TASR prinesie sériu reportáží o
prezývkach obyvateľov miest a obcí
Regióny mestá, dediny či osady mali odjakživa vlastné pomenovania, ktoré im dali ich zakladatelia alebo obyvatelia. Niektoré z nich svoje názvy zmenili a nebolo to vždy dobrovoľné. Ak už k tomu došlo, o zmene rozhodoval v minulosti nový majiteľ panstva a neskôr vládnuci režim, či už demokraticky alebo autoritatívne na základe ideológie, ktorú presadzoval.
Stávalo sa tak, že obce a mestá menili svoje mená v priebehu svojej existencie. Čo však zostávalo väčšinou zachované, boli prezývky obyvateľov, pretože tie si buď dávali sami, alebo im ich prisúdili obyvatelia susedných samospráv. Väčšinou išlo o prezývky, ktoré vznikali na základe rôznych okolností.
Ak obyvateľom nejakej dediny chutili pirohy a a často ich varili, v susedných obciach ich volali "pirohári". Keď u nich rástlo veľa čerešní, boli "čerešňári" a iné prezývky dostali, ak sa mládenci zvykli pobiť na zábavách. Takéto prezývky zvykli zotrvať aj niekoľko desaťročí či storočí, nemožno však povedať, že by nevznikali aj dnes.
Ľudové prezývky obyvateľov často využívajú aj novinári či spisovatelia, čím sa dostali do povedomie širokej verejnosti. Športovcom určite nie sú neznáme komentáre zo športových prenosov, kedy sa vo futbalovom zápase stretli "koňare" a "vraňare", ako zvykli nazývať večných rivalov Prešovčanov a Košičanov.
Zaujímavé sú aj reakcie obyvateľov miest a obcí, ktorí prezývky znášajú rôzne. Niektorí o sebe hrdo tvrdia, že sú "trogári" (prezývka Nitranov). Iní sa zasa cítia byť urazení, ak ich volajú prezývkou a považujú to za nadávku. Dôležité sú v týchto prípadoch iste okolnosti, za akých prezývky vznikali.
V priebehu decembra 2018 ponúkne TASR vo svojom spravodajskom servise sériu 20 reportáží, ktoré vysvetlia, ako a prečo mohli vzniknúť prezývky obyvateľov slovenských obcí a miest. V rámci rubriky Seriál vyjdú vychádzať v domácom a regionálnom servise vždy o 9. hodine.
Prehľad reportáží v rámci Seriálu o prezývkach obyvateľov obcí a miest v decembri 2018.
2. decembra - Prezývky slovenských dedinčanov z pohľadu etnologičky
3. decembra - Remeslo dalo prezývku obyvateľom Kamenca pod Vtáčnikom
4. decembra - V okolí Žiliny možno nájsť aj žabiarov
5. decembra - Skaličania a Holíčania sú fazulári a cibulári
podľa dávneho jedálnička
6. decembra - Chválenkári zmenili Muránsku Dlhú Lúku na Chválenkovo
7. decembra - Myslavčania majú prezývku, odkedy si pomýlili klobúk
so strašidlom
9. decembra - Nitrania sú všade známi aj ako trogári
10. decembra - Bystričania a Zvolenčania sa prekárajú ako
pažravci a bryndziari
11. decembra - Solčančania si vyslúžili prezývku slížari
12. decembra - Likavčania sú meteníci podľa tradičného slaného
koláča
13. decembra- Hubare z Rákoša chodili na huby aj potme, aby ich
našli prví
14. decembra - Najlepšie recepty na pirohy majú pirohare z Vysokej
16. decembra- V okolí Humenného sú bocani, poľaci i taliani
17. decembra- Brežania - Hrnčiari vyrábajú hrnce aj do filmových
rozprávok
18. decembra- Bratislavčania nie sú len blaváci, ale najmä paštikári
19. decembra- Dediny na Podpoľaní majú veľa prezývok
20. decembra- Papradnianska dolina oplýva prezývkami dedinčanov
Copyright © TASR 2018
