27. 11. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu po prvý raz podrobnejšie hovoril o obsahu zvukovej nahrávky, ktorá zachytáva vraždu a rozštvrtenie telesných pozostatkov saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. Urobil tak v rozhovore pre utorkové vydanie nemeckých novín Süddeutsche Zeitung.
Džamál Chášukdží žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre americký denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr priznala, že bol zámerne zavraždený.
Turecko sa dôrazne zasadzuje za objasnenie celého prípadu. Zodpovednosť za vraždu sa neoficiálne pripisuje vplyvnému saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi. Saudskoarabskí činitelia však označujú vraždu za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci.
Čavušoglu v utorkovom interview opisuje, ako súdny lekár štvrtil telo zabitého novinára, pričom ostatných prítomných vyzýval, aby sa zatiaľ venovali počúvaniu hudby.
"Povedali by ste, že má z toho pôžitok, (že) rád štvrtí ľudí. Je to nechutné," opísal turecký minister obsah audionahrávky.
Turecká vláda neprezradila, ako sa k záznamu dostala, ani o jeho obsahu doposiaľ podrobnejšie nehovorila. Informácie o nej však unikli do tureckých médií.
Podľa Čavušogla bol novinár zabitý v priebehu siedmich minút a išlo o vopred naplánovanú úkladnú vraždu. Odmietol pritom tvrdenia saudskoarabskej prokuratúry, podľa ktorej Chášukdžího zabil šéf tímu vyslaného zo Saudskej Arábie až po tom, ako ho nedokázal presvedčiť, aby sa vrátil do vlasti.
Turecko tvrdí, že Chášukdžího po vstupe na konzulát zaškrtili a rozštvrtili členovia vražedného komanda zo Saudskej Arábie. Tamojšie médiá tiež priniesli správy, podľa ktorých jeho telo bolo zrejme chemicky "rozpustené". Novinárove telesné pozostatky sa stále nenašli.

Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vyzvala Argentínu, aby začala vyšetrovanie voči saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi. Argentínske úrady by podľa HRW mali objasniť, akú úlohu zohral princ v prípade vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího a možných zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojny v Jemene, informovala v utorok agentúra Reuters.
Human Rights Watch sa na Argentínu obrátila preto, lebo ústava tejto juhoamerickej krajiny zakotvuje princíp univerzálnej jurisdikcie. Ten umožňuje trestné stíhanie cudzincov podozrivých z mučenia a vojnových zločinov, ktoré boli spáchané kdekoľvek na svete.
Organizácia svoju žiadosť adresovala argentínskemu federálnemu sudcovi Arielovi Lijovi, ktorý sa k nej zatiaľ nevyjadril. Argentínske médiá však citovali nemenovaných predstaviteľov miestnej justície, podľa ktorých je otvorenie vyšetrovania voči saudskoarabskému princovi krajne nepravdepodobné.
Riaditeľka HRW pre oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky Sarah Leah Whitsonová vysvetlila predloženie žiadosti Argentíne tým, že saudskoarabský princ tento týždeň pricestuje na tohtotýždňový summit skupiny G20 v Buenos Aires (30.11-1.12.).
Džamál Chášukdží zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád neskôr priznal, že novinár bol zámerne zavraždený.

Britská premiérka Theresa Mayová vyzvala v utorok lídra opozičných labouristov Jeremyho Corbyna na televíznu debatu v priamom prenose v hlavnom vysielacom čase, ktorej témou by bol brexit.
Diskusia by sa mala uskutočniť niekoľko dní pred rozhodujúcim hlasovaním britského parlamentu a v čase, keď sa Mayová pokúša získať podporu pre dohodu vyjednanú s Európskou úniou. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters.
O formáte diskusie by mala rozhodnúť televízia, ktorá ju bude vysielať.
Corbynov tím ponuku promptne prijal. To však vyvolalo požiadavky aj iných strán a skupín bojujúcich proti brexitu, aby sa debaty mohol zúčastniť aj jeden z ich podporovateľov.
"Vysvetlím, prečo si myslím, že táto dohoda je pre Spojené kráľovstvo tou správnou. A áno, som pripravená diskutovať s Jeremym Corbynom," povedala pre denník The Sun. "Pretože ja mám plán. On plán nemá."
Ako dodal Reuters, debata by bola prvou, čo Mayová prejavila ochotu postaviť sa šéfovi labouristov zoči-voči v televíznej debate vysielanej v priamom prenose. Mayová pred poslednými parlamentnými voľbami účasť v debatách odmietala.
Dohodu o podmienkach brexitu a budúcich vzťahoch Londýna s Európskou úniou prijali v nedeľu lídri EÚ na summite v Bruseli. Mayová sa následne vydala na celoštátne turné, aby pre zmienenú dohodu získala vo svojej krajine podporu.

Grécki novinári vstúpili v utorok do 24-hodinového štrajku proti úsporným opatreniam. Ten je predohrou k stredajšiemu generálnemu štrajku, ktorý zrejme ochromí život v celej krajine, informovala agentúra AP.
Pracovníci médií sa rozhodli nenastúpiť do práce už v utorok, aby mohli spravodajsky pokrývať stredajší hlavný štrajk.
Grécke televízne a rozhlasové stanice v utorok nevysielali správy a v stredu by nemali vyjsť ani noviny. Počas generálneho štrajku by sa mala vo veľkých mestách zastaviť lodná, železničná i verejná doprava.
Štrajk spoločne organizujú viaceré odborárske organizácie, vrátane hlavného odborového zväzu GSEE. Požadujú, aby vláda premiéra Alexisa Tsiprasa po rokoch prestala uplatňovať úsporné opatrenia, keďže Grécko v auguste tohto roka ukončilo tretí medzinárodný záchranný program.
Odborári konkrétne požadujú zrušenie dôchodkových škrtov, daňové úľavy a opätovné zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 580 na 751 eur.
"Je potrebné už definitívne ukončiť politiku vyčerpávajúcich úsporných opatrení," uvádza sa vo vyhlásení GSEE, z ktorého citovala agentúra AFP.
Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond (MMF) poskytli krízou postihnutému Grécku v rokoch 2010-2015 prostredníctvom troch záchranných programov úvery v celkovej výške 289 miliárd eur. Grécka vláda musela výmenou za to pristúpiť k zvýšeniu daní a rozsiahlym škrtom v oblasti verejných financií.
Grécko je po Portugalsku, Írsku, Španielsku a Cypre poslednou krajinou eurozóny, ktorej sa podarilo ukončiť záchranné programy.

Copyright © TASR 2018