ZV ZO SLOVES pri RTVS – STV BA
K PRACOVNEJ ATMOSFÉRE A POSTAVENIU ZAMESTNANCOV
K PRACOVNEJ ATMOSFÉRE A POSTAVENIU ZAMESTNANCOV
Prejednané a spracované na základe impulzov zamestnancov RTVS-STV
Situácia v inštitúcii z hľadiska vnútropodnikovej politiky a tým následne aj vo výstupoch smerom k verejnosti (divákom), ale aj voči štátu ohrozuje zmysel existencie verejnoprávnej inštitúcie. Organizácia je nesporne povinná správať sa ekonomicky zodpovedne, ale asi nie likvidačne smerom k zmyslu a úlohám svojej pôsobnosti.
Zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do RTVS – aj keď nepripravené a rýchle - bolo v STV prijaté s pozitívnym očakávaním ako spojenie dvoch rovnocenných organizácií s rovnakými cieľmi pri akceptácii ich špecifík.
Realita ale priniesla:
- autoritatívne, netvorivé prostredie
- napriek zavedeniu obľúbeného termínu team leader zlikvidovanie tímovej a kreatívnej práce
Vzťah nového vedenia k televíznym zamestnancom bol od začiatku odmietavý, šírili sa skresľujúce informácie o kvalitách ľudí, zárobkoch, neschopnosti tvoriť – to v internom prostredí, do externého prostredia boli zverejňované neúplné a skresľujúce stanoviská o programoch a ich zmysle. Organizačné činnosti a kompetencie sa preniesli na pôdu rozhlasu, prenos informácií a komunikácie sa stal minimálnym. Zamestnanci prestali byť pozitívne motivovaní k využívaniu svojich odborných, invenčných či kreatívnych schopností, iniciatíva ich často postavila do pozície nežiadúcich. Cítia sa zastrašovaní množstvom zákazov a obmedzení, deklarovanými represiami a prepúšťaním. V oblasti techniky a realizácie im boli odoberané odborné kompetencie. Celkovo je prístup k interným televíznym pracovníkom postavený na preventívnom podozrievaní, čo často sťažuje
prípravu a realizáciu programov.
Jednou zo základných frustrujúcich okolností je mechanické preklopenie rozhlasovej štruktúry do televízie, nerešpektovanie televíznych špecifík a profesijných schopností televíznych pracovníkov, dehonestácia ich významu, čo vyústilo až do likvidácie niektorých žánrov a oblastí tvorby napĺňajúcich parametre a zmysel verejnoprávnej služby ( napr.tvorba pre deti zúžená na 3 programy – žiaden dramatický, z oblasti náboženského vysielania zníženie periodicity diskusnej relácie s danou tématikou na 4x do roka, likvidácia 4-minútových príhovorov predstaviteľov cirkvi – ekonomické zdôvodnenie pri daných príkladoch naozaj neobstojí).
Zmäkčenie zákona umožnilo tieto fakty obísť formálnym vykazovaním povinností, začalo sa praktizovať aj obchádzanie zákona v záujme šetrenia (vysielajú sa rozprávky v českom jazyku – bez dabingu, ten ušetríme – a pre naplnenie litery zákona sa označia piktogramom 12+: žeby rozprávky neboli pre deti?). Šetrenie sa používa ako zaklínadlo, avšak nevyužíva sa rovnomerne a objektívne. Keďže v inštitúcii, ktorej tvorba stojí aj na radových postoch na odbornosti, znalosti problematiky a kreativite, nie je vytvorený priestor na diskusiu, iniciatívne podnety či zužitkovanie skúseností, pracovníci televízie nemajú šancu sa cítiť
ako plnohodnotne akceptovaní zamestnanci.
Prísna komunikačná hierarchia, možnými sankciami regulovaná možnosť vyslovenia vlastného názoru neprispievajú k tvorivému rozvoju osobností ani k pracovnej atmosfére.
Postoj managementu vyústil do diskriminačnej atmosféry, umelej rivality rozhlasu a televízie a nadobudol formy mobingu paradoxne nie voči jedincom, ale skupinám televíznych pracovníkov (príklady: v štúdiu RTVS v Banskej Bystrici televízni pracovníci sa po budove rozhlasu môžu pohybovať len v sprievode svojho team leadra, v bratislavskej Pyramíde sa na toaletách administratívy objavila podrobná inštruktáž o používaní toalety, splachovania, atď. so záverečným dodatkom „pre naše televízne kolegyne“).
Vedúci pracovníci používajú iné formy, ktoré ale, žiaľ, tiež spadajú do tejto sféry:
- jeden izoluje tvorivých pracovníkov od akýchkoľvek informácií, nepoveruje ich výkonom práce s jasným cieľom vytvoriť zdanie ich nadbytočnosti (dôkaz: 3 porady v priebehu 12 mesiacov, pri ktorých sa pracovníci dozvedeli, že sa nemajú čo dozvedieť)
- ďalší nemanaguje činnosť svojich pracovníkov, ale zasahuje do ich tvorivých kompetencií v záujme vlastnej sebarealizácie
- ďalší preferuje svoje osobné odborné záujmy na úkor celkovej tvorby, čo hraničí so zneužívaním právomoci
Správanie vedenia RTVS k televíznym zamestnancom silne pripomína pôsobenie dobyvateľov na nepriateľskom území, čo cieľom a úrovni kultúrnej inštitúcie nezodpovedá a výrazne ovplyvňuje možnosti televíznej tvorby.
Je preto zarážajúce, že Rada RTVS, v ktorej zo zákona tretina členov by mala byť znalá televíznych potrieb a podmienok tvorby, schválila organizačný poriadok, ktorého podrobné prečítanie je dôkazom všetkého uvedeného.
Iste, aj internista sa môže stať primárom chirurgického oddelenia – taká je doba - , ale operovať snáď bude až po získaní ďalšej atestácie – či nie?
Ani človek s rozhlasovou praxou nemôže automaticky prebrať televíznu tvorbu – jasným cieľom organizačnej štruktúry je likvidácia televíznych odborníkov, najmä dramaturgov, ktorí v každej televízii sú tvorcami jej špecifík a zárukou napĺňania jej programovej vízie - faktom ale je, že v danom období v RTVS – STV žiadna nie je a ak áno, tak je dobre utajená.
Odbory zverejňujú tieto fakty a zaujímajú toto stanovisko, lebo je ich povinnosťou chrániť záujmy a zdravé pracovné prostredie zamestnancov a zároveň si uvedomujú, že daná situácia znemožňuje dosahovanie možnej kvality televízneho vysielania verejnoprávnej inštitúcie a obnovenia jej kvalitatívneho i morálneho postavenia.
