ART
FILM FEST NEWS
Krištáľové repliky
prestížneho ocenenia Hercova misia vyrába na medzinárodný filmový festival Art Film
Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne atómový fyzik Jozef Lipták. Nevyrába
ich od začiatku festivalu, ani si nepamätá, ktorá bola prvá, vie však, že medzi
prvými vyrobil repliku pre Sophiu Lorenovú.
"Po prvých ročníkoch Art Film Festu chceli organizátori dávať okrem tabuliek pripevnených na moste aj nejakú repliku oceneným, ktorú by si mohli odniesť domov. Vypísali súťaž, prihlásili tam množstvo bronzových, kovových a rôznych iných návrhov. Ja som prišiel s krištáľovým sklom vloženom v špeciálne naklonenej kazete. Využil som optické vlastnosti krištáľu, takže meno herca i emblém festivalu, je vidieť trojnásobne," spomína Lipták, ktorý dokonale využil znalosti optiky.
Spojenie vyštudovaného jadrového fyzika, momentálne pracovníka katedry knižničnej a informačnej vedy, kde prednáša aj matematickú štatistiku, so sklom sa zdá trochu nelogické. "Pochádzam z Horného Srnia, kde tečie riečka Vlára, do ktorej sa vlieva potok Vlárka. Tá tečie zo Sidónie, kde boli kedysi sklárne. V čase hospodárskej krízy zanikla. Sklo, ktoré nahádzali do Vlárky, posúvala voda ďalej a obrusovala. My sme ako chlapci nachádzali na brehu rieky balvany, ktoré, keď sme rozbili, ukázalo sa v nich zelenkavé sklo, čo bolo pre nás úžasné. No a v neďalekej Nemšovej boli sklárne neskôr. Tam som chodil a odtiaľ je aj môj vzťah ku sklu," objasňuje Lipták.
Na každý ročník vyrobia aj nejakú rezervu. S úsmevom spomína na minulý ročník, keď Zdeněk Svěrák svoju krištáľovú Hercovu misiu rozbil. "Robím repliky asi 16 či 17 rokov a nikdy sa nič podobné nestalo, Svěrák však nie je fyzik, ale umelec, ten to dokázal," hovorí s úsmevom Lipták. "Zrejme si neuvedomil, aké je sklo ťažké, mával s trofejou až sa pretrhli obe gumičky, ktoré ju držali. Od tohto ročníka už montujem do kazety gumičky tri," doplnil s tým, že tretiu gumičku nazvali pracovne "svěrákovská".
Koľko za výrobu replík dostáva od organizátorov, nechcel prezradiť. Nie je to však toľko, akú má skutočnú hodnotu. "S cenami som šiel na tie pomery, ktoré vtedy vládli. Festival rozbehli nadšenci, ktorí 'smrdeli grošom', nemali dostatok prostriedkov, takže som k tomu prispôsobil aj cenu. Neprerábame na tom, no nie je to toľko, ako som dostal napríklad za moje sklo, ktoré šlo na saudskoarabský kráľovský dvor," uzatvára Lipták.
"Po prvých ročníkoch Art Film Festu chceli organizátori dávať okrem tabuliek pripevnených na moste aj nejakú repliku oceneným, ktorú by si mohli odniesť domov. Vypísali súťaž, prihlásili tam množstvo bronzových, kovových a rôznych iných návrhov. Ja som prišiel s krištáľovým sklom vloženom v špeciálne naklonenej kazete. Využil som optické vlastnosti krištáľu, takže meno herca i emblém festivalu, je vidieť trojnásobne," spomína Lipták, ktorý dokonale využil znalosti optiky.
Spojenie vyštudovaného jadrového fyzika, momentálne pracovníka katedry knižničnej a informačnej vedy, kde prednáša aj matematickú štatistiku, so sklom sa zdá trochu nelogické. "Pochádzam z Horného Srnia, kde tečie riečka Vlára, do ktorej sa vlieva potok Vlárka. Tá tečie zo Sidónie, kde boli kedysi sklárne. V čase hospodárskej krízy zanikla. Sklo, ktoré nahádzali do Vlárky, posúvala voda ďalej a obrusovala. My sme ako chlapci nachádzali na brehu rieky balvany, ktoré, keď sme rozbili, ukázalo sa v nich zelenkavé sklo, čo bolo pre nás úžasné. No a v neďalekej Nemšovej boli sklárne neskôr. Tam som chodil a odtiaľ je aj môj vzťah ku sklu," objasňuje Lipták.
Na každý ročník vyrobia aj nejakú rezervu. S úsmevom spomína na minulý ročník, keď Zdeněk Svěrák svoju krištáľovú Hercovu misiu rozbil. "Robím repliky asi 16 či 17 rokov a nikdy sa nič podobné nestalo, Svěrák však nie je fyzik, ale umelec, ten to dokázal," hovorí s úsmevom Lipták. "Zrejme si neuvedomil, aké je sklo ťažké, mával s trofejou až sa pretrhli obe gumičky, ktoré ju držali. Od tohto ročníka už montujem do kazety gumičky tri," doplnil s tým, že tretiu gumičku nazvali pracovne "svěrákovská".
Koľko za výrobu replík dostáva od organizátorov, nechcel prezradiť. Nie je to však toľko, akú má skutočnú hodnotu. "S cenami som šiel na tie pomery, ktoré vtedy vládli. Festival rozbehli nadšenci, ktorí 'smrdeli grošom', nemali dostatok prostriedkov, takže som k tomu prispôsobil aj cenu. Neprerábame na tom, no nie je to toľko, ako som dostal napríklad za moje sklo, ktoré šlo na saudskoarabský kráľovský dvor," uzatvára Lipták.
V príjemnej atmosfére otvoreného stánku v parku v Trenčianskych Tepliciach si podľa nej každý okoloidúci môže vystrihnúť ľubovoľné políčka z pripravených filmových pásov a dolepiť ich podľa vlastnej chuti do vznikajúceho materiálu. Tým vznikne experimentálna snímka, ktorú uvedú v deň pre vyvrcholením festivalu.
"Chceme upozorniť na tento filmový materiál, ktorý ľudia už o pár rokov nebudú môcť vidieť, keďže sa kinematografia zdigitalizovala. Ale filmový pás je oproti digitálu iné médium," vysvetlili zámer organizátorky workshopu Pristrihni si! Eva Križková a Eva Pavlovičová z časopisu Kinečko.
"Ľudia si môžu chytiť filmové pásy, odstrihnúť si z nich takú dĺžku, akú chcú a môžu ho rôzne upravovať. Napríklad ho vyškrabávať, maľovať, vyšívať, kresliť naň fixkami, prilepovať drobné ploché predmety, vyšívať farebnými niťami. Na konci prilepí každý návštevník svoj kúsok k už hotovému filmu navinutému na cievke. Tak vznikne jeden celistvý pás," ozrejmila Čižmáriková.
Nové experimentálne filmové dielo sa podľa nej bude premietať 22. júna o 22.00 h v Kine Prameň v Trenčianskych Tepliciach aj so živým hudobným sprievodom. "Myslíme si, že výsledný film bude mať približne 20 minút, ale máme materiál aj na tri hodiny. Záleží na tom, koľko ľudí sa na našom projekte zúčastní," doplnili iniciátorky projektu.
Copyright © TASR 2012
