ART FILM FEST NEWS
Francúzska herecká hviezda Emmanuelle Béartová sa stala herečkou viac-menej náhodou. Do 15 rokoch nevidela žiadny film, pretože bývala v strede Francúzska, kde neboli žiadne kiná. Už o dva roky neskôr sa herectvo stalo jej životnou láskou. Povedala to na dnešnej tlačovke počas medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest, na ktorom si v sobotu (16. 6.) prevzala kryštálovú repliku prestížneho ocenenia Hercova misia. Originál pripevní dnes o 17.30 na most vo Festivalovom parku.
„Nechcela som byť herečka, začala som náhodou v 17. rokoch a pokračovala som kvôli láske. Do herectva som sa zaľúbila preto, lebo som poznala množstvo zaujímavých režisérov - osobnosti tvoriace filmovú novú vlnu. Tí ma sformovali nielen ako herečku, ale aj ako ženu. Čím viac času uplynulo, tým som viac do herectva zaľúbená a tým som viac nadšená touto prácou,“ priblížila Béartová s tým, že hoci je na Slovenskú prvý raz, okamžite sa jej zapáčilo a bola dojatá atmosférou festivalu. „Pokiaľ ma niekedy pozvete na festival ako členku poroty, rada prídem,“ prisľúbila.
Ako dodala, jej šťastím je, že je často na scéne – v divadle, ktoré je rovnako jej veľkou vášňou. „Toto povolanie robím preto, že som večná cestovateľka, som zvedavá a zdá sa mi, že to nemá koniec. Mám dojem, že nadišiel čas zbierania cien. Počas roka som získala ceny v Moskve, Francúzsku a teraz tu. Je to preto, že starnem. Často si hovorím, že odídem a budem chovať ovce a pestovať mrkvu a zemiaky. Herectvo je však tak silné, že to neurobím,“ dodala s úsmevom.
Béartová je iba treťou herečkou, ktorá má Strieborného medveďa z Berlína, Európsku filmovú cenu za film 8 žien a zároveň získala aj Hercovu misiu. Stvárnila množstvo filmových postáv, za filmy Zakázaná láska a Utajená láska získala v roku 1984 Cézara, po boku Pierra Richarda si zahrala v komédii Naľavo od výťahu a v roku 1996 hrala spolu s Tomom Cruisom, Jeanom Renom a Jonom Voightom v Mission: Impossilble.
V Sovietskom zväze som bol nezávislejší, ako v Spojených štátoch amerických. Keď ste mali v Sovietskom zväze peniaze, stačilo sa vyhnúť politickým témam. Na dnešnej tlačovke to povedala svetová režisérska legenda Andrej Michalkov-Končalovskij, ktorý si na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach prevzal ocenenie Zlatá kamera. Ako dodal, kriminálny thriller Tango&Cash so Sylvestrom Stallonem a Kurtom Russelom bol jedným z mála komerčných filmov, ktoré natočil, bol totiž na objednávku.
Andrej Michalkov-Končalovskij pochádza z vychýrenej umeleckej rodiny, jeho pradedko a dedko boli známi maliari, rodičia uznávaní spisovatelia a jeho mladší brat Nikita Michalkov je slávny ruský herec, scenárista a režisér, ktorý má na konte Oscara za snímku Unavení slnkom. Sám Končalovskij sa k filmu dostal viac – menej náhodou, keď ako študent hudby na moskovskom konzervatóriu videl film Michaila Kalatazova Žeriavy tiahnu. Vtedy zanechal štúdium hudby a nastúpil do filmovej školy.
Jeho cesta vo filme nebola jednoduchá. Film História Asji Klačinovej, ktorá milovala, ale nevydala sa (1966) putovala na dve desaťročia do trezoru. Predseda KGB vraj vtedy povedal, že takýto film mohol nakrútiť iba agent CIA. Za neoficiálne najlepší film v ruskom jazyku je označovaná Končalovského adaptácia Čechovovho Uja Váňu (1970). Kredit doma i v zahraničí si získal najmä filmami Romanca o zaľúbených (1974) a takmer päťhodinovým opusom Sibiriáda v roku 1979, ktorý bol ocenený osobitou cenou poroty festivale v Cannes.
Vo vtedajšom Sovietskom zväze získal titul Národný umelec ZSSR, no i napriek tomu emigroval a už po piatich rokoch zaujal v Spojených štátoch filmom Máriini milenci, v ktorom si hlavnú úlohu zahrala Nastassja Kinski. Pre televízne premietanie vytvoril v rokoch 1996 - 1997 štvordielny film Odysea, ktorý bol v čase svojho vzniku najdrahší televízny film. Získal najvyššiu americkú cenu Emmy. Po návrate do Európy nakrútil pozoruhodný film Dom bláznov (2002) o rusko-čečenskej vojne, ktorý sa odohráva v psychiatrickej liečebni, medzi pacientmi a vojakmi. Končalovského filmová práca zaviala aj na Slovensko, nakrúcal tu historický televízny film The Lion in Winter (2003) s Patrickom Stewartom a Glenn Close v hlavných úlohách. Získal zaň Emmy aj tri Zlaté glóbusy.
„Vždy mám radosť z učenia. Vždy, keď niečom robím, chcem na niečo nové prísť. Ale to neplatí len pri filme, to isté zažívam aj pri čítaní knihy, pozorovaní architektúry alebo pri sledovaní televíznej talkshow. Objavovanie je tou najdôležitejšou vecou v mojom živote,“ povedal.
Copyright © TASR 2012
