MEDIA NEWS
Príslušníci špeciálneho policajného pluku v Čečensku požiadali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ich ochránil pred urážkami, ktoré na ich adresu zverejňuje nezávislý denník Novaja gazeta (NG). Tento spravodajský webový server už viackrát zverejnil články o zneužívaní zákona príslušníkmi bezpečnostných zložiek v Čečenskej republike na Kaukaze.
Novaja gazeta, ktorej spoluzakladateľom bol v roku 1993 aj bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov, je jedným z mála médií v Rusku kritických k Putinovej politike.
V pondelok NG zverejnila svedectvo bývalého príslušníka elitnej jednotky policajných síl v Čečensku, v ktorom vypovedal o svojej účasti pri nezákonnom zadržiavaní osôb a mimosúdnych popravách desiatok ľudí v Čečensku.
Policajný pluk pomenovaný po Achmetovi Kadyrovovi, zavraždenom otcovi súčasného čečenského lídra Ramzana Kadyrova, v stredu večer zverejnil vyhlásenie, v ktorom apeluje na Putina, aby venoval pozornosť "zákerným útokom" na príslušníkov pluku zo strany NG.
"Sme pripravení splniť ktorýkoľvek z vašich rozkazov," uviedol pluk vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Instagram. Autori vyhlásenia zároveň obvinili opozičné noviny, že proti pluku rozpútali "skutočnú informačnú vojnu".
"Nie je nám cudzí boj proti nepriateľom Ruska v otvorenom boji," píše sa vo vyhlásení.
Pluk súčasne obvinil médiá, že sa stali "hlásnou trúbou" západných bezpečnostných služieb, a uviedol, že medzi "medzinárodnými teroristami" a "pseudonovinármi" nie je rozdiel.
Čečensko je pod kontrolou Kadyrova, odkedy sa dostal k moci v dôsledku dvoch vojen, ktoré proti čečenským separatistom v 90. rokoch viedli ruské armádne jednotky.
Kadyrovov režim je kritizovaný za prenasledovanie aktivistov bojujúcich za dodržiavanie ľudských práv i za údajné väznenie a mučenie odporcov súčasného čečenského vedenia. Perzekúciám sú vystavovaní aj príslušníci sexuálnych menšín.
V pondelok NG informovala, že sídlo jej redakcie v Moskve bolo terčom "chemického útoku", keď bol vchod do budovy, kde redakcia sídli, obliaty chemikáliou neznámeho zloženia.
Vedenie redakcie pripúšťa, že útok z pondelka môže súvisieť so zverejneným článkom o Vagnerovej armáde, ktorá je spájaná s Kremľom a bola nasadená v konfliktoch na Blízkom východe, v celej Afrike i na Ukrajine.
NG pritom v uplynulých rokoch zažila viacero útokov na sídlo svojej redakcie i svojich novinárov.
Najzávažnejší z nich sa odohral v roku 2006, keď bola vo vstupnej hale svojho bytového domu v Moskve zastrelená známa ruská novinárka Anna Politkovská, ktorá písala rôzne odhalenia o prezidentovi Vladimirovi Putinovi a taktike Kremľa v Čečenskej republike. Za páchanie tejto vraždy boli odsúdení niekoľkí Čečenci.
Nie tak dávno, v roku 2017, publicistka Novej gazety Julija Latyninová utiekla z Ruska po sérii útokov, ktorým bola vystavená. Medzi nimi bolo podpálenie jej auta a nastriekanie neznámej chemikálie cez okno do jej domu.
Agentúra AFP pripomenula aj súvislosť medzi čečenskými policajnými zložkami a vraždou ruského opozičného politika Borisa Nemcova: za jej vykonanie bol v roku 2017 na 20 rokov väzenia odsúdený bývalý dôstojník bezpečnostných síl z Čečenska. Štyria ďalší Čečenci boli uznaní za vinných z účasti na vražde Nemcova, ktorý bol veľkým kritikom Putina a chystal sa zverejniť rozsiahlu správu o Čečensku.
Rada Európy (RE) vyzvala v piatok na nezávislé vyšetrovanie správ o zneužívaní moci a násilí, ktoré údajne páchajú príslušníci špeciálneho policajného pluku v Čečensku. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Šokujúce svedectvá o mimosúdnych popravách a iných závažných porušeniach ľudských práv v Čečensku, ktoré v posledných rokoch odhalili noviny Novaja Gazeta, odôvodňujú okamžité, nestranné a nezávislé vyšetrovanie ruskými federálnymi orgánmi," vyhlásila v tejto súvislosti komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
Podľa jej slov všetky osoby, ktorých účasť na trestných činoch bola preukázaná, by mali byť postavené pred súd, bez ohľadu na ich postavenie.
"Namiesto obťažovania nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí vykonávajú legitímne činnosti vo verejnom záujme, by s nimi ruské orgány mali spolupracovať a umožniť im slobodnú a bezpečnú prácu," odkázala Mijatovičová vo svojej výzve.
Denník Novaja Gazeta v pondelok zverejnil svedectvo bývalého člena elitného pluku Ahmad Kadyrov, pomenovanom po zavraždenom otcovi súčasného čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Bývalý policajt v ňom potvrdil opakované zneužívanie policajných právomocí a násilia, ku ktorému dochádza na území Čečenska. Uvedený elitný pluk bol podľa neho v roku 2017 zapojený do zatýkania stoviek obyvateľov Čečenska a podieľal sa na zabití najmenej desiatich zatknutých osôb.
Novaja Gazeta, ktorá bola založená v roku 1993, je bežným terčom zastrašovania, útokov a cielených atentátov. Redakcia už prišla o viacero novinárov, najznámejšou z nich bola Anna Politkovská, ktorá sa špecializovala na vyšetrovanie čečenskej vojny a ktorá bola zastrelená pred vlastným bytom v roku 2006.
Podľa jej slov všetky osoby, ktorých účasť na trestných činoch bola preukázaná, by mali byť postavené pred súd, bez ohľadu na ich postavenie.
"Namiesto obťažovania nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí vykonávajú legitímne činnosti vo verejnom záujme, by s nimi ruské orgány mali spolupracovať a umožniť im slobodnú a bezpečnú prácu," odkázala Mijatovičová vo svojej výzve.
Denník Novaja Gazeta v pondelok zverejnil svedectvo bývalého člena elitného pluku Ahmad Kadyrov, pomenovanom po zavraždenom otcovi súčasného čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Bývalý policajt v ňom potvrdil opakované zneužívanie policajných právomocí a násilia, ku ktorému dochádza na území Čečenska. Uvedený elitný pluk bol podľa neho v roku 2017 zapojený do zatýkania stoviek obyvateľov Čečenska a podieľal sa na zabití najmenej desiatich zatknutých osôb.
Novaja Gazeta, ktorá bola založená v roku 1993, je bežným terčom zastrašovania, útokov a cielených atentátov. Redakcia už prišla o viacero novinárov, najznámejšou z nich bola Anna Politkovská, ktorá sa špecializovala na vyšetrovanie čečenskej vojny a ktorá bola zastrelená pred vlastným bytom v roku 2006.
Copyright © TASR 2021