MEDIA NEWS
Členské štáty EÚ by mali prijať nevyhnutné právne predpisy a opatrenia, ktoré by novinárom zaistili bezpečné a chránené prostredie umožňujúce nezávislý výkon ich povolania bez neprimeraných zásahov. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválili poslanci Európskeho parlamentu (EP) pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače.
Parlament - po podobnom aprílovom uznesení zo Štrasburgu - opätovne odsúdil zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Poslanci tiež zopakovali svoju výzvu pre Konferenciu predsedov (predseda EP a lídri politických skupín), aby predložila návrh o možnostiach, ako by europarlament mohol oceniť prácu Jána Kuciaka, a aby zvážila možnosť, že po ňom pomenuje stáž EP pre novinárov.
Uznesenie zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby z rozpočtu EÚ vyčlenila trvalé a primerané finančné prostriedky na podporu Nástroja monitorovania plurality médií v rámci Centra pre pluralitu a slobodu médií.
Komisia by podľa uznesenia mala vytvoriť aj nezávislý mechanizmus monitorovania rizík v oblasti slobody a plurality médií v EÚ.
Poslanci v tejto súvislosti žiadajú členské štáty Únie, aby posilnili finančnú podporu pre poskytovateľov verejných služieb a investigatívnu žurnalistiku, ale zdržali sa zasahovania do redakčných rozhodnutí. Všetky verejné prostriedky poskytnuté vlastníkom médií by podľa europoslancov mali byť pravidelne monitorované.
EP v tejto súvislosti opäť vyzval na zaistenia neutrality DPH vo vzťahu k médiám, čiže rovnakého prístupu k tlačeným médiám a on-line spravodajským portálom, ako to odporúčal už vo svojom uznesení z 13. októbra 2011.
Uznesenie vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s novinárskymi organizáciami zriadili nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorý by monitoroval a informoval o hrozbách a násilí voči novinárom. Členské štáty by do svojej vnútroštátnej legislatívy mali zakotviť účinné právne postihy za nátlak, sledovanie či hrozbu násilia voči novinárom, ktoré obmedzujú slobodný výkon ich povolania či zvádzajú k autocenzúre.
V širšom kontexte slobody médií štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje znepokojenie európskych zákonodarcov nad nárastom výskytu kybernetického šikanovania, zverejňovania pornografie z pomsty či produkovania materiálov zobrazujúcich pohlavné zneužívanie detí.
Poslanci sa zhodli, že masmédiá musia v plnej miere prihliadať na záujmy maloletých osôb a dodržiavať ich práva. Vyzvali tiež na prijatie právnych predpisov, ktoré by zabezpečili odhaľovanie, nahlasovanie a odstraňovanie obsahu poškodzujúceho ľudskú dôstojnosť zo sociálnych médií.
Podľa ich názoru by sa tzv. "fake news", teda falošné správy, nikdy nemali využívať na podkopávanie dôvery verejnosti v médiá ani na diskreditáciu a kriminalizáciu kritických hlasov.
Uznesenie preto nabáda spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií a on-line platformy, aby vyvinuli nástroje, ktoré používateľom umožnia nahlasovať a označovať potenciálne falošné správy, umožnia ich preskúmanie nezávislými a nestrannými organizáciami na kontrolu faktov a urýchlia ich opravu.
V neposlednom rade europarlament vyzval Európsku komisiu, aby predložila návrh smernice zameranej voči strategickým žalobám proti verejnej účasti (SLAPP), ktorá bude chrániť nezávislé médiá v EÚ pred nepríjemnými súdnymi procesmi určenými na ich umlčanie alebo zastrašenie.
Copyright © TASR 2018
