyústilo do smrti jednej osoby. Druhou spomenutou udalosťou bol januárový útok na budovu Kapitolu vo Washingtone, zorganizovaní stúpencami exprezidenta Donalda Trumpa, keďže mnohí z nich sú členmi neonacistických a rasistických organizácií.
"Realita je však taká, že medzi tými dvoma momentmi sa odohralo veľa vecí, ktoré pripravili pôdu" pre šírenie propagandy nadradenosti belošskej rasy, vyjadril sa Greenblatt.
Krajne pravicoví extrémisti často využívajú neistotu a strach ľudí, ktoré do ich životov za posledný rok priniesla aj pandemická situácia, vyjadril sa Christian Picciolini, vedúci skupiny Free Radicals Project, zameranej na deradikalizáciu. Pandemickú krízu podľa neho mnohí sympatizanti extrémistickej ideológie využili na nabádanie ľudí, aby si svoju frustráciu vybíjali na menšinách.
Distribúciu propagandistických materiálov zaznamenala ADL vo všetkých štátoch USA, s výnimkou Havaja. Najväčšie množstvo kolovalo v štátoch Texas, Washington, Kalifornia, New Jersey, New York, Massachusetts, Virgínia a Pensylvánia. Podľa ADL sa na šírení podieľalo najmenej 30 organizácií, avšak len tri z nich boli zodpovedné až za 92 percent celkovej aktivity.
Napriek celkovému zvýšeniu takýchto prípadov zaznamenala ADL výrazný pokles v šírení nenávistných materiálov v areáloch univerzít, ktoré sú už dlhé mesiace zatvorené z dôvodu pandémie koronavírusu. Oproti 630 prípadom z roku 2019 na univerzitných kampusov vlani zaznamenali len 303 takýchto správ.
Copyright © TASR 2021
