MEDIA NEWS
V sobotu vydajú v Maďarsku jedno číslo veľkoformátového denníka Magyar Nemzet, ktorý bol jedným z dvoch opozičných denníkov v krajine a ktorého posledné číslo vyšlo túto stredu. Sobotňajšie mimoriadne vydanie denníka, ktorý vychádzal 80 rokov, bude vo forme samizdatu, informoval v piatok na Facebooku bývalý zástupca šéfredaktora Magyar Nemzetu Zsombor György.
Redakcia denníka, ktorého osud ešte nie je úplne spečatený, zorganizovala na sobotu zhromaždenie na ulici Sándora Pethőa, kde o 16.00 h zapália účastníci sviečky. Mimoriadne vydanie pripravujú na túto príležitosť.
György oznámil, že Magyar Nemzet vydajú v sobotu vo zvyčajnom náklade 20.000 kusov, avšak rozširovať ho budú bezplatne. Pritom ale prijmú dobrovoľnú finančnú pomoc na pokrytie vzniknutých nákladov.
O Magyar Nemzet prejavili záujem údajne traja investori: Pál Milkovics, ktorý je aktívny v mediálnej oblasti aj v Českej republike, člen predsedníctva ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) Péter Ungár a spoločnosť Brit Media Kft.
Magyar Nemzet vlastní magnát Lajos Simicska, niekdajší spojenec pravicového premiéra Viktora Orbána, s ktorým sa však rozhádal. Zo Simicsku sa potom stal jeden z Orbánových najzarytejších odporcov, čo sa prejavilo aj v nedávnej predvolebnej kampani. Orbán dosiahol v nedeľných parlamentných voľbách jasné víťazstvo, podľa posledných informácií bude mať v zákonodarnom zhromaždení dvojtretinovú, teda ústavnú väčšinu.
Milkovics v piatok pre spravodajský server 24.hu potvrdil, že sa nedávno obrátil na Simicsku so záujmom o kúpu denníka, majiteľ však nereagoval a Milkovics vo štvrtok ponuku odvolal. Nepriaznivý vývoj záchrany denníka sa ukázal aj v prípade Ungára a Brit Media Kft.
Vydavateľ zatvorí aj sesterskú rozhlasovú stanicu Lánchíd Rádió. Vlajková loď vydavateľskej skupiny, spravodajská televízia Hír TV, prejde zmenami, napísal ešte vydavateľ vo vyhlásení.
Ruský súd v piatok zablokoval prístup k internetovej aplikácii Telegram. Rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako tamojší dozorný orgán požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo odmietnutie danej spoločnosti poskytnúť ruským štátnym bezpečnostným službám prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že potrebujú prístup k týmto šifrovaným materiálom na vyšetrovanie závažných zločinov vrátane teroristických útokov, informovala agentúra AP.
Moskovský súd rozhodol, že Telegram bude v krajine zablokovaný dovtedy, kým úradom neposkytne kľúč k rozšifrovaniu užívateľských správ. Telegram má celosvetovo viac než 200 miliónov užívateľov. Aplikácia im umožňuje komunikovať pomocou zašifrovaných správ, ktoré tretia strana vrátane vládnych úradov nedokáže rozlúštiť.
Telegram vyvinul ruský podnikateľ Pavel Durov, ktorý tvrdí, že ruská bezpečnostná služba FSB porušuje práva užívateľov. Úrady argumentujú tým, že aplikácia je v značnej miere využívaná násilnými extrémistami. Durov podľa agentúry Reuters opakovane vyhlásil, že jeho spoločnosť ruským úradom kľúč neposkytne.
Telegram je v Rusku čím ďalej obľúbenejší - ako aplikácia pre mobilné zariadenia i stolové počítače, a to nielen medzi bežnými ľuďmi, ale aj úradmi. Kremeľ používa Telegram na zosúladenie termínov pravidelných hovorov s prezidentským hovorcom, zatiaľ čo mnoho vládnych činiteľov ho používa na komunikáciu s médiami.
Telegram je už druhou globálnou sieťou - po LinkedIn -, ktorá dostala v Rusku zákaz. LinkedIn zablokovali v roku 2016, keď súd uznal túto spoločnosť za vinnú z porušovania zákona, ktorý požaduje, aby spoločnosti spracovávajúce osobné dáta ruských občanov mali svoje úložiská na území Ruskej federácie.
Telegram zablokovali koncom marca aj iránske úrady, ktoré ako dôvod uviedli obavy o bezpečnosť štátu. Rozhodnutie o zablokovaní prístupu bolo prijaté "na najvyšších miestach" a aplikáciu nahradí podobná miestna služba.
Európska komisia (EK) vyzvala generálneho riaditeľa spoločnosti Facebook Marka Zuckerberga, aby svedčil pred poslancami Európskeho parlamentu v spojitosti so škandálom okolo krádeže osobných údajov, ktorú má na svedomí spoločnosť Cambridge Analytica.
Exekutíva EÚ vo štvrtok vyzvala Facebook, aby ohľadne škandálu "plne spolupracovala" s európskymi vyšetrovateľmi.
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová sa v tejto súvislosti telefonicky spojila s prevádzkovou riaditeľkou spoločnosti Facebook Sheryl Sandbergovou. Podľa Jourovej by mal Zuckerberg vziať na vedomie pozvanie europarlamentu a po vystúpení v americkom Kongrese vysvetliť celú situáciu aj pred európskymi zákonodarcami.
Spoločnosť Facebook minulý týždeň priznala, že až 2,7 milióna ľudí v krajinách EÚ sa mohlo stať obeťou nevhodného zdieľania údajov v priamej spojitosti s činnosťou Cambridge Analytica.
Jourová upozornila, že Facebook "pracuje na preverovaní ďalších potenciálne nebezpečných aplikácií".
Záujem o Zuckerbergovo vysvetlenie majú aj v Belgicku. Tamojšia Strana zelených (Ecolo-Groen) v piatok pre televíznu stanicu RTBF uviedla, že škandál spojený s únikom osobných dát sa týka aj okolo 61.000 Belgičanov. Šéf Facebooku by mal preto podľa zelených podať príslušné vysvetlenie aj pred belgickými úradmi.
"Keď spoločnosť ako Cambridge Analytica za účelom ovplyvňovania volieb zneužije naše osobné údaje bez nášho vedomia a nášho súhlasu, ohrozuje tým samotný princíp demokracie," uviedla Strana zelených v oficiálnom vyhlásení.
Copyright © TASR 2018
Egyptskí bezpečnostní prokurátori si predvolali deviatich novinárov v súvislosti s ich informovaním o marcových prezidentských voľbách. Informoval o tom šéf egyptského syndikátu novinárov Hatem Zakaria, podľa ktorého sa jedno z tých predvolaní týka nedávno prepusteného šéfredaktora denníka Al-Masri Al-Jum. Novinári by sa mali podľa predpokladov dostaviť na vypočúvanie budúci týždeň vo štvrtok.
Šéfredaktora Al-Masri Al-Jum prepustili po tom, ako v denníku vyšla správa o tom, že štát zhromažďoval voličov k tomu, aby odovzdali svoje hlasy v prezidentských voľbách. Denník okrem toho dostal pokutu 150-tisíc egyptských libier (v prepočte takmer 6 900 eur).
Provládne médiá a štátne regulačné orgány vo veľkom kritizujú nezávislé a zahraničné médiá, za ich pokrývanie prezidentských volieb. Tie sa v Egypte konali 26. - 28. marca a prezident Abd al-Fattáh as-Sísí v nich s 97 percentami hlasov obhájil svoj mandát. Podľa kritikov však boli voľby nedemokratické, pretože z nich odstúpili všetci seriózni kandidáti.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Uganda plánuje od júla zdaňovať využívanie sociálnych médií, informovala agentúra Reuters.
Kým ministerstvo financií krok zdôvodňuje snahou zvýšiť príjmy štátu, aktivisti obhajujúci ľudské práva tvrdia, že ide o ďalší pokus prezidenta Yoweriho Museveniho obmedziť slobodu prejavu.
Museveni, ktorý v krajine vládne od roku 1986, tento mesiac podľa ugandského denníka Daily Mirror navrhol ministrovi financií zdaniť ľudí, ktorí používajú sociálne médiá k šíreniu "klebiet".
"Používanie internetu k vzdelávaniu, výskumu a prístupu k informáciám a zdaniť nechcem ... to musí zostať zadarmo," citoval denník prezidenta.
Podľa Reuters sa daň bude týkať tých, ktorí prostredníctvom mobilného telefónu používajú aplikácie ako WhatsApp, Facebook a Twitter. Nie je jasné, ako vysoká daň bude.
Rôzne vládne zdroje uviedli sumu v rozmedzí sto až dvesto ugandských šilingov denne (približne štyri centy). Polkilový bochník bieleho chleba pritom v Ugande podľa webu Numbeo.com stojí zhruba 3260 ugandských šilingov.
Z 41 miliónov obyvateľov africkej krajiny vlastný mobilný telefón 23,6 milióna ľudí a internet užíva 17 miliónov Uganďanov.
Plánovaný krok verejnosť pravdepodobne neprijme dobre, pretože cena dát v Afrike je v porovnaní s ostatným svetom vysoká, napísala agentúra Reuters.
Copyright © ČTK 2018
