Prejav generálnej riaditeľky RTVS
PhDr. Miloslavy Zemkovej v Národnej rade SR
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda!
Ďakujem za slovo a za možnosť vystúpiť pred Vami. Vážim si to z viacerých dôvodov, no najmä preto, že nie je politická strana, ku ktorej by som patrila a nie je poslanec, ktorý by mohol hovoriť za mňa. V tomto zmysle som skutočne nezávislou riaditeľkou. Vystúpim vo veci, ktorá je pre mňa osobne veľmi nepríjemná a právne je naozaj problematická.
Máte pred sebou návrh na uznesenie, ktorého prípadným schválením dôjde k môjmu odvolaniu z funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Predchádzalo mu uznesenie 20 výboru pre kultúru a médiá, ktorým ma výbor navrhol odvolať a uznesenie 22, ktorým včera schválil návrh na moje odvolanie. V predloženom materiáli máte aj odôvodnenie. A to je problematické.
Dôvodom môjho odvolania má byť údajné porušenie povinnosti v § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS. K porušeniu malo dôjsť tým, že som vopred neinformovala Radu RTVS o zámere zverejniť výzvu v obchodnej verejnej súťaži s názvom "Nájom budovy alebo priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.
Dovoľujem si Vám teda povedať svoj názor na súvislosti ustanovení § 15 ods. 3 písm. h) a § 18 ods. 4 písm. c) zákona o RTVS, podľa ktorých ma navrhli odvolať. Svoj názor opieram o tri analýzy nezávislých advokátov a o ustálenú aplikačnú prax orgánov RTVS. (vždy, keď budem citovať paragrafy, pôjde o zákon o Rozhlase a televízii Slovenska) Podľa § 15 ods. 3 písm. h) "Generálny riaditeľ ... písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100.000 eur". Ustanovenie nehovorí nič o povinnosti informovať o zámere zverejniť výzvu v akejkoľvek súťaži.
Z platného znenia je zrejmé, že ku vzniku informačnej povinnosti je potrebné splnenie dvoch podmienok súčasne: musí existovať zámer podpísať konkrétnu zmluvu (vtedy vzniká zmluvný záväzok) a musí ísť o zmluvu s plnením nad 100 000 eur. Ustanovenie neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť.
Zmluvný vzťah potrebuje mať najmenej dve náležitosti – a to strany zmluvného vzťahu a jeho predmet. Ak len jedna z týchto náležitostí chýba, nie je možné o zmluvnom vzťahu ani o zmluvnom záväzku hovoriť. V tomto prípade chýba nielen druhá zmluvná strana, ale aj presný predmet, lebo majú potenciálne vyjsť práve zo súťaže, takže zatiaľ nie je možné identifikovať zmluvný vzťah a teda ani splniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h).
Ak sa v zdôvodnení návrhu na odvolanie hovorí, že súťaž je konaním smerujúcim k vstupu do nejakého bližšie neurčeného zmluvného vzťahu a že teda zámer existuje ešte skôr, než je známy zmluvný partner, treba sa ešte pozrieť na lehotu, kedy sa má informačná povinnosť plniť a tiež na cenu plnenia.
Zákon žiadnu lehotu neurčuje, ale vieme, že splnenie informačnej povinnosti má slúžiť rade ako orgánu dohľadu pre jej účely. Inak povedané, Rada RTVS je adresátom informácie a je tým orgánom, ktorého činnosť by bola dotknutá, ak by som informačnú povinnosť nesplnila. Má právo teda určiť lehotu, ak ju neurčuje zákon. Citujem uznesenie č. 84/2011: "Rada RTVS žiada generálnu riaditeľku, aby informáciu v zmysle par. 15 ods. 3 písm. h) o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje sumu 100 000 eur, predkladala rade najmenej 7 dní pred uzavretím takéhoto záväzku." Teda sedem dní pred podpisom zmluvy.
Kvalitatívnym znakom zmluvného vzťahu je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 000 eur. Do dnešného dňa nevieme cenu predmetu plnenia z potenciálneho zmluvného vzťahu a preto ani nemôže byť splnená podmienka na vznik informačnej povinnosti generálnej riaditeľky. V odôvodnení návrhu na odvolanie sa píše, že je možné predpokladať, že plnenie RTVS presiahne sumu 100 000 eur. No ale na druhej strane je však možné predpokladať, že žiaden súťažiaci nesplní náročné podmienky súťaže, že GR ani nemusí s potenciálnym víťazom do zmluvného vzťahu vstúpiť a že súťaž môže byť kedykoľvek zrušená – to všetko totiž v podmienkach súťaže je. Zákon ale nehovorí o predpokladoch.
V praxi sa ustálene aplikuje § 15 ods. 3 písm. h) tak, že jednoduchým listom rade oznamujem v príslušných kolónkach: konkrétneho zmluvného partnera, presný predmet zmluvy, zmluvné obdobie, cenu plnenia zo zmluvy, tiež termín uzatvorenia (podpísania) zmluvy. Ani jednu z týchto náležitostí štandardizovanej informácie nie je možné v tomto prípade vyplniť. Ako a o čom som teda radu mala informovať?
Ak naozaj o zámere zverejniť obchodnú verejnú súťaž, tak takúto povinnosť mi v žiadnom svojom ustanovení zákon neukladá, nehovoriac o tom, že by to malo byť vopred. Napriek tomu som súťaži radu informovala a vychádzala som pritom z analógie v prípade verejných obstarávaní, ktorú zákon rieši.
Aké to má súvislosti s odvolávacím paragrafom? § 18 ods. 4 písm. c)hovorí"Národná rada môže na návrh príslušného výboru národnej rady odvolať generálneho riaditeľa, ak ... nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. e), h) a i) predtým, ako začal vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov podľa týchto ustanovení, konať ".
Len v § 15 ods. 3 písm. e) a i), ide o návrhy. (Ide o návrh rozpočtu, návrh na podnikateľský zámer.) Rozhodne nejde o návrhy, ktoré sa majú získať v súťaži, lebo tie predkladajú súťažiaci rozhlasu a televízii, nie generálna riaditeľka rade.
Podľa § 15 ods. 3 písm. h) však ani nejde o predkladanie návrhov rade, ale o predkladanie informácie. A rada aj inak koná – návrhy schvaľuje, no informáciu len berie na vedomie, alebo k nej zaujme stanovisko, ak ju prerokuje, ale ani to nemusí. Informácia teda nie je návrh.
V prípade tých návrhov, ktoré rada schvaľuje, "začať vo veci konať" znamená realizovať rozpočet alebo podnikateľský zámer pred schválením Radou RTVS.
V prípade informácie o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku to znamená až samotné uzatvorenie zmluvného vzťahu – podpísanie zmluvy, lebo až tento úkon znamená konanie vo veci, ktorá mala byť predmetom informačnej povinnosti. Ku konaniu teda nedošlo.
V odôvodnení, ktoré ste dostali k návrhu na moje odvolanie, sa píše, že na odvolanie netreba splniť podmienku, aby predmetný zmluvný záväzok bol aj platne uzavretý a že rozhodujúcou je skutočnosť, že GR vo veci začal konať. Takéto vysvetlenie je proti zmyslu právnej úpravy, je v rozpore so zámerom legislatívneho návrhu a neguje aplikačnú prax, ktorá sa ustálila medzi radou ako prijímateľom informácie a generálnou ako osobou povinnou toto ustanovenie plniť.
Fakty sú také, že písomná informácia o súťaži bola rade predložená 19. 4. 2012, takže nielen predtým, ako sa začne konať, ale aj v lehote, určenej samotnou Radou RTVS. Dodnes nie je známe, či vôbec pôjde o taký zmluvný vzťah, na ktorý sa táto povinnosť bude vzťahovať a dodnes nie je známe, či vôbec o nejaký zmluvný vzťah pôjde. Nemohlo teda dôjsť k porušeniu § 15 ods. 3 písm. h). A nebol ani naplnený odvolací dôvod podľa § 18 ods. 4 písm. c), lebo nedošlo k uzatvoreniu žiadneho zmluvného vzťahu - nedošlo ku konaniu vo veci.
Niet právneho ani vecného dôvodu na moje odvolanie. Po vecnej stránke nevznikla a nemohla vzniknúť žiadna škoda a tiež nešlo o konanie, ktoré by bolo akokoľvek narušením verejného záujmu. Naopak – motiváciou k vypísaniu OVS bolo nájsť také riešenie, ktoré bude podstatne lacnejšie ako súčasný stav a bude viesť k výraznému šetreniu verejných zdrojov. Aký je teda skutočný dôvod na moje odvolanie?
Vážené plénum, rozumiem tomu, že súčasná parlamentná väčšina a vláda Slovenskej republiky má inú predstavu o osobe generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a za týchto okolností je aj výkon mojej funkcie sťažený, lebo inštitúcia v nasledujúcom období bude mať ešte ďaleko od finančnej a ekonomickej nezávislosti. Cítim stratu dôvery, súvisí to pravdepodobne so spôsobom voľby do funkcie generálneho riaditeľa, mnohí z Vás ma považujú za politického kandidáta bývalej parlamentnej väčšiny. Nie je to tak, no voľba ktoréhokoľvek generálneho riaditeľa v parlamente nesie v sebe toto riziko. Ale nerozumiem argumentom, ktoré nie sú zákonné, ktoré mi účelovo pripisujú vykonštruované pochybenie. Svoju funkciu si vykonávam čestne a veľmi vážne.
Možno máte predsalen záujem dozvedieť sa niečo o Rozhlase a televízii Slovenska aj z iného pohľadu – je to inštitúcia, ktorá sa má čím pochváliť. Projekt prvých etáp fúzie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorý sa začal 1. 1. 2011, sme úspešne zrealizovali, napriek veľmi krátkej prípravnej fáze. Ide o jav v európskych pomeroch neobvyklý, fúzie takéhoto typu sa v Európe pripravujú a realizujú niekoľko rokov. Proces spájania sme realizovali súbežne s ekonomickým a hospodárskym ozdravením inštitúcie, ktorá začala svoju činnosť s enormným zadlžením a s kumulovanou stratou vo výške 46 miliónov eur. V priebehu roka 2011 sme na prevádzkových nákladoch ušetrili 35 miliónov eur a inštitúcia ukončila hospodársky rok so ziskom 22 miliónov eur, spustili sme technickú a technologickú obnovu televízie, do programu sme investovali podstatne viac financií ako v roku 2010. (Nielen do programov, ktoré dnes vytiahol bulvár, ale do stoviek ďalších.) RTVS je dnes ozdravená, konsolidovaná, nemá dlhy a je pripravená na rozvojovú fázu. Zverejnili sme výročnú správu, ktorá o tom podrobne vypovedá. Aj momentálne je RTVS v stabilnej kondícii, k polroku 2012 bude mať viac než dobré výsledky. Čísla počúvanosti rozhlasu stúpajú a krivku televíznej sledovanosti, ktorá kontinuálne klesala, sa nám podarilo zastabilizovať. Počítame s jej nárastom, indikujú ho čísla z posledného obdobia.
Iste, v prvých krokoch a v prvých rokoch treba robiť zmeny, ktoré sú nepríjemné, bolestné a nepopulárne. Pri každej veľkej zmene je to tak. Rozhlas sa nám podarilo ozdraviť za tri roky a do spojenia vstupoval v dobrej, vyrovnanej kondícii. S ozdravením televízie sme len začali a už máme výsledky.
A Vy máte na stole návrh na moje odvolanie s odôvodnením, že som si vraj nesplnila oznamovaciu povinnosť voči rade. Hoci sama rada môj postup za porušenie zákona nepovažuje.
Vážené plénum, výbor pre kultúru a médiá mal možno naozaj iné právne stanovisko, alebo inak interpretuje ustanovenia §§ 15 a 18 v tejto vykonštruovanej kauze. Ale „Slovenská republika je právny štát, založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“ (ide o citát z nálezu Ústavného súdu SR). Idete ma potrestať za to, že niektorí právnici inak interpretujú ustanovenia zákona o RTVS, než ako ich chápu a ustálene realizujú orgány RTVS – adresáti právnej normy.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
PhDr. Miloslava Zemková, 20. 6. 2012
