Islamovú (42), ktorá pracuje pre najväčší bangladéšsky denník Prothom Alo, zatkla polícia v pondelok. Neskôr ju obvinili z ukradnutia dokumentov ministerstva zdravotníctva.
Súd nariadil prepustenie Rozinovej pod podmienkou, že úradom odovzdá svoj cestovný pas a zaplatí kauciu vo výške zhruba 50 eur, uviedol pre médiá jej právnik. Očakáva sa, že novinárku prepustia z väzby neskôr v nedeľu, dodáva AFP.
Jej zadržanie spustilo vlnu celonárodných protestov, do ktorých sa zapojili tisícky novinárov, či politických a ľudskoprávnych aktivistov. Účastníci protestov tvrdia, že Rozinovú polícia zadržala pre jej kritické články, v ktorých písala o tom, že bangladéšska vláda nechala na letisku v metropole Dháka mesiace nerozbalené lekárske zariadenia, ktoré však boli urgentne potrebné v tamojších nemocniciach. Ďalšie z jej článkov zahŕňajú obvinenia z korupcie aj na rezorte zdravotníctva, dopĺňa agentúra AP.
Bangladéš od začiatku pandémie koronavírusu hlási takmer 800.000 prípadov nákazy a viac ako 12.300 úmrtí. Zdravotní odborníci však tvrdia, že skutočné počty prípadov sú pravdepodobne omnoho vyššie, dopĺňa AFP.
Raman Pratasevič, ktorý v súčasnosti žije v exile, cestoval z Atén do litovského Vilniusu. Nexta uviedla, že na palube lietadla sa po jeho prehľadaní nenašla žiadna bomba. Vedenie opozičného kanálu tiež dodalo, že Pratasevič bol podľa vlastných slov ešte pred nástupom do lietadla sledovaný.
Prataševiča (26) spolu s druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live na sociálnej sieti Telegram Sciapanom Pucilom (22) zaradili bieloruské orgány vlani v novembri na zoznam teroristických organizácií. Urobili tam na základe skorších obvinení z organizovania hromadných nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý hrozí až 15 rokov väzenia. Nexta však vtedy upozornila, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Obaja boli tiež pridaní na zoznamy medzinárodne hľadaných osôb v Bielorusku a v Rusku, ktoré podporuje Lukašenkov režim. V súčasnosti žijú obaja v exile vo Varšave.
Nexta a jeho sesterský kanál Nexta Live sú momentálne zrejme najznámejšími zdrojmi informácií o aktivitách bieloruskej opozície. Obrovskú popularitu získali počas protestov proti výsledkom augustových prezidentských volieb a prívržencom opozície často slúžia aj na ich vzájomnú koordináciu. Bieloruský súd v októbri označil kanál Nexta Live za "extrémistický" a nariadil jeho zablokovanie.
Mohutné protesty v Bielorusku vypukli po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta a podľa ústrednej volebnej komisie v nich zvíťazil Lukašenko. Opozícia ich výsledky však neuznáva a tvrdí, že víťazkou je jej kandidátka Sviatlana Cichanovská.
Exilová líderka bieloruskej opozície Cichanovská krátko po núdzovom pristátí lietadla na Telegrame napísala, že je "absolútne jasné", že šlo o zásah bieloruských tajných služieb v snahe zadržať Prataseviča. Cichanovská a Nexta tiež pripomenuli, že Pratasevičovi hrozí v Bielorusku trest smrti.
Bývalý šéfredaktor bieloruského opozičného spravodajského portálu Nexa, ktorý v súčasnosti žije v exile v Poľsku, cestoval z Atén do litovského Vilniusu civilnou linkou nízkonákladovej spoločnosti RyanAir. Nexta uviedla, že na palube lietadla sa po jeho prehľadaní nenašla žiadna bomba.
Vedenie opozičného kanálu tiež dodalo, že Pratasevič bol podľa vlastných slov ešte pred nástupom do lietadla sledovaný. Príkaz na pristátie lietadla mal podľa britskej stanice BBC dať samotný prezident Alexander Lukašenko.
"Všetkým cestujúcim musí byť okamžite umožnené pokračovať v ich ceste do Vilniusu a ich bezpečnosť musí byť zaručená," napísala na Twitteri predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Na sociálnej sieti tiež varovala, že za "akékoľvek porušenie pravidiel medzinárodnej leteckej dopravy musia byť ponesené následky".
"Zodpovednosť za bezpečnosť všetkých pasažierov a lietadla pripisujeme bieloruskej vláde," napísal na Twitteri šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Predseda Európskej rady Charles Michel zareagoval na nedeľňajšie diania v Bielorusku slovami, že udalosti si budú vyžadovať vyšetrovanie Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO).
Predseda Európskej parlamentu David Sassoli podporil apel svojich kolegov slovami, že bieloruské úrady musia prepustiť všetkých 171 pasažierov zadržaného lietadla, vrátane bieloruské opozičného novinára.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki zas na Twitteri nedeľňajšie odklonenie civilného lietadla a zadržanie Prataševiča označil za "trestuhodný čin štátneho terorizmu".
Zároveň informoval, že predsedu Európskej rady požiadal, aby na pondelňajšom rokovaní premiérov a prezidentov členských štátov EÚ otvoril diskusiu o uvalení "okamžitých sankcií" voči Bielorusku, pričom dodal, že zadržanie Prataševiča "nemôže prejsť bez trestu".
Na nedeľňajšiu správu z Bieloruska prvý reagoval litovský prezident Gitanas Nauséda, ktorý udalosti označil za "bezprecedentný" a "odporný" krok zo strany Lukašenkovho režimu.
Gitanas tiež apeloval na NATO a EÚ, aby "okamžite reagovala na hrozbu, ktorú predstavuje bieloruský režim pre medzinárodné civilné letectvo". Prisľúbil tiež, že sa bude tejto téme venovať na pondelkovom summite lídrov EÚ v Bruseli.
Poľská aj litovská vláda sú výraznými kritikmi režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, vysvetľuje AFP. Po násilnom potlačení protestov, ktoré vypukli po vyhlásení opätovného víťazstva Lukašenka vo vlaňajších augustových voľbách, udelila Litva Pratasevičovi status utečenca. Ten v súčasnosti však žije v exile vo Varšave.
V Litve však momentálne žije exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská. Tá krátko po núdzovom pristátí lietadla na Telegrame napísala, že je "absolútne jasné", že šlo o zásah bieloruských tajných služieb v snahe zadržať Prataseviča. Cichanovská a Nexta tiež pripomenuli, že Pratasevičovi hrozí v Bielorusku trest smrti.
Spojené štáty vyzvali na “okamžité prepustenie” novinára Ramana Prataseviča, ktorého v nedeľu zadržali bieloruské úrady po tom, čo jeho lietadlo muselo pre podozrenie z nastraženej bomby na palube núdzovo pristáť na letisku v Minsku. Informovala o tom agentúra DPA.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zároveň dôrazne odsúdil nútený odklon lietadla a následné zatknutie Prataseviča. “Tento šokujúci čin Lukašenkovho režimu ohrozil životy viac ako 120 pasažierov vrátane amerických občanov,” uviedol Blinken, pričom dodal, že správy o zapojení bieloruských bezpečnostných služieb do tejto akcie sú “hlboko znepokojujúce a vyžadujú si byť dôkladne vyšetrené”.
Bieloruské štátne médiá podľa DPA v nedeľu informovali, že pokyn na odklon lietadla dal samotný prezident Alexandr Lukašenko.
Blinken uviedol, že Spojené štáty budú koordinovať svoju odpoveď na tento čin spolu s Európskou úniou vrátane litovských a gréckych úradov.
Bývalý šéfredaktor bieloruského opozičného spravodajského portálu Nexta, ktorý v súčasnosti žije v exile v Poľsku, v nedeľu cestoval z Atén do litovského Vilniusu civilnou linkou nízkonákladovej spoločnosti RyanAir. Let bol však pre falošnú bombovú hrozbu odklonený a musel pristáť na letisku v Minsku, pričom ho sprevádzala bieloruská stíhačka MiG-29. Podľa Nexty sa na palube lietadla po jeho prehľadaní žiadna bomba nenašla.
Vedenie opozičného kanálu tiež dodalo, že Pratasevič bol podľa vlastných slov ešte pred nástupom do lietadla sledovaný.
Copyright © TASR 2021
Bývalý novinár britskej televíznej stanice BBC Martin Bashir, ktorý roku 1995 podvodným konaním získal rozhovor s princeznou Dianou, odmietol zodpovednosť za reťazec udalostí, ktoré viedli k jej smrti. Bashir sa dnes v rozhovore s nedeľníkom The Sunday Times zároveň ospravedlnil Dianiným synom, princovi Williamovi a Harrymu. Podľa nezávislého vyšetrovania, ktoré viedol bývalý sudca John Dyson a ktorého výsledky boli zverejnené vo štvrtok, použil novinár novinár pri snahe získať rozhovor klamal a využil falšovaných dokumentov. Dianin brat Charles Spencer povedal, že ho Bashir presvedčil, aby ho zoznámil so svojou sestrou, tvrdením, že Dianu odpočúvajú tajnej služby. Ukázal mu tiež falšované bankové výpisy, z ktorých malo vyplývať, že dvaja ľudia z princezninho okolia dostávajú zaplatené za poskytovanie informácií o nej. Použitie falšovaných bankových výpisov Bashir v rozhovore priznal. "Samozrejme to ľutujem, nebolo to správne," povedal. "Na nič to ale nemalo vplyv. Nemalo to vplyv na Dianu, nemalo to vplyv na rozhovor," zdôraznil. "Nikdy som nechcel Diane ublížiť a som presvedčený, že sme jej neublížili," konštatoval bývalý zamestnanec BBC. Stanica sa za spôsob, akým interview získal, vo štvrtok ospravedlnila. Bashir teraz dodal, že sa "hlboko ospravedlňuje" Dianiným synom. Princ William v reakcii na výsledky vyšetrovania povedal, že vtedajší zlyhanie BBC výrazne prispelo k "strachu, paranoje a izoláciu" jeho matky. Jeho mladší brat Harry a Dianin brat Charles uviedli, že rozhovor bol časťou neetického počínania, kvôli ktorému Diana nakoniec roku 1997 zomrela pri autonehode v Paríži. "Nemyslím si, že nesiem zodpovednosť za mnoho ďalších vecí, ktoré sa v jej živote diali, a za zložité problémy spojené s týmito rozhodnutiami," rozviedol Bashir svoju obhajobu. "Rozumiem tej motiváciu, ale smerovať tragédiu, zložitý vzťah medzi kráľovskou rodinou a médiami iba na má bedrá sa mi zdá trochu nerozumné. Náznak, že za to nesiem zodpovednosť len ja, je podľa môjho neprimeraný a nespravodlivý," dodal novinár. Rozhovor s princeznou Dianou bol pre BBC veľkým úlovkom. Práve v tomto rozhovore Diana povedala preslávenú vetu: "V tom manželstve sme boli traja." Bolo to prvýkrát, čo úradujúci člen kráľovskej rodiny prehovoril tak otvorene o živote v nej. V šokujúcom rozhovore, ktorý v Británii sledovalo viac ako 20 miliónov divákov, Diana vôbec prvýkrát prehovorila o svojom nešťastnom manželstve s Charlesom, o svojej nevere, bulímii či vzťahu svojho manžela princa Charlesa s Camillou Parkerovou-Bowlesovou.
Copyright © ČTK 2021
