MEDIA NEWS
Niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Libanone - prvými od roku 2009 - západné médiá poukazujú na zvláštnu prax, keď kandidáti na funkciu poslanca musia často zaplatiť za to, že sa objavia v televíznom či rozhlasovom vysielaní.
Okrem iných o tom informovala aj rozhlasová stanica Europe 1, ktorá pripomenula, že tento fenomén má v Libanone dlhoročnú tradíciu a pretrváva aj napriek novému volebnému zákonu, podľa ktorého sa budú konať aj nedeľné (6.5.) voľby.
Europe 1 vysvetlila, že veľká väčšina médií v Libanone - okrem verejnoprávnej televízie, ktorá má nízku sledovanosť - vyžaduje od kandidátov, aby platili, ak chcú, aby sa interview s nimi objavilo vo vysielaní.
Mimovládna organizácia Maharat, ktorá situáciu sleduje, zistila, že s približujúcim sa termínom volieb tarify za nahratie a odvysielanie interview stúpajú.
Podľa zistení organizácie Maharat sa za minútu v televíznom vysielaní platí v priemere 5000 eur a za účasť v televíznej debate 200.000 eur. V ponuke je aj možnosť zaplatiť 1,25 milióna eur za mediálne služby "all inclusive", pričom sa však bližšie nešpecifikuje, čo tento balíček služieb zahŕňa.
Tarify rozhlasových staníc sú o niečo nižšie, konštatovala Europe 1, no podotkla, že výsledkom je, že prístup do elektronických médií v Libanone majú len najbohatší kandidáti alebo veľké politické strany. Ostatní kandidáti vedú preto kampaň skôr na sociálnych sieťach.
Europe 1 informovala, že v Libanone existuje v súlade s novým volebným zákonom komisia, ktorá má sledovať aj mediálne výstupy kandidátov a dbať o to, aby si v ich počte boli rovní.
Podľa zákona by médiá mali každý týždeň volebnej komisii poskytovať výkaz, v ktorom by presne rozpísali "platenú reklamu", pod čím sa myslia "platené interview".
"Nikto to však nerobí," dodala Europe 1 s odvolaním sa na mimovládnu organizáciu, ktorá poznamenala, že volebná komisia nemá prostriedky, aby údaje vo výkazoch preverovala. V dôsledku tohto stavu pred asi dvoma týždňa z komisie odstúpila členka, ktorá v nej ako jediná zastupovala občiansku spoločnosť.
Europe 1 uviedla, že pre libanonské médiá táto situácia nepredstavuje problém, pretože sú financované historicky v menšej miere z reklám, ale "najmä politikmi, rivalskými veľmocami Blízkeho východu, Saudskou Arábiou, Iránom, Katarom, z ktorých každý vlastní svoju mediálnu sieť".
Televízia Futur TV tak napríklad "drukuje" premiérovi Saadovi Harírímu a prostriedky má zo Saudskej Arábie. Televízia Manár je proiránska a je za ňou politické hnutie Hizballáh.
Europe 1 súčasne upozornila, že v súvislosti s krízou v ropnom priemysle a nízkymi cenami ropy, ale aj kvôli novým médiám, sa "tradičný" model financovania elektronických médií v Libanone rúca. Aj preto médiá vrcholiacu predvolebnú kampaň v Libanone berú ako príležitosť na získanie finančnej injekcie na svoje fungovanie.
Sudca v kauze dvoch mjanmarských novinárov pracujúcich pre agentúru Reuters a obvinených z porušenia štátneho tajomstva v stredu akceptoval ako dôveryhodné svedectvo muža-oznamovateľa, ktorý tvrdí, že títo novinári padli do pasce nastraženej políciou.
Dvadsaťsedemročný žurnalista Ťjo Sou U a tridsaťjedenročný Wa Lone boli zatknutí vlani 12. decembra na predmestí najväčšieho mjanmarského mesta Rangún krátko po tom, čo sa zišli s dvoma policajtmi. Tí pôsobili v Jakchainskom štáte, kde sú bezpečnostné zložky obviňované z porušovania ľudských práv pri ich ťažení proti moslimom z etnika Rohingov. Pred násilnosťami bezpečnostných zložiek a radikálnych budhistov utieklo od augusta z Mjanmarska do susedného Bangladéša vyše 650.000 Rohingov.
Mjanmarská prokuratúra tvrdí, že novinári nelegálne získali od policajtov "významné tajné vládne dokumenty vzťahujúce sa k Jakchainskému štátu a bezpečnostným silám s cieľom zdieľať ich so zahraničnými médiami". Policajtov zapletených do prípadu takisto zatkli.
Dnešné rozhodnutie sudcu akceptovať výpoveď spomínaného informátora ako dôveryhodnú je podľa obhajcov kľúčovým krokom v prospech reportérov.
Podľa Reuters kľúčové svedectvo poskytol súdu kapitán mjanmarskej polície, ktorý uviedol, že nemenovaný policajný dôstojník nariadil dvom policajtom, aby nastražili pascu na jedného z novinárov spolupracujúcich s touto agentúrou.
Spomínaný kapitán bude pred súdom osobne svedčiť 9. mája. Na stredajšom pojednávaní sa nemohol zúčastniť, pretože minulý týždeň bol odsúdený na rok väzenia za porušenie disciplinárnych pravidiel.
Obvinený novinár Wa Lone pri odchode zo súdnej siene vyjadril radosť nad rozhodnutím sudcu. Dodal, že Svetový deň slobody tlače, ktorý pripadne na štvrtok, bude pre neho i jeho kolegu "naozaj zmysluplným, pretože (v situácii), keď deň za dňom trávia vo väzení, si uvedomujú, aká je sloboda médií dôležitá".
Iracký novinár Muntazar Zajdí, ktorý sa dostal do hlavných správ médií po celom svete, keď na tlačovej konferencii v Iraku pred desiatimi rokmi hodil svoje topánky do vtedajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha, kandiduje v irackých parlamentných voľbách plánovaných na 12. mája. Zajdí dúfa, že sa stane zákonodarcom a bude môcť bojovať proti korupcii v politike. V stredu o tom informovala americká televízia NBC News.
Zajdí (39) pre NBC News povedal, že je presvedčený, že Iračania sú "unavení z politiky". Zaviazal sa, že ak získa kreslo v parlamente, pošle "zlodejských politikov" do väzenia.
Po incidente s topánkami v roku 2008 strávil Zajdí približne deväť mesiacov za mrežami. Vtedy totiž na tlačovej konferencii zakričal: "Toto je rozlúčkový bozk od irackého ľudu, ty pes!" A hodil po Bushovi prvú topánku.
"Toto je za vdovy a siroty a všetkých ľudí, zabitých v Iraku!" dodal Zajdí, keď hádzal druhú topánku.
Bush sa šikovne uhol obom topánkam.
"Bola to veľkosť desať," zažartoval neskôr prezident USA.
Vďaka incidentu sa zo Zajdího stal idol a hrdina vo väčšine arabského sveta, ktorý bol čoraz viac frustrovaný z politiky Spojených štátov na Blízkom východe, predovšetkým po Bushovom rozhodnutí podniknúť inváziu do Iraku. Tá sa uskutočnila v roku 2003 a zvrhla vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna.
Zajdí v telefonáte z Bagdadu pre televíziu NBC News opísal svoje spomienky z väzenia. "Bolo to veľmi ťažké," povedal s tým, že ho tam mučili, rozbili mu zuby a zlomili nos aj kosti chodidiel.
Po prepustení z väzenia strávil Zajdí určitý čas v Libanone a vo Švajčiarsku, potom sa asi pred dvoma mesiacmi vrátil do Iraku.
Jeho zámerom v politike je napríklad zmeniť súdny systém v krajine, podporovať práva žien a brániť zasahovaniu Iránu do irackých záležitostí.
"Pošlem zlodejských politikov do väzenia," dodal.
Zajdí nie je členom žiadnej politickej strany, ale je súčasťou aliancie, ktorú podporuje šiitský duchovný a burič Muktadá as-Sadr.
Sadr vytvoril po páde Husajnovho režimu v roku 2003 Mahdího armádu. Tieto šiitské milície bojovali proti americkým vojakom, ktorí zostali po invázii v Iraku.
Mahdího armádu obviňujú aj z masového vraždenia sunnitských civilistov počas násilia medzi náboženskými vetvami islamu, ktoré vrcholilo v rokoch 2006 a 2007.
Jeho bojovníci sú v súčasnosti združení v jednotkách známych ako Mierové brigády a až do konca minulého roka bojovali proti militantom extrémistickej organizácie Islamský štát.
V irackých parlamentných voľbách 12. mája sa o 329 kresiel uchádza takmer 7000 kandidátov. Ide o štvrté voľby od invázie pod vedením Spojených štátov z roku 2003.
Spoločnosť Cambridge Analytica, ktorá podľa obvinení neoprávnene získala osobné údaje facebookových používateľov, ohlásila v stredu ukončenie svojho pôsobenia. S odvolaním sa na denník The Wall Street Journal o tom informovala agentúra AP.
Do problémov sa Cambridge Analytica dostala po tom, ako informátor z vnútra spoločnosti prišiel s tvrdením, že analytická firma získala údaje používateľov na to, aby ich použila na ovplyvnenie amerických prezidentských volieb v roku 2016.
"Napriek tomu, že Cambridge Analytica si je jednoznačne istá, že jej zamestnanci postupovali v súlade so zákonom... silná medializácia odohnala všetkých našich klientov a dodávateľov," uviedol podľa spravodajskej televízie BBC hovorca britskej firmy Clarence Mitchell.
"V dôsledku toho sa spoločnosť rozhodla ukončiť svoje podnikanie," dodal Mitchell.
Škandálom s únikom osobných údajov bolo podľa informácií Facebooku zasiahnutých až 87 miliónov užívateľov tejto sociálnej siete, pripomína BBC.
Copyright ©TASR 2018
Ukrajinskí pohraničníci zakázali vstup do krajiny trom zahraničným novinárom vrátane redaktora Parlamentných listov Jana Rychetského. Oznámila to ruská agentúra TASS s odvolaním sa na tlačovú službu ukrajinskej pohraničnej stráže. Podľa pohraničníkov ide o "prorusky orientované osoby".
Okrem českého novinára boli vyhostení reportéri z Talianska a Ruska. Všetci traja mali podľa TASS namierené na Ukrajinu, aby informovali o akciách k štvrtému výročiu tragických udalostí v Odese, kde začiatkom mája 2014 pri stretoch s ukrajinskými pravicovými radikálmi prišli o život desiatky ruských aktivistov.
Vo vyhlásení sa uvádza, že Rychetský je redaktorom "politického médiá, ktorý skresľoval informácie a lživo informoval o udalostiach na Ukrajine". Spoliehať na nestrannosť vyhostených žurnalistov podľa vyhlásenia nebolo možné.
Taliansky novinár, podľa ruskej agentúry TASS fotoreportér Giorgio Bianchi, bol rovnako ako Rychetský odoslaný späť domov po prílete na kyjevskej medzinárodné letisko Boryspil.
Copyright © ČTK 2018
Súd v Bombaji udelil doživotný trest odňatia slobody jednému z najznámejších zločincov v Indii Chhotovi Radžanovi. Stalo sa tak v prípade vraždy novinára Džjotirmoja Deja, ktorého na jeho objednávku v roku 2011 zastrelili štyria muži na motorkách.
Radžana odsúdili spolu s jeho ôsmimi pobočníkmi. Po jednom podozrivom ešte stále pátra polícia, ďalší zomrel v roku 2015. Obvineniam čelili aj dve ďalšie osoby vrátane jednej novinárky. Pre nedostatok dôkazov ich ale súd zbavil obvinení.
Počas súdneho procesu vypovedalo v prospech žalobcov 155 svedkov. Priamo pri vražde ale nebol žiaden očitý svedok.
Zosnulý novinár, ktorý publikoval pod menom J Dey, patril medzi popredných bombajských novinárov venujúcich sa zločinu. Publikoval viacero článkov venovaných bombajskému podstvetiu a jeho zločincom, a teda aj Radžanovi. Po jeho smrti novinári v meste usporiadali protestné pochody a požadovali väčšiu ochranu zo strany vlády.
Vyšetrovaniu Dejovej smrti sa venovala najprv polícia v Bombaji, neskôr ho prevzala federálna polícia. Päťdesiatosemročný Radžan je vo väzbe od roku 2015, keď ho do Indie vydala Indonézia. Zločinecký bos je obvinený z viacerých vrážd, vydierania a obchodovania s drogami.
2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
