MEDIA NEWS
Brazília obnovila webstránku s kompletnými dátami o výskyte ochorenia COVID-19 v krajine. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako to nariadil Najvyšší súd, podľa ktorého je to v záujme verejného zdravia.
Ministerstvo zdravotníctva prestalo v sobotu zverejňovať celkové štatistiky úmrtí a potvrdených prípadov nákazy, čím vyvolalo pobúrenie a obvinenia z cenzúry. V utorok však Najvyšší súd rozhodol, že vláda má údaje zverejniť.
Brazília má druhý najvyšší počet potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 na svete a v súčasnosti aj najvyšší denný prírastok úmrtí.
Prezident Jair Bolsonaro sa vyjadril, že zmena v prístupe k zverejňovaniu dát má celý proces zlepšiť, pričom ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že budú zverejňovať len počty potvrdených prípadov a úmrtí za posledných 24 hodín. Kritici však vládu krajne pravicového prezidenta obvinili z manipulácie dát.
Brazília hlási takmer 740-tisíc potvrdených prípadov nákazy novým koronavírusom, no predpokladá sa, že skutočné číslo je omnoho vyššie. Ochoreniu COVID-19 v krajine dosiaľ podľahlo vyše 38-tisíc ľudí, čo je tretie najvyššie číslo na svete.
V súvislosti so smrťou Georgea Floyda a protestami proti policajnej brutalite zrušili jednu z najdlhšie vysielaných televíznych policajných reality sérií Cops (1989). Informovali o tom zástupcovia káblovej televízie Paramount Network, ktorá podľa vlastných slov nemá v pláne návrat relácie na obrazovky.
Dokureality Cops najprv 25 rokov vysielala televízia Fox, odkiaľ ju v roku 2013 prevzal predchodca Paramountu Spike TV a od roku 2018 bola v portfóliu Paramount Network.
Šou dočasne stiahli z vysielania ešte minulý mesiac po vypuknutí protestov po smrti neozbrojeného Afroameričana v rukách polície. Štyridsaťšesťročný George Floyd zomrel 25. mája po tom, ako mu biely policajt Derek Chauvin niekoľko minút kľačal na krku, zatiaľ čo on spútaný ležal tvárou na ceste a lapal po dychu. Chauvina obvinili z vraždy a hrozí mu 40-ročné väzenie. Rovnaký trest hrozí aj ďalším trom policajtom, ktorí sa zúčastnili na zásahu a obvinili ich z napomáhania.
Od Floydovej smrti však niektorí aktivisti a novinári vyzývali na stiahnutie podobných relácií z vysielania, pričom argumentovali, že tento žáner zobrazuje policajtov ako akčných hrdinov a stigmatizuje afroamerické komunity.
Neistá je aj budúcnosť ďalšieho podobného programu Live PD (2016), ktorý sleduje policajtov počas služby. Káblová televízia A&E minulý týždeň stiahla epizódy z vysielania a oznámila, že prehodnocuje, či šou vrátia na obrazovky alebo nie. Uviedli pritom, že sa tak rozhodli "z úcty k rodinám Georgea Floyda a ďalších, ktorí prišli o život".
Live PD pritom vlani čelila kritike po smrti Javiera Amblera, čierneho muža z Texasu, ktorý skonal 28. marca 2019 po 22-minútovej policajnej naháňačke v meste Austin. Live PD nakrúcala zástupcov šerifa v čase, keď sa začalo prenasledovanie. Dôvodom pritom údajne bolo, že nestlmil svetlá voči protiidúcim autám. Kamera na tele policajta zachytila Amblera, ktorý bol na ceste z pokru s priateľmi, na zemi v prítomnosti viacerých policajtov. Hovorí im, že trpí kongestívnym srdcovým zlyhaním a opakuje "Nemôžem dýchať". Pitva 40-ročného otca dvoch detí potvrdila, že zomrel v dôsledku kongestívneho srdcového zlyhania a hypertenzie súvisiacej s morbídnou obezitou "v kombinácii s "násilným spútaním". Jeho smrť klasifikovali ako vraždu.
Aplikácia britskej spoločnosti Babylon Health, ktorá prostredníctvom videohovorov sprostredkúva konzultácie so všeobecnými lekármi, utrpela únik dát. Na problém upozornil jeden z používateľov, ktorý dostal prístup k desiatkam videonahrávok konzultácií iných pacientov. Po následnej kontrole vyšlo najavo, že virtuálne stretnutia malo možnosť vidieť niekoľko ďalších používateľov vo Veľkej Británii. Spoločnosť únik potvrdila a uviedla, že problém už opravili a upozornili naň príslušné orgány.
"Nečakáte, že niečo také uvidíte, keď používate dôveryhodnú aplikáciu. Je šokujúce vidieť takú monumentálnu chybu," uviedol pre spravodajský portál BBC Rory Glover z Leedsu, ktorému sa v utorok cez členstvo prostredníctvom poisťovne ukázal prístup k asi 50 videám, ktoré nepatrili jemu. O probléme povedal svojmu kolegovi, ktorý v Babylone kedysi pracoval, a ten firmu upozornil na problém. Krátko na to Glover prístup k videám stratil. Ako pre BBC uviedol, stále má po incidente so službou obavy a neplánuje ju v budúcnosti používať.
Podľa vyhlásenia firmy bol únik dát výsledkom softvérovej chyby, ktorú identifikovali a rýchlo vyriešili. O probléme už jej technici podľa hovorcu spoločnosti vedeli ešte predtým, ako ich kontaktoval Gloverov kolega. Chybu nedopatrením spôsobila nová funkcia, ktorá umožní používateľom prepínať počas hovoru z audia na videokonzultácie. Okrem Glovera sa nahrávky ukázali ďalším dvom používateľom v Spojenom kráľovstve, medzinárodné operácie spoločnosti chyba neovplyvnila.
Aplikácia Babylonu umožňuje svojim členom komunikovať s lekármi, terapeutmi a ostatnými zdravotníckymi odborníkmi prostredníctvom videohovoru cez smartfón, pričom v prípade potreby pošle do najbližšej lekárne elektronický recept. Vo Veľkej Británii má viac ako 2,3 milióna registrovaných používateľov.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Pandémia nového druhu koronavírusu bola sprevádzaná masívnou vlnou nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie. Vyplýva zo správy, ktorú v stredu predložili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Obaja v spoločnom oznámení opísali reakcie Únie na šíriace sa dezinformácie a navrhli opatrenia, ktoré možno zaviesť do praxe.
Šéf európskej diplomacie upozornil, že dezinformácie v časoch koronakrízy mohli zabíjať, a dodal, že EK má povinnosť chrániť občanov EÚ tým, že ich oboznámi s nepravdivými informáciami a odhalí aktérov zodpovedných za zapojenie sa do takýchto praktík.
"V dnešnom technologicky zameranom svete, kde bojovníci ovládajú viac klávesnice než meče a cielené operácie a dezinformačné kampane sú silnou zbraňou štátnych a neštátnych aktérov, musí Európska únia zvyšovať svoje činnosti a kapacity," odkázal Borrell.
Jourová v tejto súvislosti pripomenula, že počas pandémie koronavírusu Európu zasiahli vlny dezinformácií. Tie pochádzali tak zvnútra EÚ, ako aj mimo nej, pričom Únia sa netají, že silnými hráčmi na tomto poli sú Rusko a Čína.
Jourová ocenila, že v boji proti šíreniu dezinformácií pomáhajú aj internetové platformy, ale dodala, že mobilizovať treba aj orgány verejnej moci a nevyhnutná je podpora nezávislých overovateľov faktov a médií.
EK zdôraznila, že pre vybudovanie silnejšej a odolnejšej Európskej únie sú kľúčové viaceré aspekty. V prvom rade treba rozlišovať medzi nezákonným obsahom a obsahom, ktorý je škodlivý, ale nie nezákonný. Existujú tiež rozmazané hranice medzi rôznymi formami falošného alebo zavádzajúceho obsahu: od dezinformácie, ktorá je úmyselná, až po dezinformácie, ktoré môžu byť neúmyselné.
Motivácia sa môže pohybovať od operácií zo strany zahraničných aktérov až po čisto ekonomické motívy. Na každú z týchto výziev EÚ musí nájsť vhodnú odpoveď.
Komisia v dobe krízy vyvracala mýty spojené s koronavírusom - jej správy mali viac ako sedem miliónov vzhliadnutí - a s cieľom informovať občanov o týchto rizikách posilnila spoluprácu s ostatnými medzinárodnými hráčmi. Spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) posilnila strategickú komunikáciu a verejnú diplomaciu v tretích krajinách a v blízkom susedstve EÚ.
Podľa zistení EK zahraniční aktéri a niektoré tretie krajiny, najmä Rusko a Čína, sa zapojili do cielených operácií a dezinformačných kampaní v EÚ, v jej blízkom susedstve a na celom svete. Pracovná skupina East Stratcom, fungujúca v rámci ESVČ, napríklad odhalila viac než 550 dezinformačných kampaní zo zdrojov blízkych Kremľu a zverejnila ich na webovej stránke EUvsDisinfo.
Komisia zároveň pozorne monitorovala činnosť internetových platforiem, ktoré podpísali Kódex postupov pri dezinformáciách. Podľa Jourovej, ktorá je v priamom kontakte so spoločnosťami ako Facebook, YouTube či Twitter, sa ku kódexu v najbližšom čase pridajú aj ďalšie platformy, napríklad TikTok.
Komisia chce, aby internetové platformy poskytovali mesačné správy obsahujúce podrobnejšie údaje o svojich činnostiach zameraných na obmedzenie dezinformácií o koronavíruse a s tým súvisiacou reklamou. Mali by tiež zintenzívniť spoluprácu s overovateľmi faktov, a to vo všetkých členských štátoch a vo všetkých jazykoch, ako aj s výskumnými pracovníkmi.
Komisia oznámila, že bude aj naďalej monitorovať vplyv mimoriadnych opatrení prijatých členmi EÚ v súvislosti s koronakrízou na právne predpisy a hodnoty Únie.
Zdravotná kríza zdôraznila úlohu slobodných a nezávislých médií ako nevyhnutnej služby, ktorá občanom poskytuje spoľahlivé a overené informácie, ktoré prispievajú k záchrane životov. EÚ chce preto ešte viac posilniť svoju podporu pre nezávislé médiá a novinárov tak v EÚ, ako aj na celom svete, dodáva eurokomisia. Českú republiku a Slovensko rovnako ako iné európske krajiny zasiahla propaganda v podobe mnohých nepravdivých informácií o pandémii nového koronavírusu. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v súvislosti so správou o dezinformáciách týkajúcich sa choroby Covid-10, ktorú v stredu predstavila spolu so šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom.
Správa naznačila, že pandémiu nového druhu koronavírusu sprevádzala masívna vlna nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie.
"Vieme, že aj v našich končinách máme časť občanov, ktorí tomu celkom ochotne veria. My sme tie dezinformačné vlny videli a zažili všade v Európe a Česi a Slováci nie sú výnimkou," povedala Jourová počas videokonferencie s novinármi.
Na otázku, kde v aktivitách EK vidí nejaké slabé miesta v boji proti dezinformáciám, Jourová upozornila, že napríklad pri komunikácii s veľkými internetovými platformami, ako sú Facebook, YouTube, Google, Twitter a podobne, sa EÚ snažila riešiť otázku nelegálnych obsahov a ich odstraňovania dohodou a na dobrovoľnej báze, podľa nej je však aj v ich záujme vzbudiť dôveru používateľov.
Jourová privítala opatrenia, ktoré už internetoví giganti prijali, zároveň však uviedla, že "musia urobiť viac" a predstaviť plán boja proti dezinformáciám. Ich správy sa budú musieť týkať povahy dezinformácií, veľkosti siete, ktorou sa šíria, ich geopolitického pôvodu a cieľového publika.
"Musíme mať väčšiu právnu istotu, že tie siete budú proaktívne pracovať proti nelegálnym obsahom. Avšak pri dezinformáciách je to zložitejšie," vysvetlila eurokomisárka. Spresnila, že dezinformácie nie sú právne vnímané ako nelegálny obsah, takže treba konať opatrne.
To podľa nej znamená naučiť sa sústrediť iba na fakty, vyvracať klamlivé a nepravdivé fakty, ale nechať úplne nedotknuté názory, kritiku, satiru a v EÚ dokonca aj urážky, ktoré sú podľa súdov prípustné ako vyjadrenie názoru.
"Kým budem v Európskej komisii, tak budem presadzovať, aby sloboda slova mala absolútnu prioritu," odkázala Jourová.
V mene názorovej plurality sa Jourová zastala spoločnosti Twitter v spore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po tom, ako Twitter na viacero Trumpových vyhlásení zaslal odkaz s výzvou overiť si fakty.
Pred novinármi uviedla, že ju neprekvapuje, že klamlivé informácie medzi ľuďmi sú, ale vie ju zaskočiť skutočnosť, koľko ľudí im je ochotných uveriť. Priznala, že aj ona sama niekedy podľahne dezinformáciám, lebo nemá čas si všetko overovať a skúmať do hĺbky, čo je pravda a čo nie.
"Keď sú to správy, ktoré zvyšujú adrenalín a vzbudzujú strach, tak mám podozrenie, že ide o klam, ktorý má presne toto spôsobiť," opísala situáciu. Dodala, že v súvislosti s koronakrízou možno hovoriť o informačnej lavíne, ktorá sa na ľudí valí, a aj preto chce, aby EÚ tým, čo v tejto oblasti robí, lepšie a zrozumiteľnejšie ponúkala ľuďom potrebné fakty, aby sa sami mohli zoznámiť s tým, čo je overiteľná pravda.
Aj z tohto dôvodu ocenila, že eurokomisia vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie s cieľom zabezpečiť novinárom, ktorí sú neoceniteľným zdrojom pri overovaní faktov, možnosť bezpečne pracovať - a odhaľovať lživé informácie a zámerné nepravdy. Komisia odporučila členským krajinám, aby čo najlepšie využili balík finančných opatrení EÚ v oblasti ekonomickej obnovy a reakcie na koronakrízu aj na podporu médií, pri rešpektovaní ich nezávislosti. Zároveň by členské krajiny mali posilniť postavenie občanov, zvýšiť ich informovanosť a všeobecne zvýšiť odolnosť spoločnosti voči dezinformáciám.
Film Odviate vetrom, ktorý niektorí historici označujú pre zobrazenie americkej občianskej vojny z rokov 1861-65 za revizionistický, dočasne stiahli zo streamingovej platformy HBO Max. Informovala o tom televízia CNN.
Stalo sa tak v čase masových protestov proti rasizmu a policajnému násiliu páchanému na Afroameričanoch vyvolaných brutálnym zákrokom belošského policajta pri zatýkaní Georgea Floyda, ktorý spôsobeným zraneniam podľahol. Rasové protesty sa medzičasom z USA rozšírili aj do ďalších krajín.
Mnohí historici považujú tento hraný film z roku 1939 za najambicióznejší a najúčinnejší nástroj južanského revizionizmu. Podľa nich zobrazuje veľmi romantizujúcu predstavu o Juhu a veľmi oklieštenú podobu otroctva, keď sú sluhovia-otroci v panských domoch spokojní so svojím osudom a zaobchádza sa s nimi ako s bežnými zamestnancami, uviedla CNN.
Podľa historikov sa tento film opiera o ideológiu Lost Cause, vychádzajúcu z premisy, že južanské štáty bojovali za svoju politickú nezávislosť, ktorú ohrozoval Sever, a nie za zachovanie otroctva. Ide však o tvrdenie, ktoré je v rozpore s historickými faktmi.
Hovorca HBO Max v utorok pre agentúru AFP uviedol, že film Odviate vetrom je "produktom svojej doby" a "zobrazuje niektoré etnické a rasové predsudky, ktoré sú, žiaľ, v americkej spoločnosti bežné."
"Táto rasistická interpretácia bola chybná vtedy i dnes a my sme cítili, že ponechať tento titul v ponuke bez vysvetlenia a zaujatia kritického postoja by bolo nezodpovedné," uviedol hovorca.
Platforma HBO Max plánuje vrátiť film Odviate vetrom do svojej on-line ponuky v jeho pôvodnej podobe, ale s vysvetlením kontextu jeho vzniku i obdobia, ktoré zobrazuje.
Film je stále k dispozícii na iných platformách a je možné si ho požičať na platforme Amazon.
Platformu HBO Max vyzval na odstránenie filmu Odviate vetrom uplynulý víkend John Ridley, autor scenáru k filmu 12 rokov otrokom.
V otvorenom liste, zverejnenom denníkom Los Angeles Times, Ridley napísal, že podľa neho je Odviate vetrom "filmom, ktorý aj keď úplne neignoruje hrôzy otroctva", zostáva "pri tých najbanálnejších stereotypoch o farebných ľuďoch."
Uviedol, že v tomto filme hrali v tom čase "tie najvýraznejšie talenty Hollywoodu", ktoré však "spolupracovali na sentimentalizácii histórie", ako sa nikdy neudiala.
Ridley dodal, že je proti tomu, aby bola snímka Odviate vetrom odložená do trezoru alebo cenzurovaná. Navrhol uvádzať ju spolu s ďalšími filmami, ktoré poskytujú širší a ucelenejší obraz o tom, čo otroctvo a Konfederované štáty americké (Konfederácia) skutočne boli.
Stalo sa tak v čase masových protestov proti rasizmu a policajnému násiliu páchanému na Afroameričanoch vyvolaných brutálnym zákrokom belošského policajta pri zatýkaní Georgea Floyda, ktorý spôsobeným zraneniam podľahol. Rasové protesty sa medzičasom z USA rozšírili aj do ďalších krajín.
Mnohí historici považujú tento hraný film z roku 1939 za najambicióznejší a najúčinnejší nástroj južanského revizionizmu. Podľa nich zobrazuje veľmi romantizujúcu predstavu o Juhu a veľmi oklieštenú podobu otroctva, keď sú sluhovia-otroci v panských domoch spokojní so svojím osudom a zaobchádza sa s nimi ako s bežnými zamestnancami, uviedla CNN.
Podľa historikov sa tento film opiera o ideológiu Lost Cause, vychádzajúcu z premisy, že južanské štáty bojovali za svoju politickú nezávislosť, ktorú ohrozoval Sever, a nie za zachovanie otroctva. Ide však o tvrdenie, ktoré je v rozpore s historickými faktmi.
Hovorca HBO Max v utorok pre agentúru AFP uviedol, že film Odviate vetrom je "produktom svojej doby" a "zobrazuje niektoré etnické a rasové predsudky, ktoré sú, žiaľ, v americkej spoločnosti bežné."
"Táto rasistická interpretácia bola chybná vtedy i dnes a my sme cítili, že ponechať tento titul v ponuke bez vysvetlenia a zaujatia kritického postoja by bolo nezodpovedné," uviedol hovorca.
Platforma HBO Max plánuje vrátiť film Odviate vetrom do svojej on-line ponuky v jeho pôvodnej podobe, ale s vysvetlením kontextu jeho vzniku i obdobia, ktoré zobrazuje.
Film je stále k dispozícii na iných platformách a je možné si ho požičať na platforme Amazon.
Platformu HBO Max vyzval na odstránenie filmu Odviate vetrom uplynulý víkend John Ridley, autor scenáru k filmu 12 rokov otrokom.
V otvorenom liste, zverejnenom denníkom Los Angeles Times, Ridley napísal, že podľa neho je Odviate vetrom "filmom, ktorý aj keď úplne neignoruje hrôzy otroctva", zostáva "pri tých najbanálnejších stereotypoch o farebných ľuďoch."
Uviedol, že v tomto filme hrali v tom čase "tie najvýraznejšie talenty Hollywoodu", ktoré však "spolupracovali na sentimentalizácii histórie", ako sa nikdy neudiala.
Ridley dodal, že je proti tomu, aby bola snímka Odviate vetrom odložená do trezoru alebo cenzurovaná. Navrhol uvádzať ju spolu s ďalšími filmami, ktoré poskytujú širší a ucelenejší obraz o tom, čo otroctvo a Konfederované štáty americké (Konfederácia) skutočne boli.
Copyright © TASR 2020
