MEDIA NEWS
Prioritou ministerských rokovaní bol boj proti šíreniu dezinformácií v online prostredí, najmä s ohľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať koncom mája 2019. Ministri museli brať ohľad na skutočnosť, že jedna vec je neúmyselné šírenie dezinformácií a niečo celkom iné je úmyselné ovplyvňovanie demokratických procesov a slobôd. O tejto téme budú diskutovať aj ministri zahraničných vecí EÚ počas svojho decembrového zasadnutia v Bruseli, čím členské štáty plnia úlohy vytýčené počas júnového summitu EÚ.
"Najdôležitejšie je rozoznať fakt a nepravdu. To bol hlavný dôvod dnešných rokovaní," uviedla ministerka s odkazom na tému, ktorá je v EÚ čoraz dôležitejšia. V pondelok boli zverejnené výsledky prieskum Eurobarometra, podľa ktorých sa až 61 percent občanov EÚ obáva toho, že do eurovolieb zasiahnu dezinformačné kampane, zneužívanie údajov a kybernetické útoky.
Laššáková zdôraznila, že z pohľadu Slovenska je najdôležitejšia úloha pozdvihnúť mediálnu gramotnosť a zamerať sa najmä na deti a mládež v stredoškolskom veku. Upozornila, že ignorovať nemožno ani seniorov, lebo v súčasnosti už čoraz viac starších ľudí používa internet a bolo by dobré, keby aj oni dokázali rozlíšiť zdroj informácií a odlíšili fakty od neprávd.
Pripomenula, že v Bruseli informovala o tom, že na Slovensku jej rezort v spolupráci s ministerstvom školstva pripravuje dokument, ktorý sa zameria na mediálnu gramotnosť detí. Laššáková uviedla, že sa jej páči model, ktorý platí v Bavorsku, kde žiaci po maturite dostanú aj takzvaný "mediálny preukaz", ktorý je dôkazom toho, že absolvovali nejaké školenia v tejto oblasti a sú mediálne gramotní. Ako však priznala, nevie, ako by na takýto návrh reagovala slovenská verejnosť.
Mediálne vzdelávanie verejnosti by podľa nej mohlo mať podobu online kurzov a tiež aj samostatných kurzov za prítomnosti odborníkov, ktorí sa v tejto téme vyznajú a ktorí dokážu osloviť akúkoľvek vekovú skupinu.
Laššáková upozornila, že je potrebné čo najskôr začať pracovať so slovenskými novinármi v snahe zabrániť šíreniu rôznych dezinformácií pred nadchádzajúcimi eurovoľbami. Už začiatkom decembra by sa mal dostať do obehu dokument, ktorý vypracuje špeciálna pracovná skupina zostavená z predstaviteľov novinárskej obce, vydavateľov a zástupcov prokuratúry.
Na otázku, nakoľko je na Slovensku kritická situácia v oblasti šírenia dezinformácií, Laššáková uviedla, že príslušné pozorovania prebiehajú.
Rada v utorok rozhodla o pozastavení licencie tým televíznym staniciam, ktoré 5. novembra odvysielali talk-show Bujica, počas ktorej údajne zazneli neprijateľné vyjadrenia na adresu imigrantov. Licencie boli pozastavené v rozmedzí štyroch hodín až jedného dňa.
Predstavitelia HND uviedli, že tento incident by si zaslúžil "omnoho prísnejší trest", keďže "relácia, ktorá mala byť venovaná politickým a bezpečnostným aspektom imigračnej krízy, bola využitá na šírenie nenávisti a násilia voči migrantom, čím ich dodatočne stigmatizovala a prispela k šíreniu protiimigrantskej hystérie".
Asociácia na záver dodala, že prokuratúra v minulosti v reakcii na podobné incidenty zlyhala, a preto apelovala na médiá a žurnalistov, aby sa riadili zásadami novinárskej etiky a vyhýbali sa šíreniu dezinformácií a nepravdivých správ.
HND bola založená v roku 1910 a má viac ako 3000 členov.
Copyright © TASR 2018
Kauza okolo poľskej opozičnej televízie TVN, ktorej reportérovi hrozilo trestné stíhanie za údajnú propagáciu fašizmu, má dohru aj na diplomatickej úrovni a môže čiastočne naštrbiť aj inak veľmi priateľské vzťahy medzi USA a Poľskom. Stúpenci poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) na sociálnych sieťach protestujú proti angažovaniu sa americkej veľvyslankyne v Poľsku Georgette Mosbacher, ktorá napísala v súvislosti s kauzou TVN list prezidentovi Andrzejovi Dudovi.
Podľa stúpencov PiS a poľských národovcov bol však tón jej listu príliš ultimatívny a urážlivý. "ŽIADAM vás, aby ste sa ospravedlnili poľskému národu a poľskému štátu a jeho demokraticky zvoleným predstaviteľom," obrátila sa na Twitteri na veľvyslankyňu poslankyňa PiS Krystyna Pawlowicz.
Text listu veľvyslankyne poľskému prezidentovi, ktorý prenikol na verejnosť, pritom nie je nijak neslušný, Mosbacher v ňom iba žiada poľských predstaviteľov, aby bezdôvodne netrestali novinárov za ich prácu. "Dúfam, že členovia vašej vlády nebudú útočiť na nezávislých novinárov, ktorí pracujú vo verejnom záujme, a už vôbec ich nebudú stíhať," uvádza veľvyslankyňa USA.
Mnohých Poliakov však nahnevalo aj to, že veľvyslankyňa USA v oslovení listu poplietla meno poľského prezidenta.
V kauze okolo televízie TVN, ktorú vlastní americká televízna spoločnosť Discovery, ide o reportáž jej redaktora z minuloročných osláv narodenín Adolfa Hitlera, ktoré si zorganizovali poľskí priaznivci neonacizmu. Novinár toto podujatie potajme natáčal a reportáž o ňom pripravil v rámci snahy odkryť pozadie poľských krajne pravicových kruhov. Poľské orgány však začali novinárovi hroziť trestným stíhaním za propagáciu fašizmu a upustili od toho až po mohutnom tlaku verejnosti.
Podľa niektorých analytikov politikom z PiS prekáža informovanie o poľskej neonacistickej scéne z rovnakých dôvodov, pre ktoré sú alergickí aj na akékoľvek zmienky o úlohe Poliakov na vyhladzovaní Židov počas 2. svetovej vojny.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
