MEDIA NEWS
Okrem bieloruského novinára a aktivistu Ramana Prataseviča bieloruské úrady zadržali ešte najmenej jedného ďalšieho cestujúceho z lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré bolo v nedeľu nútené núdzovo pristáť na letisku v Minsku.
Ako v pondelok informovala ruská služba BBC, spolu s bývalým šéfredaktorom kanálu Nexta Pratasevičom bola zadržaná aj jeho priateľka, 23-ročná ruská občianka Sofia Sapegová.
Sapegová je študentkou magisterského programu na súkromnej neziskovej Európskej humanitnej univerzite (EHU) vo Vilniuse v odbore medzinárodné právo a právo Európskej únie.
"Európska humanitná univerzita vynakladá všetko úsilie na to, aby bola Sofia Sapegová prepustená čo najskôr," uviedol pre BBC hovorca EHU Maxim Milta.
Spoločnosť Ryanair na margo nedeľného incidentu uviedla, že centrum riadenia letovej prevádzky v Bielorusku ju informovalo o potenciálnej hrozbe na palube jedného z jej lietadiel, ktorému bol následne nariadený odklon do Minska.
Podľa bieloruského ministerstva obrany bola ako sprievod lietadla vyslaná stíhačka MiG-29.
Ako informovala agentúra BelTA, pokyn na pristátie lietadla spoločnosti Ryanair vydal osobne Alexandr Lukašenko.
Počas prehliadky lietadla sa na palube nenašiel žiadny podozrivý predmet.
Pratasevič a jeho priateľka boli zadržaní, ostatní cestujúci prešli bezpečnostnou kontrolou a po siedmich hodinách mohli pokračovať v lete do cieľovej destinácie - mesta Vilnius.
Ramana Prataseviča (26) spolu so Sciapanom Pucilom (22), druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live fungujúcim na sociálnej sieti Telegram, zaradili vlani v novembri bieloruské úrady na zoznam osôb podozrivých z teroristickej činnosti.
Úrady tak urobili na základe skorších obvinení, že sa obaja mladí muži podieľali na organizovaní masových nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý v Bielorusku hrozí až 15 rokov väzenia.
Kanál Nexta však vtedy upozornil, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Nexta a jeho sesterský kanál Nexta Live sú momentálne zrejme najznámejšími zdrojmi informácií o aktivitách bieloruskej opozície. Bieloruský súd v októbri označil kanál Nexta Live za "extrémistický" a nariadil jeho zablokovanie. Rovnaký osud medzičasom stihol aj spravodajský web TUT.by.
Pratasevič, ktorý v súčasnosti žije v exile v Poľsku, v nedeľu cestoval z Atén do litovského Vilniusu linkou nízkonákladovej spoločnosti RyanAir.
Vedenie opozičného kanálu tiež dodalo, že Pratasevič bol podľa vlastných slov ešte pred nástupom do lietadla sledovaný.
Výkonný riaditeľ leteckej spoločnosti Ryanair Michael O'Leary považuje incident s vynúteným pristátím lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku za "pirátstvo" podporované štátom. Vyslovil tiež podozrenie, že pri zadržaní bieloruského novinára Ramana Prataseviča, žijúceho v exile v Poľsku, boli zrejme aj agenti bieloruskej tajnej služby.
Argumentoval tým, že v Minsku vystúpilo z lietadla "päť alebo šesť ľudí", ktorými podľa jeho názoru mohli byť príslušníci bieloruských tajných služieb.
K zadržaniu Prataseviča v Minsku došlo v nedeľu po tom, čo priamy let spoločnosti Ryanair z Atén do Vilniusu presmerovali do hlavného mesta Minsk pre údajnú bezpečnostnú hrozbu, ktorá sa však nepotvrdila.
"Zdá sa, že zámerom úradov bolo dostať novinára a jeho spoločníčku," uviedol pre írsku rozhlasovú stanicu Newstalk výkonný riaditeľ spoločnosti Ryanair Michael O'Leary.
Celý incident O'Leary hodnotí ako "v podstate únos človeka režimom, v ktorom vládne diktátor". "Išlo o štátom organizovaný únos, o pirátstvo podporované štátom," povedal O'Leary.
Podľa O'Learyho by EÚ na kroky bieloruských orgánov mala reagovať veľmi rozhodne. Upozornil, že ak EÚ "neodpovie pevne a priamo", Bielorusko to bude vnímať ako slabosť EÚ.
Írska vláda zo zodpovednosti za odklonenie letu tiež obvinila Bielorusko a vyzvala na tvrdú reakciu Bruselu.
"Nemôžeme dovoliť, aby tento incident obmedzil na varovania alebo tlačové správy," uviedol írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney pre štátnu televíziu RTE a vyslovil sa za prijatie sankcií voči režimu v Minsku.
Agentúra AFP dodala, že v pondelok sa uskutoční summit lídrov EÚ, pričom sa očakáva, že jeho účastníci sprísnia sankcie voči Bielorusku.
"Išlo o írsku leteckú spoločnosť, lietadlo registrované v Poľsku, plné štátnych príslušníkov EÚ, ktoré letelo medzi dvoma hlavnými mestami EÚ," pripomenul Coveney, podľa ktorého záležitosť možno označiť "iba ako letecké pirátstvo".
Exilová vodkyňa bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v reakcii vyhlásila, že žiada "okamžité medzinárodné vyšetrovanie" incidentu. Dodala, že "stupňovanie násilia v Bielorusku je výsledkom beztrestnosti, takže musíme vyvinúť oveľa väčší tlak na režim."
Pratasevičov priateľ, politológ Franak Viačorka, medzičasom pre britskú BBC povedal, že nedeľný incident nie je žiadnou náhodou. Podľa jeho názoru neexistuje nijaká možnosť, že by toto lietadlo bolo presmerované do Minska z iných dôvodov ako s cieľom zadržať novinára.
Viačorka uviedol, že bol v kontakte so svojím priateľom pred tým, ako opustil Atény. Prataseviča podľa Viačorku znepokojilo, že ho na letisku sledujú. Vyslovil obavy, že Pratasaviča, aj jeho priateľku - ruskú občianku - bieloruské orgány "potrestajú".
Prataseviča (26) spolu so Sciapanom Pucilom (22), druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live fungujúcim na sociálnej sieti Telegram, zaradilo vlani v novembri Bielorusko na zoznam osôb podozrivých z teroristickej činnosti.
Úrady tak urobili na základe predošlých obvinení, že obaja mladí muži sa podieľali na organizovaní hromadných nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý v Bielorusku hrozí až 15 rokov väzenia. Kanál Nexta však vtedy upozornil, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Spoločnosť Google údajne podáva žalobu na ruskú Federálnu službu pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor), informovala v pondelok rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Predmetom sporu je podľa ruských médií požiadavka Roskomnadzoru, aby Google zo svojej platformy YouTube odstránil 12 videí obsahujúcich údajne výzvy na účasť na januárových zhromaždeniach na podporu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
IT gigant s touto požiadavkou nesúhlasí a po prvýkrát má v úmysle spochybniť rozhodnutie ruských úradov na súde, keďže obmedzenie prístupu k informačným zdrojom považuje Google za nezákonnú.
Ako uviedol Kirill Nikitin z právnickej firmy Vegas Lex, doteraz spoločnosť Google vystupovala v Rusku na súdoch iba ako obžalovaný alebo ako tzv. tretia strana procesu.
Odborníci spájajú tento nečakaný krok spoločnosti Google so zvýšeným tlakom ruských úradov, ktorému sú v Rusku vystavené platformy tejto spoločnosti.
Viacerí oslovení ruskí advokáti v rozhovore pre médiá poukazovali aj na to, že nie je náhoda, že spoločnosť Google podala žalobu v mene svojho ústredia: umožní jej to totiž, aby v prípade nutnosti bránila svoje záujmy aj na medzinárodných súdoch.
Lord Tony Hall, ktorý bol šéfom spravodajstva spoločnosti BBC v čase slávneho rozhovoru s princeznou Dianou, sa vzdal funkcie predsedu predstavenstva britskej Národnej galérie. Cez víkend o tom informovala BBC.
Toto rozhodnutie urobil Hall po tom, ako boli v Británii zverejnené zverejnené výsledky nového vyšetrovania okolností vzniku rozhovoru, ktorý Diana v roku 1995 poskytla novinárovi BBC Martinovi Bashirovi.
Svoj odchod z funkcie v Národnej galérii Hall vysvetlil tým, že "zostať v tejto pozícii by znamenalo odpútavať pozornosť od inštitúcie, na ktorej mi veľmi záleží".
Hall mal na starosti spravodajskú službu BBC v roku 1996, keď sa začalo prvé vyšetrovanie okolností rozhovoru princeznej Diany s novinárom Bashirom.
Najnovším nezávislým vyšetrovaním, ktoré viedol bývalý sudca John Dyson a ktorého výsledky boli zverejnené minulý štvrtok, sa zistilo, že novinár Bashir pri snahe získať rozhovor klamal a využil falšované dokumenty.
Bashir totiž presvedčil Dianinho brata Charlesa Spencera, aby ho zoznámil so svojou sestrou, tvrdením, že Dianu odpočúvajú tajné služby. Ukázal mu tiež falšované bankové výpisy, z ktorých malo vyplývať, že dvaja ľudia z princezninho okolia dostávajú zaplatené za poskytovanie informácií o nej.
Rozhovor s princeznou Dianou bol pre BBC veľkým úlovkom, keďže bol prvým, v ktorom člen kráľovskej rodiny otvorenie hovoril o pomeroch v nej.
Bashir od roku 2004 pôsobil v USA, ale v roku 2016, keď bol Hall generálnym riaditeľom BBC, sa do tejto spoločnosti vrátil na post spravodajcu pre náboženské záležitosti.
Hall odstúpil z funkcie výkonného riaditeľa BBC v roku 2020. Asi rok zastával funkciu predsedu Národnej galérie.
Martin Bashir bol v máji tohto roku - tesne pred zverejnením výsledkov vyšetrovania - prepustený z BBC bez odstupného.
Televízia BBC sa v liste pre kráľovskú rodinu ospravedlnila za jeho interview s princeznou Dianou z oku 1995.
Bieloruské ministerstvo dopravy v pondelok informovalo o vytvorení komisie na prešetrenie nedeľného incidentu s lietadlom spoločnosti Ryanair, informovala agentúra Interfax-Zapad.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) predtým vyzvala na medzinárodné vyšetrovanie incidentu z nedele, keď bieloruské úrady pre údajnú bezpečnostnú hrozbu prinútili na letisku v Minsku núdzovo pristáť civilné lietadlo, aby následne zadržali novinára a aktivistu Ramana Prataseviča, ktorý na jeho palube cestoval z Atén do Vilniusu.
Prataseviča (26) spolu so Sciapanom Pucilom (22), druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live fungujúcim na sociálnej sieti Telegram, zaradilo vlani v novembri Bielorusko na zoznam osôb podozrivých z teroristickej činnosti.
Úrady tak urobili na základe predošlých obvinení, že obaja mladí muži sa podieľali na organizovaní hromadných nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý v Bielorusku hrozí až 15 rokov väzenia. Kanál Nexta však vtedy upozornil, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Veliteľ bieloruských vzdušných síl Igar Golub v pondelok vyhlásil, že kapitán letu spoločnosti Ryanair, na palube ktorého sa nachádzal bieloruský novinár Raman Pratasevič, sa sám rozhodol pristáť na letisku v Minsku, informuje agentúra AFP.
"Rozhodnutie spravil kapitán sám, bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu," uviedol Golub a dodal, že kapitán sa mohol rozhodnúť pristáť aj na Ukrajine alebo v Poľsku.
Bieloruské letecké úrady v pondelok oznámili, že lietadlo spoločnosti Raynair smerujúce z Atén do Vilniusu bolo nútené pristáť v nedeľu v Minsku po prijatí správy údajne od palestínskeho hnutia Hamas, že na palube je bomba. Po pristátí úrady zatkli novinára a opozičného aktivistu Ramana Prataseviča, ktorý bol na palube. Počas prehliadky lietadla sa na palube nenašiel nijaký podozrivý predmet.
Prataseviča (26) spolu so Sciapanom Pucilom (22), druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live fungujúcim na sociálnej sieti Telegram, zaradilo vlani v novembri Bielorusko na zoznam osôb podozrivých z teroristickej činnosti. Úrady tak urobili na základe predošlých obvinení, že obaja mladí muži sa podieľali na organizovaní hromadných nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý v Bielorusku hrozí až 15 rokov väzenia. Kanál Nexta však vtedy upozornil, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Bieloruské letecké úrady v pondelok oznámili, že lietadlo spoločnosti Raynair bolo nútené pristáť v nedeľu v Minsku po prijatí správy údajne od palestínskeho hnutia Hamas, že na palube je bomba. Informovala o tom agentúra AFP.
"My, vojaci Hamasu, žiadame, aby Izrael prestal ostreľovať pásmo Gazy. Žiadame Európsku úniu, aby prestala Izrael v tejto vojne podporovať... Do lietadla bola umiestnená bomba. Ak nesplníte naše požiadavky, bomba exploduje nad Vilniusom 23. mája," píše sa v emaile, ktorý pred novinármi prečítal šéf leteckého oddelenia bieloruského ministerstva dopravy a komunikácie Arciom Sikorski.
Bieloruské úrady donútili v nedeľu civilné lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu pristáť v Minsku. Po pristátí úrady zatkli novinára a opozičného aktivistu Ramana Prataseviča, ktorý bol na palube. Počas prehliadky lietadla sa na palube nenašiel nijaký podozrivý predmet.
Prataševiča (26) spolu s druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live na sociálnej sieti Telegram Sciapanom Pucilom (22) zaradili bieloruské orgány vlani v novembri na zoznam teroristických organizácií. Urobili tak na základe skorších obvinení z organizovania hromadných nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý hrozí až 15 rokov väzenia. Kanál Nexta však vtedy upozornil, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Európska únia v pondelok bieloruské úrady ostro odsúdila a pohrozila, že voči osobám zodpovedným za tento incident zareaguje sankciami.
Úradujúci bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísal zmeny a dodatky k zákonu o hromadných podujatiach, ktorým sa novinárom - okrem iného - zakazuje, aby v reálnom čase prinášali spravodajstvo z úradmi nepovolených verejných zhromaždení.
Okrem toho Lukašenko podpísal aj zákon, ktorým sa zakazujú finančné zbierky na zaplatenie pokút vyrubených v správnom konaní účastníkom nepovolených zhromaždení. V pondelok o tom informoval spravodajský portál Meduza.io.
Podľa novely zákona "novinárom sa pri výkone ich povolania zakazuje pôsobiť ako organizátori alebo účastníci masových podujatí".
Takéto podujatia sa okrem toho smú konať len s povolením príslušných úradov a zavádza sa zákaz vysielať z nich prenos v reálnom čase s cieľom ich popularizácie alebo propagácie.
Meduza.io dodala, že Lukašenko zároveň podpísal novely zákona o masmédiách, ktoré okrem iného zakazujú médiám zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky týkajúcich sa spoločensko-politickej situácie a uskutočnených bez získania potrebnej úradnej akreditácie.
Podľa novely zákona nie je dovolené ani uverejňovať hypertextové odkazy na správy a materiály obsahujúce informácie, ktorých šírenie je zakázané.
Zákon okrem iného v súčasnosti zakazuje cudzincom, osobám bez štátnej príslušnosti, zahraničným právnickým osobám a právnickým osobám so zahraničnou účasťou stať sa zakladateľmi masmédií, a to "bez ohľadu na čas ich vzniku," informovala agentúra BelTA.
Tieto zmeny nadobudnú platnosť mesiac po ich zverejnení v oficiálnom vestníku.
Copyright © TASR 2021
