MEDIA NEWS
Stavovské organizácie zastupujúce rozhlasových a televíznych vysielateľov, vydavateľov tlače a novinárov vyzvali v pondelok v súvislosti so snahou bojovať proti dezinformáciám týkajúcim sa choroby COVID-19 Európsku komisiu (EK), aby sa zasadila za "prísnejšie opatrenia" prijímané zo strany internetových platforiem, ako sú Google či Facebook.
Podľa informácií tlačovej agentúry Belga spoločné vyhlásenie podpísala napríklad Európska federácia novinárov (EFJ), Federácia európskych vydavateľov a Asociácia komerčných televízií v Európe (ACT).
Ich výzva nasleduje po tom, ako minulý týždeň v stredu šéf európskej diplomacie Josep Borrell a podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová predložili správu o tom, ako bola pandémia nového druhu koronavírusu sprevádzaná kampaňou nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie.
Komisia zároveň predstavila aj nové opatrenia proti dezinformáciám v on-line prostredí, ktoré sa šíria v súvislosti s nákazou ochorenia COVID-19.
Signatári výzvy pre eurokomisiu tvrdia, že sú "znepokojení nárastom dezinformácií na internete", ku ktorému došlo počas zdravotnej krízy. Tieto dezinformácie mali podľa nich "ničivý vplyv na úsilie vyvíjané v oblasti verejného zdravia".
Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý internetové platformy podpísali s Európskou komisiou v roku 2018, sa ukázal ako nedostatočný na to, aby sa zaoberal zdrojom dezinformácií a hnacími silami, ktoré stoja za ich šírením na internete, domnievajú sa signatári.
"Je nevyhnutné mať k dispozícii účinné nástroje na lepšie vyhodnotenie a úspešné riešenie tohto problému," uvádza sa v spoločnom vyhlásení organizácií zastupujúcich médiá, podľa ktorých je EÚ príliš závislá od dobrej vôle veľkých internetových hráčov.
Zástupcovia médií navrhli "oveľa prísnejšie opatrenia". Medzi ne patrí aj režim sankcií, ktorý má zabezpečiť, aby platformy, ktoré podpísali kódex protidezinformačných praktík, konali oveľa smelšie proti šíreniu dezinformácií.
Ide o opatrenia, ktorá by mali "skôr stimulovať, než trestať médiá", čo znamená, že je potrebné zaručiť novinársku slobodu, základné práva a redakčnú slobodu.
Podľa zástupcov médií by sa dialóg s internetovými platformami mal uskutočňovať "štruktúrovanejšie", čo je narážka na to, že v exekutíve Európskej únie sa komunikáciou so spoločnosťami ako Facebook, Google, Twitter či YouTube zaoberá viacero eurokomisárov.
Komisia však minulý týždeň tiež vyzvala veľké internetové platformy, aby urobili viac v boji proti "obrovskej vlne dezinformácií" vyvolanej koronavírusovou pandémiou. Novinkou má byť napríklad podávanie mesačných správ o uskutočnených opatreniach v tejto oblasti.
Jourová spresnila, že pravidelné správy by sa mali týkať charakteru dezinformácií, rozsahu sietí, ktorými sa šíria, ich geopolitického pôvodu a tiež cieľových skupín, na ktoré sú zamerané.
Jourová priznala, že doterajší prístup internetových partnerov Európskej únie je založený na ich dobrej vôli - ako však upozornila, je aj v ich záujme vzbudiť dôveru svojich používateľov a dôraznejšie konať proti dezinformáciám.
Piati poprední novinári ruského denníka Vedomosti sa v pondelok rozhodli odísť zo zamestnania na protest proti vymenovaniu šéfredaktora Andreja Šmarova, ktorého predtým obvinili zo zavádzania prokremeľskej cenzúry. Informovala o tom agentúra Reuters.
Novinári svoju rezignáciu oznámili na webovej stránke denníka Vedomosti. Urobili tak po tom, ako predstavenstvo vydavateľa Vedomostí vo funkcii šéfredaktora potvrdilo Šmarova, predtým len dočasne povereného vedením redakcie.
Všetci odchádzajúci novinári pôsobili ako zástupcovia šéfredaktora, uvádza Reuters s odvolaním sa na Vedomosti.
Jeden z pätice novinárov, Boris Safronov, povedal, že on a jeho štyria kolegovia nedokážu spolupracovať so šéfredaktorom, ktorý svojím konaním dáva najavo, že sa mu nezáleží na novinárskych štandardoch, pravidlách a princípoch.
Novinárka Xenija Boleckaja už v apríli verejne oznámila, že jej šéfredaktor zakázal negatívnym spôsobom písať o pláne ruského prezidenta Vladimira Putina zmeniť ústavu spôsobom, ktorý by mu umožnil udržať sa pri moci až do roku 2036. Komukoľvek, kto by nariadenie porušil, podľa jej slov hrozilo prepustenie z práce.
Ďalší novinári uviedli, že Šmarov zakázal zverejnenie prieskumu verejnej mienky vykonaného firmou, ktorá v minulosti nahnevala Kremeľ.
Šmarov vtedy Reuters povedal, že prepustením nikomu nehrozil. Ubezpečoval, že všetky rozhodnutia prijímal samostatne a bez akýchkoľvek inštrukcií z vyšších miest.
Ako pripomína Reuters, Vedomosti boli až donedávna považované za jedno z mála významnejších ruských médií, ktoré nebolo pod priamou kontrolou úradov alebo podnikateľov blízkych Kremľu.
Šmarov sa stal dočasne povereným šéfredaktorom na konci marca po tom, ako bolo oznámené, že denník kúpi dvojica podnikateľov. Nespokojní novinári vedenie žiadali vydavateľa, aby za šéfredaktora vymenovalo niekoho iného.
Ďalšie slávnostné odovzdávanie cien Americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v dôsledku pandémie koronavírusu oficiálne preložili z pôvodne plánovaného 28. februára na 25. apríla 2021. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
Akadémia tiež rozhodla, že filmy že filmy, ktoré sa chcú uchádzať o budúcoročné Oscary, nemusia oficiálne uviesť do kín do 31. decembra 2020, ale do 28. februára 2021.
Akadémia, ktorá ocenenia známe ako Oscar udeľuje, musela v dôsledku pandémie koronavírusu pristúpiť k podstatným zmenám pravidiel. Tento krok si vyžiadalo uzavretie kín, odloženie premiér mnohých filmov, ako aj zastavenie produkcie vznikajúcich snímok.
Copyright © TASR 2020
Oceňovanú filipínsku novinárku v pondelok odsúdili na šesť rokov väzenia za urážku na cti. Podľa jej právneho zástupcu Theodora Te však väzenie a ďalšie tresty nemôžu vynucovať, kým neboli vyčerpané všetky možnosti na odvolanie. Ešte vlani zaplatila kauciu a počas nasledujúcich 15 dní si preštuduje možnosti odvolania, vyjadril sa.
Manilský súd uznal Mariu Ressu zo spravodajského webu Rappler Inc. aj bývalého reportéra Reynalda Santosa Jr. za vinných. Obaja sa údajne dopustili urážky na cti bohatého podnikateľa. Rappler 29. mája 2012 publikoval článok, v ktorom sa odvolával na správu spravodajských služieb, ktorá podnikateľa spájala s vraždou, obchodovaním s drogami a ľuďmi a tiež pašeráctvom. V 36-stranovom rozhodnutí súdu sa okrem iného uvádza, že neposkytli žiadny dôkaz o tom, že by si tvrdenia overili.
"Toto rozhodnutie je pre mňa zničujúce, pretože v podstate hovorí, že Rappler, že my sa mýlime," vyjadrila sa Ressa na tlačovej konferencii po rozsudku a zároveň sa zaviazala, že bude ďalej bojovať a vyzvala aj ďalších novinárov a Filipíncov, aby ďalej bojovali za svoje práva.
"Verdikt proti Marii Resse zvýrazňuje schopnosť filipínskeho lídra manipulovať zákony tak, aby mohol ísť po kritických a uznávaných hlasoch médií, bez ohľadu na škody, ktoré to spôsobí krajine," komentoval rozhodnutie Phil Robertson z ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch, pričom rozsudok označil za "frontálny útok na slobodu tlače, ktorá je potrebná pre ochranu a udržanie filipínskej demokracie".
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte a ďalší predstavitelia však tvrdia, že obvinenia Ressy a Rappleru nemajú nič spoločné so slobodou tlače, ale sú normálnymi súdnymi procesmi, ktoré vyplynuli z údajných porušení zákonov.
Podnikateľ Wilfredo Keng obvinenia z článku z roku 2012 odmietol ako nepodložené a falošné s tým, že Rappler odmietol stiahnuť článok a zverejniť jeho pohľad. Súdu následne poskytol vládny certifikát, že nemá záznam v registri trestov a žiadal odškodné 50 miliónov filipínskych pesos (v prepočte zhruba 881-tisíc eur). Prisúdili mu však omnoho nižšiu sumu.
Právny zástupca Rappleru svojich klientov bránil s tým, že článok bol založený na informáciách spravodajských služieb a tiež, že žalobu v súvislosti s urážkou na cti treba podať do roka, no Keng tak spravil až v roku 2017, teda päť rokov po zverejnení článku. Zákon o kyberzločinoch, ktorý údajne novinári porušili, navyše schválili v septembri 2012, teda štyri mesiace po publikovaní článku a podľa právnika trestný zákon nemôže byť aplikovaný retroaktívne. Rappler však priznal, že článok updatoval vo februári 2014, aby opravil preklep, ale nič iné nezmenil. Ministerstvo spravodlivosti ale konštatovalo, že updatovaním článku Rappler akoby text nanovo zverejnil v roku 2014, preto sa naň vzťahuje nový zákon, podľa ktorého možno podať žalobu až do 12 rokov, čím zmietli aj spomínaný ročný limit, ktorý chcela využiť obhajoba.
Ako najvyššia predstaviteľka Rappleru pritom Ressa čelí aj ďalším siedmim žalobám, vrátane obvinenia, že porušila ústavný zákaz, podľa ktorého mediálne agentúry nesmú prijímať zahraničné investície. Ressa, ktorá pracovala pre CNN a bola jednou z osobností roka 2018 podľa magazínu Time, viní vládu zo zneužívania moci a používania práva na umlčanie disentu.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
