MEDIA NEWS
Súd v Moskve v utorok udelil spoločnostiam Google a Facebook pokuty za to, že neodstránili obsah, ktorý je v Rusku zákonom zakázaný, informovali agentúry TASS a Interfax.
Spoločnosť Google dostala dve pokuty v celkovej výške štyri milióny rubľov (44.000 eur). Spoločnosť Facebook bola uznaná za vinnú z ôsmych narušení zákona a dostala až osem pokút v celkovej výške 26 miliónov rubľov (289.000 eur).
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý piatok Facebook označil za "zbraň", ktorá sa podľa neho používa aj proti Rusku.
Od februára začal v Rusku platiť zákon, ktorý zaväzuje sociálne siete vyhľadávať a blokovať informácie o úradmi nepovolených zhromaždeniach. Ešte v januári začal platiť zákon, podľa ktorého sociálnym sieťam hrozia vysoké pokuty - od niekoľko stotisíc do niekoľko miliónov rubľov, ak odmietnu vymazať informácie zakázané v Rusku. Pokutované už boli siete Twitter a Tiktok, pripomína TASS.
Ruské úrady v ešte januári obvinili zahraničné platformy sociálnych médií, že zasahujú do vnútorných záležitostí krajiny tým, že nezmazali výzvy na účasť na zhromaždeniach na podporu uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného, ktoré sa konali v januári a začiatkom februára vo viacerých mestách Ruska.
Bielorusko
bude žiadať, aby západné krajiny uhradili náklady, ktoré Minsku vznikli
počas incidentu s lietadlom spoločnosti Ryanair.
Uviedol to v
stredu Alexandr Lukašenko, ktorý odporučil Západu, "keď už pripravuje
ďalší balík sankcií", aby nezabudol "kompenzovať náklady, ktoré
bieloruskej strane vzniknú počas vyšetrovania incidentu". Pripomenul, že
existujú "medzinárodné pravidlá a naše zákony". "Musíte za to platiť,"
uviedol Lukašenko v stredu v prejave prednesenom na pôde parlamentu.
Bieloruský minister zahraničných Uladzimir Makej zasa podľa
agentúry Interfax vyzval západné krajiny, aby "sa spamätali" a začali s
Minskom rokovať. Vyjadril totiž presvedčenie, že ďalšia eskalácia
nepovedie k ničomu dobrému. "Problémy by sa mali riešiť za rokovacím
stolom - toto je naša zásadná pozícia," citovala ho agentúra BelTA.
Avizoval tiež, že Bielorusko "bude adekvátne reagovať na všetky sankcie a reštriktívne metódy".
Bieloruský premiér Raman Halovčenka zasa v stredu upozornil, že
ak Západ sprísni sankcie proti Bielorusku, Minsk na to bude reagovať.
Upozornil, že tieto opatrenia "budú veľmi bolestivé pre krajiny,
ktoré zaujali (k Bielorusku) otvorene nepriateľské stanovisko: od
embarga na dovoz tovaru až po obmedzenia tranzitu".
Lukašenko
tiež sľúbil, že Bielorusko bude tvrdo reagovať na "akékoľvek sankcie a
provokácie", pretože "Západ nedáva Minsku inú možnosť".
Podľa
jeho slov vedenie krajiny od Bielorusov teraz očakáva len jediné:
"správne pochopenie situácie a jednotu v spoločnosti".
Viacero osôb, známych vo Francúzsku na sociálnych sieťach, informovalo o tom, že dostali "záhadnú" ponuku šíriť negatívne správy o vakcíne proti koronavírusu od firmy Pfizer, za čo im bola sľúbená aj finančná odmena. V stredu o tom informovala britská stanica BBC.
Léo Grasset – známy francúzsky popularizátor vedy, ktorého kanál na Youtube má asi 1,17 milióna odberateľov – napísal na Twitteri, že mu agentúra, ktorá chcela zostať v anonymite, ponúkla na nakrútenie diskreditačného videa "kolosálny rozpočet". O akú sumu by presne malo ísť, však nespresnil.
Ďalej uviedol, že profily údajných zamestnancov tejto agentúry na sociálnej sieti LinkedIn, ktoré sa mu podarilo nájsť, neskôr z webstránky zmizli. Ešte predtým si však – ako tvrdí – všimol, že všetci predtým pracovali v Rusku. Spoločnosť, ktorá o sebe uvádza, že má sídlo v Británii, mu tiež podľa jeho slov poskytla vymyslenú adresu.
Grasset tiež na internete zverejnil inštrukcie od uvedenej agentúry, na základe ktorých sa mal v prípade nakrútenia takéhoto videa vyhnúť slovám ako "reklama", či ho označovať za "sponzorované". V e-maile sa tiež písalo, že informácie má vo videu prezentovať ako svoj "nezávislý názor".
Zároveň mal po prijatí ponuky rozšíriť medzi svojich odberateľov falošnú informáciu, že úmrtnosť spojená s vakcínou od Pfizeru je takmer trojnásobne vyššia v porovnaní s vakcínou od spoločnosti AstraZeneca, približuje BBC.
Nemenovaný stážista vo francúzskej nemocnici, ktorý spravuje účet s názvom Et Ça Se Dit Médecin s viac ako 85.000 odberateľmi na Instagrame, pre televíznu stanicu BFMTV uviedol, že mu spomínaná firma ponúkla 2050 eur za zverejnenie 30-sekundového videopríspevku na svojom profile.
Francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran podľa vlastných slov nemá nateraz informácie o tom, či ponuky prišli z Francúzska alebo zo zahraničia. Takáto kampaň je "zúfalá, nebezpečná, nezodpovedná a nefunguje," povedal pre televíznu stanicu BFMTV.
Novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zaslala v stredu list litovskej generálnej prokuratúre, v ktorom požaduje, aby nútené odklonenie lietadla linky RF4978 z Atén do Vilniusu bieloruskými vzdušnými silami, ktoré sa udialo na priamy podnet prezidenta Alexandra Lukašenka, bolo vyšetrované ako "trestný čin únosu lietadla" tak, ako to definuje litovský trestný zákonník.
Stavovská novinárska organizácia odmietla dôvody "bombovej výstrahy", o ktoré sa opiera Minsk, aby ospravedlnil odklon lietadla, a označila ich za falošné a vykonštruované, pričom hlavným cieľom tejto akcie bolo zatknúť nepohodlného novinára Ramana Prataseviča.
"Rozhodli sme sa podať sťažnosť na samotného Alexandra Lukašenka, pretože bol priamym podnecovateľom tohto únosu na teroristické účely, a tento výraz nie je neprimeraný," uviedol generálny tajomník RSF Christophe Deloire.
Upozornil, že litovský trestný zákonník vníma únos lietadla ako trestný čin a "ohrozovanie životov alebo zdravia posádky alebo cestujúcich", a "teroristický cieľ" definuje ako "zámer zastrašiť verejnosť alebo časť verejnosti".
"Týmto bezprecedentným činom chcel Lukašenko posilniť zastrašovanie verejnosti, najmä novinárov," odkázal Deloire. A dodal, že incident z 23. mája podľa litovského práva predstavuje jasný trestný čin. Išlo o hrozbu použitia ozbrojenej sily vojenským lietadlom proti civilnému lietadlu s cieľom zmeniť smer letu pod falošnou zámienkou bombového poplachu. To článok 251 trestného zákona Litvy vníma ako "únos lietadla za pomoci strelných zbraní, výbušnín alebo iných prostriedkov ohrozujúcich život alebo zdravie posádky alebo cestujúcich v lietadle".
Podnet Reportérov bez hraníc na litovskú generálnu prokuratúru spresňuje, že príkaz Alexandra Lukašenka vyslať vojenské lietadlo MiG-29 na zadržanie letu spoločnosti Ryanair predstavoval "ohrozenie života alebo zdravia posádky alebo cestujúcich".
"Niet pochýb o tom, že Pratasevičovo zatknutie po bezprecedentnom únose medzinárodného lietadla má za cieľ zastrašiť všetkých bieloruských novinárov vnútri i mimo krajiny. Táto udalosť im má ukázať, že nech sú kdekoľvek, môžu byť režimom zadržaní a uväznení. Ukazuje to, že režim nebude váhať zatknúť každého, kto to kritizuje," zdôraznili RSF vo svojom vyhlásení.
RSF sa tiež domnievajú, že "útok" na európske lietadlo letiace medzi dvoma hlavnými mestami krajín EÚ, registrované v členskom štáte EÚ (Poľsko) a patriace spoločnosti so sídlom v ďalšom členskom štáte EÚ (Írsko), znamená zároveň pokus o destabilizáciu Európskej únie.
Podnet Reportérov bez hraníc sa týka bieloruského prezidenta a akejkoľvek inej osoby, ktorú môžu vyšetrovatelia označiť ako zodpovednú za tento incident.
Americký internetový koncern Amazon oznámil kúpu filmového štúdia Metro-Goldwyn-Mayer (MGM) za takmer 9 miliárd USD. Je to najväčšia akvizícia Amazonu od získania spoločnosti Whole Foods pred štyrmi rokmi.
Amazon uviedol, že za spoločnosť, ktorá je spoluvlastníkom práv na filmy o Jamesovi Bondovi, a do jej portfólia patrí množstvo ďalších filmov a televíznych seriálov, zaplatí 8,45 miliardy USD (6,91 miliardy eur). Amazon tak získa viac televízneho a filmového obsahu pre svoju službu Prime Video, ktorou konkuruje Netflixu, Disney+ a ďalším videostreamingovým službám.
Dohodnutá cena je mierne nižšia, než naznačovali odhady, ktoré ju stanovili na 8,5 až 9 miliárd USD. Napriek tomu je kúpa jedného z najstarších štúdií (vzniklo v roku 1924) druhou najväčšou akvizíciou zo strany Amazonu od roku 2017, keď internetová spoločnosť prevzala sieť biopotravín Whole Foods. Za tento reťazec zaplatila 13,7 miliardy USD.
Copyright © TASR 2021
Komisia včera prijala pracovný program na prvý rok programového obdobia Kreatívnej Európy 2021 – 2027. Tým odštartovala nové opatrenia na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov v Európe i mimo nej. V roku 2021 bude program disponovať doteraz nevídaným rozpočtom vo výške približne 300 miliónov eur. Tieto prostriedky by mali profesionálom a umelcom zo všetkých kultúrnych sektorov pomôcť spolupracovať naprieč disciplínami a hranicami, nájsť viac príležitostí a osloviť nové publikum. Dnešným prijatím sa kladú základy pre prvé výzvy na predkladanie návrhov v rámci nového programu. Tieto výzvy budú otvorené pre všetky organizácie, ktoré pôsobia v príslušných kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Celkový rozpočet programu na sedem rokov predstavuje 2,4 miliardy eur, čo je oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast o 63 %. Program má takisto zvýšiť konkurencieschopnosť kultúrnych sektorov a zároveň podporiť ich úsilie o väčšiu ekologickosť, digitalizáciu a inkluzívnosť. Osobitná pozornosť sa venuje posilneniu odolnosti a obnovy kultúrnych a kreatívnych sektorov v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Podrobnosti:
Kreatívna Európa 2021 – 2027: informačný prehľad
Kreatívna Európa: ročný pracovný program na rok 2021
Webová stránka Európskej komisie pre Kreatívnu Európu
COVID-19: doteraz podniknuté kroky zo strany EK:
Ø Všetky opatrenia EK – aj podľa oblastí
Ø Časový prehľad opatreni EK v reakcii na koronakrízu
Ø Súhrn EUinfo o COVID-19 na jednom mieste
Ø Špecializovaná stránka na boj proti dezinformáciám v súvislosti s ochorením COVID-19:
K Komisia včera uverejmila usmernenie
o tom, ako by sa mal Kódex postupov proti dezinformáciám, prvý svojho
druhu na celom svete, posilniť tak, aby sa stal účinnejším nástrojom na
boj proti dezinformáciám. Komisia ním stanovuje svoje očakávania, vyzýva
na pevnejšie záväzky signatárov a predpokladá širšiu účasť na kódexe.
Vďaka spoľahlivému monitorovaciemu rámcu a jasným ukazovateľom
výkonnosti by mali signatári znížiť finančné stimuly pre dezinformácie,
posilniť postavenie používateľov, aby sa aktívne podieľali na
predchádzaní ich šíreniu, lepšie spolupracovať s overovateľmi faktov vo
všetkých členských štátoch a jazykoch EÚ a poskytnúť výskumným
pracovníkom rámec pre prístup k údajom. Komisia vyzve signatárov kódexu
postupov, aby sa zišli a v súlade s ustanovením kódex posilnili. Takisto
vyzve ďalších signatárov, aby sa pripojili ku kódexu. Na tento účel
osloví potenciálnych nových signatárov a zainteresované strany.
Ø V usmernení sa apeluje na posilnenie kódexu v týchto oblastiach:
Ø Ø Širšie zapojenie s individuálne prispôsobenými záväzkami
Ø Ø Znížiť hodnotu dezinformácii
Ø Ø Zabezpečiť integritu služieb
Ø Ø Posilniť postavenie používateľov, aby porozumeli dezinformáciám a vedeli ich nahlásiť
Ø Ø Zvýšiť rozsah overovania údajov a poskytnúť výskumným pracovníkom lepší prístup k údajom
Ø Ø Pevný rámec monitorovania
Ø Ø Vytvorenie Centra pre transparentnosť
Ø Podrobnosti:
Ø Tlačová správa
Ø Otázky a odpovede
Ø Prehľad
Ø Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií
