MEDIA NEWS
Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok vyzvala na spoločný európsky postup proti ruskej propagande. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Máme tu vojnu informácií. Dezinformácie boli vždy veľkou témou, teraz je to však ešte horšie," povedala pre pondelkové vydanie novín Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Parlament v Kišiňove síce vypracoval zákon zameraný na boj proti dezinformáciám, "proti sieťam ako Telegram však malé krajiny ako sme my toho veľa nezmôžu," poznamenala prozápadná prezidentka tejto bývalej sovietskej republiky.
Dokonca ani Nemecko nebolo v tomto doposiaľ úspešné, konštatuje DPA. "Potrebujeme proti takýmto prameňom dezinformácií spoločnú politiku," zdôraznila Sanduová.
Vo svojom prvom rozhovore pre zahraničné médiá od začiatku vojny na Ukrajine požiadala aj o podporu v zabránení vypuknutia sociálnych nepokojov. Moldavsko na to podľa nej len tento rok potrebuje "niekoľko stoviek miliónov eur," cituje DPA.
Moldavsko podľa vlastných vyjadrení prijalo viac utečencov z Ukrajiny, než ktorýkoľvek jej iný susedný štát. Na utorok je v nemeckej metropole Berlín naplánovaná medzinárodná konferencia, kde sa budú zaoberať otázkou podpory pre Moldavsko, píše DPA.
Moskovský súd začal v pondelok pojednávať v kauze známeho ruského novinára Ivana Safronova, ktorému za obvinenie z vlastizrady hrozí až 20 rokov väzenia. Safronov pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný, informovala agentúra AFP.
Vzhľadom na to, že predmetom obžaloby je vlastizrada vo forme špionáže, sú súdne pojednávania neverejné a vstup na ne nemajú ani novinári. Tých do súdnej siene vpustili len na úvodnú časť procesu.
Safronov roky pracoval pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov zaoberajúcich sa obranou.
Zatkli ho v júli roku 2020 po tom, čo odišiel z novín a začal pracovať ako poradca šéfa štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos).
Ruská bezpečnostná služba FSB Safronova obvinila, že zhromažďoval dôverné informácie o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) odovzdal Safronov tieto informácie českej rozviedke. Išlo údajne o tajné informácie o vojensko-technickej spolupráci Ruska v Afrike a o činnosti ruských ozbrojených síl na Blízkom východe. Konečným príjemcom týchto informácií boli podľa FSB Spojené štáty.
Safronov sa však pred vyšetrovateľmi bránil, že jeho správy boli založené na analýze informácií z otvorených zdrojov a rozhovoroch s oficiálnymi predstaviteľmi.
Tento bývalý novinár od začiatku svojej kauzy namieta, že mu nikto nevysvetlil, aký trestný čin vlastne spáchal.
"Ako sa brániť proti tejto absurdite? Toto je úplný výsmech spravodlivosti a zdravého rozumu!" dodal Safronov v texte, ktorý v pondelok zverejnil jeho právny zástupca Ivan Pavlov. Zároveň uviedol, že súd nad jeho mandantom sa koná za zatvorenými dverami, aby verejnosť nebola informovaná o tomto prípade.
"Je veľmi ľahké súdiť nevinného človeka, keď sa novinári nemôžu zúčastniť na pojednávaní a povedať celému Rusku, že všetky obvinenia boli vymyslené," napísal Pavlov na Facebooku.
Safronovovo zatknutie vyvolalo rozruch a protesty jeho sympatizanov, z ktorých viacerí vyšli demonštrovať do ulíc Moskvy.
Safronov je po takmer 20 rokoch prvým novinárom stíhaným na základe obvinení z vlastizrady. Počet ľudí z iných profesií, ktorí sú stíhaní ako on - z vlastizrady alebo prezradenia štátneho tajomstva -, v Rusku v posledných rokoch stúpa.
Agentúra AFP pripomenula, že Ivan Safronov "zdedil" profesiu po svojom otcovi, ktorý svojho času tiež pracoval v redakcii denníka Kommersant a venoval sa tam rezortu obrany.
Ivan Safronov starší zomrel v roku 2007 po páde z okna svojho bytového domu. V čase pred svojou smrťou pracoval na materiáli o tom, ako Rusko zaslalo do Iránu a Sýrie systémy protivzdušnej obrany a lietadlá.
Copyright © TASR 2022
Český miliardár Petr Kellner zrejme prežil minuloročnú haváriu vrtuľníka v horách na Aljaške, zomrel však pri čakaní na prílet záchranárov, ktorý trval príliš dlho kvôli zlyhaniam firmy, ktorá stroj prevádzkovala, stojí podľa denníka Anchorage Daily News v novej žalobe podanej jediným preživším nehody, Čechom Davidom Horváthom. Podľa ďalšej žaloby potom po nehode krátko zostal nažive aj horský vodca Gregory Harms. Súdne dokumenty však neuvádzajú, ako dlho mohli byť Kellner s Harmsom nažive, aká bola príčina ich úmrtia a či mohli byť zachránení v prípade rýchlejšej reakcie. Kellner a ostatní sa na Aljaške venovali heliskiingu, pri ktorom účastníkov vysadia helikoptéra na hrebeni či vrcholku hory a oni potom schádzajú na lyžiach či na snowboarde dole, kde ich stroj zase vyzdvihne. Vrtuľník s Kellnerom, dvoma ďalšími klientmi a dvoma horskými vodcami vlani v marci havaroval blízko ľadovca Knik krátko po tom, čo manévroval nad hrebeňom. Stroj sa následne zviezol asi 150 metrov po svahu, kde zostal ležať. Nehodu prežil iba Horváth, ktorého z vraku dostali záchranári až asi šesť hodín po nehode, v oblasti pritom panovali teploty hlboko pod nulou. Horváth teraz žaluje firmu Soloy Helicopters, ktorá vrtuľník prevádzkovala. Tvrdí, že spoločnosť reagovala na haváriu príliš neskoro, medzi posledným obdržaným signálom od helikoptéry a upozornením záchranárov na mimoriadnu situáciu totiž uplynuli asi dve a pol hodiny. Horváthova americká právnička Tracey Knutsonová v žalobe opisuje, čím si musel český snowboardista a Kellnerov fotograf prejsť. "Bol uväznený v pokrčenej helikoptére, ktorá bola plná snehu, leteckého paliva a krvi," stojí v dokumente. Horváth po nehode strávil týždeň v jednej z aljašských nemocníc, ktorá štyri dni uvádzala, že sa nachádza v kritickom stave. Podľa Knutsonovej mal zlomené rebrá a vykĺbené obe kolená, ktoré mu museli lekári operovať. Utrpel tiež omrzliny na rukách, kvôli ktorým mu museli amputovať niektoré prsty na pravej ruke a všetky prsty na ľavej ruke. "Okrem traumy, ktorou bolo okamžité úmrtie dvoch jeho spoločníkov a pilota, si musel pán Horváth prežiť aj smrť dvoch spoločníkov, ktorí čakali na záchranu," píše sa v žalobe. Na spoločnosť Soloy Helicopters mieri aj ďalšia žaloba podaná v mene partnerky horského vodcu Harmsa a jeho dieťaťa, ktorá tvrdí, že pilot helikoptéry nemal na podobné lety dostatočné skúsenosti a prevádzková firma nemala patričný dohľad nad svojím strojom a príliš neskoro upozornila na jeho zmiznutie. Harms podľa žaloby tiež zostal po havárii ešte určitý čas nažive. Firma Soloy Helicopters vo vyhlásení uviedla, že nemôže komentovať prebiehajúce súdne spory. Horváthovu žalobu sa však podľa oznámenia snaží vybaviť mimosúdnym vyrovnaním, ktorého detaily nechcela komentovať.
Copyright © ČTK 2022
