MEDIA NEWS
„Toto je najrepresívnejší mediálny zákon v Európe, čo mení prácu novinárov v Bielorusku na mínové pole,“ vyjadril sa predseda Bieloruského združenia novinárov.
Od víťazstva vo vlaňajších spochybňovaných prezidentských voľbách, ktoré vyvolali masové protesty, Lukašenko tvrdo zakročil proti disentu a médiám. Viacero významných spravodajských webov v Bielorusku zablokovali a opozičné kanály na komunikačných platformách vyhlásili za extrémistické.
Lukašenko podpísal nový zákon deň po tom, čo v Minsku zatkli prominentného opozičného novinára. Stalo sa tak po tom, čo let z Atén do Vilniusu, ktorým cestoval, pre údajnú bombovú hrozbu úrady prinútili pristáť v Bielorusku. Odklonenie letu a zatknutie novinára odsúdili štáty zo Západu a niektoré už v reakcii prijali príslušné opatrenia. Európska únia sa napríklad v pondelok dohodla na uvalení ďalších sankcií proti Bielorusku, medzi ktoré patrí aj zákaz pre bieloruské spoločnosti využívať vzdušný priestor a letiská 27 členských štátov EÚ.
Nemecký protimonopolný úrad začal vyšetrovanie postavenia na trhu spoločnosti Google a jej zaobchádzania s dátami používateľov. Podobné vyšetrovania v ostatných mesiacoch už začal aj s Facebookom a Amazonom.
Bundeskartellamt v utorok oznámil, že začal konanie proti subjektom Googlu v Nemecku, Írsku a Kalifornii na základe nových ustanovení nemeckého zákona o hospodárskej súťaži, ktoré sa vzťahujú na veľké digitálne spoločnosti. Podľa spomenutých ustanovení, ktoré vstúpili do platnosti v januári, protimonopolný úrad môže zakázať spoločnostiam „vrcholného významu pre hospodársku súťaž na všetkých trhoch“ zapájať sa do praktík považovaných za protisúťažné. Google za takúto spoločnosť možno považovať pre veľké množstvo digitálnych služieb, ktoré poskytuje, objasnil šéf úradu Andreas Mundt.
Druhé vyšetrovanie sa bude venovať podmienkam spracovania údajov, ktoré sú používateľom často zdĺhavé a ťažko pochopiteľné, zo strany Googlu. „Kľúčovou otázkou v tomto kontexte je, či spotrebitelia, ktorí chcú používať služby Googlu, majú dostatočný výber, ako bude Google používať ich údaje,“ skonštatoval Mundt. Úrad prešetrí, či Google vyžaduje od používateľov súhlas na spracovanie ich dát, ak chcú používať jeho služby, „bez toho, aby dostali dostatočný výber pokiaľ ide o to, či, ako a na aký účel sa tieto údaje spracúvajú“. Vyšetrovanie sa tiež pozrie na to, ako pravidlá Googlu o spracovaní údajov ovplyvňujú informácie, ktoré získava o používateľoch z webstránok tretích strán a aplikácií.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
"Píšu mi, že sme ďalší v poradí, že nás neunesú a neodvezú do Bieloruska, ale zastrelia nás vo Varšave," spresnil Pucila.
Neznáme osoby sa tiež vyhrážajú, že vyhodia do vzduchu aj kanceláriu kanála NEXTA, "preto sme veľmi opatrní, musíme však pokračovať v boji proti režimu, lebo neexistuje žiadny iný spôsob".
Podľa Pucilovho názoru je nutné, aby západné štáty podnikli "oveľa odvážnejšie kroky, napríklad odpojili Minsk od bankového systému SWIFT alebo uznali Lukašenkov režim ako teroristickú formáciu a zakázali lety nad Bieloruskom".
V rozhovore pre poľský denník sa Pucila vyjadril aj k prípadu svojho kolegu Ramana Prataseviča, zadržaného v nedeľu v Minsku po vynútenom núdzovom pristátí lietadla spoločnosti Ryanair, ktorým spolu so svojou ruskou priateľkou cestoval z Atén do Vilniusu. Pucila uviedol, že Pratasevičovi v bieloruskom väzení hrozí mučenie. Pripustil, že môžu použiť aj zakázané látky, "ktoré by ho prinútili rozprávať".
Prataseviča spolu s Pucilom, druhým zakladateľom komunikačného kanálu Nexta Live fungujúcim na sociálnej sieti Telegram, zaradili vlani v novembri bieloruské úrady na zoznam osôb podozrivých z teroristickej činnosti.
Úrady tak urobili na základe skorších obvinení, že sa obaja mladí muži podieľali na organizovaní masových nepokojov, čo je trestný čin, za ktorý v Bielorusku hrozí až 15 rokov väzenia. Kanál Nexta však vtedy upozornil, že terorizmus sa v Bielorusku trestá doživotným väzením alebo smrťou.
Nexta a jeho sesterský kanál Nexta Live sú momentálne zrejme najznámejšími zdrojmi informácií o aktivitách bieloruskej opozície. Bieloruský súd v októbri označil kanál Nexta Live za "extrémistický" a nariadil jeho zablokovanie. Rovnaký osud medzičasom stihol aj spravodajský web TUT.by.
Aplikácia na zasielanie správ WhatsApp zablokovala účty desiatkam palestínskych novinárov, informovala v utorok agentúra AFP.
K zablokovanie účtov v aplikácii došlo krátko po tom, čo minulý piatok skoro ráno nadobudlo platnosť prímerie medzi izraelskou armádou a radikálmi z pásma Gazy, čím sa skončilo 11 dní ozbrojeného konfliktu.
Zablokovanie sa týka novinárov z Jeruzalema i z okupovaných území na Západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy.
Viceprezident syndikátu palestínskych novinárov Tahsín al-Astal uviedol, že účty WhatsApp malo zablokovaných "okolo 100 novinárov" z pásma Gazy.
Redakcia spravodajskej televízia al-Džazíra, ktorá sídli v Katare, uviedla, že účty jej redaktorov boli po podaní sťažnosti vlastníkovi WhatsApp - sieti Facebook - obnovené.
Agentúra AFP dodala, že novinári v Gaze "ako nevyhnutnú súčasť spravodajstva" o oboch stranách konfliktu dostávajú k dispozícii aj vyjadrenia predstaviteľov hnutia Hamas, a to i prostredníctvom aplikácie WhatsApp. K tomu dochádza napriek skutočnosti, že táto palestínska militantná skupina je na čiernej listine Európskej únie a USA, pretože je obvinená z príslušnosti k skupinám zapojených do teroristických činov.
Arabské centrum pre rozvoj sociálnych médií sídliace v izraelskom mesta Haifa uviedlo, že blokovanie účtov WhatsApp nebolo jediným takýmto incidentom počas nedávneho konfliktu.
Centrum vo svojej najnovšej správe zdokumentovalo okolo 500 prípadov, keď medzi 6. a 19. májom došlo k porušeniu "digitálnych práv" Palestínčanov. Spresnilo, že "obsah a účty boli odstránené, hashtagy boli skryté a archivovaný obsah bol vymazaný".
Asi 50 percent týchto hlásení sa týkalo Instagramu, ďalších 35 percent Facebooku, 11 percent Twitteru a jedno percent TikToku. Žiadna z týchto spoločností pritom neposkytla vysvetlenie pre svoje konanie.
Agentúra AFP pripomenula, že sociálne médiá sú dôležitým zdrojom informácií pre Palestínčanov, z ktorých mnohí sa domnievajú, že tradičné mediálne pokrytie dostatočne nezachytáva realitu blízkovýchodného konfliktu.
Začiatkom tohto mesiaca sa na sociálnych sieťach používaných Palestínčanmi viedli vášnivé diskusie a objavovali sa výzvy na razantnú reakciu v súvislosti s hroziacim vyhostením palestínskych rodín z ich domovov v okupovanej štvrti Šajch Džarrá na východe Jeruzalema, aby takto uvoľnili miesto židovským osadníkom.
K zablokovanie účtov v aplikácii došlo krátko po tom, čo minulý piatok skoro ráno nadobudlo platnosť prímerie medzi izraelskou armádou a radikálmi z pásma Gazy, čím sa skončilo 11 dní ozbrojeného konfliktu.
Zablokovanie sa týka novinárov z Jeruzalema i z okupovaných území na Západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy.
Viceprezident syndikátu palestínskych novinárov Tahsín al-Astal uviedol, že účty WhatsApp malo zablokovaných "okolo 100 novinárov" z pásma Gazy.
Redakcia spravodajskej televízia al-Džazíra, ktorá sídli v Katare, uviedla, že účty jej redaktorov boli po podaní sťažnosti vlastníkovi WhatsApp - sieti Facebook - obnovené.
Agentúra AFP dodala, že novinári v Gaze "ako nevyhnutnú súčasť spravodajstva" o oboch stranách konfliktu dostávajú k dispozícii aj vyjadrenia predstaviteľov hnutia Hamas, a to i prostredníctvom aplikácie WhatsApp. K tomu dochádza napriek skutočnosti, že táto palestínska militantná skupina je na čiernej listine Európskej únie a USA, pretože je obvinená z príslušnosti k skupinám zapojených do teroristických činov.
Arabské centrum pre rozvoj sociálnych médií sídliace v izraelskom mesta Haifa uviedlo, že blokovanie účtov WhatsApp nebolo jediným takýmto incidentom počas nedávneho konfliktu.
Centrum vo svojej najnovšej správe zdokumentovalo okolo 500 prípadov, keď medzi 6. a 19. májom došlo k porušeniu "digitálnych práv" Palestínčanov. Spresnilo, že "obsah a účty boli odstránené, hashtagy boli skryté a archivovaný obsah bol vymazaný".
Asi 50 percent týchto hlásení sa týkalo Instagramu, ďalších 35 percent Facebooku, 11 percent Twitteru a jedno percent TikToku. Žiadna z týchto spoločností pritom neposkytla vysvetlenie pre svoje konanie.
Agentúra AFP pripomenula, že sociálne médiá sú dôležitým zdrojom informácií pre Palestínčanov, z ktorých mnohí sa domnievajú, že tradičné mediálne pokrytie dostatočne nezachytáva realitu blízkovýchodného konfliktu.
Začiatkom tohto mesiaca sa na sociálnych sieťach používaných Palestínčanmi viedli vášnivé diskusie a objavovali sa výzvy na razantnú reakciu v súvislosti s hroziacim vyhostením palestínskych rodín z ich domovov v okupovanej štvrti Šajch Džarrá na východe Jeruzalema, aby takto uvoľnili miesto židovským osadníkom.
"Nie som chirurg, ale je jasné, že ho udreli do nosa a možno mu ho aj zlomili. Podľa toho, čo vidím, ho škrtili a bili, aby z neho dostali priznanie. Dokonca aj pod vrstvou make-upu je badateľný žltkastý nádych, to sú pravdepodobne modriny, zakryté púdrom," uviedla Pratasevičová. Jej syn mal podľa nej tiež opuchnuté líce.
Pratasevičová žije spolu so svojím mužov v exile v Poľsku. Vyjadrila obavy aj o osud Pratasevičovej priateľky Sofie Sapegovej, ktorá bola taktiež zadržaná. Pratasevičová si myslí, že by ju mohli mučiť, aby tak zlomili jej syna.
Sapegová sa na videonahrávke zverejnenej v utorok taktiež priznala bieloruským úradom k tomu, že na sociálnej sieti Telegram viedla stránku s názvom "Čierna kniha Bieloruska", na ktorej boli uverejňované osobné informácie o bieloruských príslušníkoch bezpečnostných služieb, informovala agentúra TASS. Sapegová je ruská občianska a podľa TASS sa v utorok stretla aj s predstaviteľmi ruskej ambasády.
Exilová vodkyňa bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v utorok taktiež uviedla, že "nemá žiadne pochybnosti" o tom, že Prataseviča v bieloruskom väzení mučia.
Bieloruský opozičný novinár a aktivista Pratasevič a jeho priateľka Sofia Sapegová boli zadržaní 23. mája na letisku v Minsku po tom, ako bolo lietadlo spoločnosti Ryanair počas letu z Atén do Vilniusu donútené pristáť v Bielorusku – údajne z dôvodu vyhrážok o bombe na palube, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.
Koncovým vlastníkom skupiny PPF sa stala Renáta Kellnerová, vdova po hlavnom majiteľovi Petrovi Kellnerovi. Ten zahynul koncom marca pri páde vrtuľníka na Aljaške. Vyplýva to z hlásenia, ktoré PPF odovzdalo Českej národnej banke (ČNB).
Podľa oznámení v Centrálnom úložisku regulovaných informácií u ČNB nastala zmena týkajúca sa koncového majiteľa podielov v spoločnostiach O2 ČR a Moneta Money Bank. Podľa prvého oznámenia sa Kellnerová stala prostredníctvom reťazca firiem a skupiny PPF majiteľkou 83,57 % akcií O2. Druhé oznámenie informuje o tom, že Kellnerová novo kontroluje 29,94 % akcií Moneta.
"Ustanovenie pani Kellnerovej správcom však v žiadnom prípade neznamená, že je dedičské konanie uzavreté. Pani Kellnerová tiež zastupuje rodinu pri účasti na rokovaniach novovzniknutého riadiaceho výboru skupiny PPF, ktorý slúži ako poradný orgán výkonného riaditeľa PPF Ladislava Bartončíka," uviedla PPF.
Finančnú skupinu PPF vedie štvorčlenný riadiaci výbor, ktorý vznikol v apríli. Členmi sú obaja minoritní podielnici skupiny Ladislav Bartoníček a Jean-Pascal Duvieusart, finančná riaditeľka Kateřina Jirásková a právnik Tomáš Brzobohatý. Na rokovaniach sa pravidelne zúčastňuje aj Kellnerová. "Výbor je poradným orgánom Bartončíka, a z logiky veci sa tu teda teraz diskutuje o zásadných biznisových rozhodnutiach skupiny PPF," uviedol hovorca PPF Leoš Rousek.
Copyright © TASR 2021
