MEDIA NEWS
Moderátor spravodajskej televíznej stanice Fox News Chris Wallace bude hostiť prvú z troch prezidentských debát medzi republikánskym šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a jeho demokratickým protikandidátom, bývalým viceprezidentom Joeom Bidenom, ktorá sa bude konať v utorok 29. septembra na pôde Case Western Reserve University v štáte Cleveland.
Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra DPA.
Sledovanosť tohto napäto očakávaného politického duelu sa s veľkou pravdepodobnosťou priblíži k rekordným 84 miliónom divákov, ktorí v roku 2016 sledovali Trumpovo prvé stretnutie s Hillary Clintonovou. Wallace je televíznym divákom známy ako moderátor nedeľného programu Fox News Sunday, ktorý sa zameriava na otázky politiky a verejnej politiky. Wallace (72) moderuje túto reláciu od roku 2003.
Ako konštatuje DPA, Wallace má schopnosť počas debaty vyprovokovať obe strany. Liberálni experti sa sťažujú na jeho výber tém, ktoré zahŕňajú rasové násilie v mestách či integritu volieb - Trumpove často skloňované otázky. Samotný Trump však už v minulosti atakoval Wallacea, keď bez predloženia dôkazov vyhlásil, že moderátor je "ovládaný radikálnou ľavicou".
Wallace dosiaľ pracoval pre štyri televízne stanice - CBS, NBC, ABC a v roku 2003 nastúpil do Fox News.
V roku 2016 sa stal prvým moderátorom z tohto média, ktorý viedol prezidentskú debatu. Išlo o tretí duel medzi vtedajším kandidátom Trumpom a jeho demokratickou rivalkou Clintonovou. Wallace si za svoje počínanie získal uznanie z oboch strán.
Hoci je jeho zamestnávateľ Fox News obľúbeným médiom konzervatívnych voličov a Trumpových stúpencov, Wallace si zachováva reputáciu nestranného moderátora. Wallace je zároveň registrovaným demokratom napriek tomu, že mnoho novinárov sa vyhýba členstvu v politickej strane. Wallace tvrdí, že v minulosti hlasoval za demokratických aj republikánskych prezidentských kandidátov.
Trump a Biden na seba v noci na stredu narazia v 90-minútovej televíznej debate vôbec po prvý raz. Pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 3. novembra, sa potom pred kamerami stretnú ešte dvakrát; ďalšie dve debaty by sa mali uskutočniť 15. a 22. októbra. Debata kandidátov na viceprezidenta prebehne 7. októbra.
Prezidentskí kandidáti Donald Trump, súčasný prezident Spojených štátov
amerických, a demokratický senátor Joe Biden absolvujú v noci z utorka
na stredu prvú 90-minútovú televíznu debatu. Televízne súboje
prezidentských kandidátov majú v Spojených štátoch amerických už
60-ročnú tradíciu.
1960
Historicky prvú televíznu
diskusiu prezidentských kandidátov v USA sledovalo 26. septembra 1960
vyše 66 miliónov divákov. O priazeň voličov sa vtedy uchádzali
demokratický senátor John Fitzgerald Kennedy a republikánsky
viceprezident Richard Nixon. Podľa svedkov Kennedy napriek slabšej
politickej skúsenosti zatienil Nixona, ktorý sa zotavoval po viróze.
Domnienku, že výzor kandidátov zohral významnú rolu, potvrdil fakt, že
kým rozhlasoví poslucháči favorizovali viac Nixona, televíznych divákov
presvedčil práve Kennedy. Kandidáti sa stretli na obrazovkách ešte tri
razy — 7., 13. a 21. októbra.
1964 – 1972
Prezidentskí
kandidáti v ďalších voľbách televízne diskusie odmietali. Stalo sa tak v
prípade súboja dvojice Lyndon Johnson (demokrat) a Barry Goldwater
(republikán) v roku 1964. So svojimi protivníkmi sa na obrazovke
nestretol ani Nixon, ktorý uspel v rokoch 1968 a 1972.
1976
V
roku 1976 bol na obrazovkách presvedčivejší demokratický kandidát James
Carter, ktorý porazil Geralda Forda – republikánskeho viceprezidenta,
ktorý sa po Nixonovej rezignácii v roku 1974 stal americkým prezidentom.
Súperi absolvovali tri televízne súboje – 23. septembra, 6. a 22.
októbra so sledovanosťou od 62,7 do 69,7 milióna divákov.
1980
Prezident
James Carter a republikán, herec a niekdajší kalifornský guvernér
Ronald Reagan sa pred kamerami stretli 28. októbra. V diskusii bol
presvedčivejší Reagan, výrazným momentom pre divákov bola jeho opakovaná
otázka, či sú na tom Američania lepšie, než pred štyrmi rokmi. Diskusiu
sledovalo 80,6 milióna divákov, čo bol rekord neprekonaný do volieb v
roku 2016.
1984
V diskusii 7. októbra 1984 sa
úradujúci prezident Ronald Reagan stretol s demokratickým
protikandidátom Walterom Mondalom. Debatu moderovala Barbara Waltersová
zo spoločnosti ABC, pričom spolu s ňou otázky kládli aj ďalší traja
prítomní novinári. Druhé kolo sa konalo o dva týždne neskôr a televízne
súboje sledovalo 65,1, resp. 67,3 milióna divákov.
1988
Republikánsky
viceprezident George Bush sa na obrazovke stretol s demokratom a
guvernérom štátu Massachusetts Michaelom Dukakisom dva razy: 25.
septembra a 13. októbra. V druhej diskusii sa zlepšil v porovnaní s
Dukakisom, ktorý sa zotavoval z chrípky. Dukakisa zaskočil moderátor
osobnou otázkou, či by podporil trest smrti, ak by jeho manželku
znásilnili a zavraždili. Dukakis odpovedal záporne a argumentoval
neúčinnosťou najvyššieho trestu, podľa niektorých komentátorov však
neprejavil dosť emócií — zatiaľ čo iní považovali otázku za neférovú.
1992
V
roku 1992 úradujúcemu prezidentovi Georgovi W. Bushovi v televíznom
súboji s demokratom a guvernérom štátu Arkansas Billom Clintonom uškodil
pohľad na hodinky, keď si sledoval čas, ktorý mu v debate zostáva.
Stalo sa tak počas druhej zo série diskusií (11., 15. a 19. októbra) a
odohrávala sa na pôde univerzity v Richmonde. Sledovalo ju 69,9 milióna
divákov.
1996
Prezident Clinton a republikánsky
kandidát Robert Joseph Dole sa na televíznej obrazovke stretli dva razy,
6. a 16. októbra. Dole obvinil Clintona, že sériou škandálov v Bielom
dome zradil dôveru amerického ľudu. Podľa okamžitých prieskumov bol v
debate úspešnejší Clinton. Viacerí diváci ako jeden z dôvodov uviedli,
že Bob Dole bol počas diskusie príliš útočný. Diskusie sledoval v
porovnaní s minulosťou menší počet divákov: 46,1 a 36,3 milióna.
2000
V
sérii troch diskusií (3., 11. a 17. októbra) sa stretli demokratický
viceprezident Al Gore a texaský republikánsky guvernér George W. Bush
mladší, syn bývalého prezidenta Busha. Po poslednej debate analytici
pripisovali víťazstvo Gorovi, podľa diváckeho prieskumu však bol pomer
síl vyrovnaný. Gore sa podľa komentátorov dopustil chyby, keď dával
vzdychaním najavo nesúhlas s Bushovými odpoveďami. Bývalá prvá dáma USA a
matka republikánskeho kandidáta Barbara Bushová kritizovala Alberta
Gora za agresívne vystupovanie. "Myslela som si, že chce Georga udrieť.
Mala som strach," povedala v rozhovore po tretej debate.
2004
Tri
razy sa stretli aj prezident George W. Bush a demokratický senátor
štátu Massachusetts John Kerry (30. septembra, 8. a 13. októbra). V
prvom dueli jasne zvíťazil Kerry, podľa prieskumov dominoval aj v
ďalších dvoch, Bush sa však výrazne zlepšoval. Napokon voľby vyhral
práve on. Témou finálnej diskusie boli dane, keď Bush obvinil svojho
protivníka, že podporoval ich zvyšovanie. Obaja kandidáti sa zhodne
postavili proti manželstvám homosexuálov, zároveň však vyjadrili odlišné
názory na otázku, či sa homosexuáli už rodia s takouto predispozíciou –
Kerry odpovedal kladne, Bush reagoval: "Neviem."
2008
Demokrat
Barack Obama, senátor štátu Illinois a arizonský senátor republikán
John McCain sa stretli pred divákmi 26. septembra, 7. a 15. októbra. Kým
po druhej diskusii Obama získal priazeň 47 percent hlasov divákov a
McCain 45 percent, po tretej diskusii bol pomer síl jednoznačnejší: Až
58 percent divákov spravodajskej stanice CNN v bleskovom prieskume
označilo Obamov výkon za lepší ako McCainov.
2012
Súperom
prezidenta Obamu vo voľbách v troch televíznych diskusiách (3., 16. a
22. októbra) bol republikán Mitt Romney. Po poslednej debate, ktorá sa
týkala najmä zahraničnej politiky, boli sympatie na strane Obamu. Podľa
prieskumu CNN/ORC medzi divákmi označilo Obamu za víťaza debaty 48
percent voličov, zatiaľ čo Romneyho 40 percent. Obamovo víťazstvo
potvrdil aj prieskum stanice CBS.
2016
Diskusie
republikána Donalda Trumpa a jeho demokratickej protikandidátky Hillary
Clintonovej poznamenala vysoká miera napätia a emócií. Prvú debatu 26.
septembra sledoval rekordný počet 84 miliónov divákov – v ďalších kolách
9. a 19. októbra to už bolo menej (66,5 milióna a 71,6 milióna). Po
príchode na pódium si Hillary Clintonová a Donald Trump nepodali ruky.
Trump v debatách zaostával, podľa bleskového prieskumu televízie CNN
Trump po tretej diskusii 52 percent respondentov považovalo za víťaza
Clintonovú, iba 39 percent Trumpa. Vo voľbách napokon zvíťazil Trump.
Copyright © TASR 2020
Európska komisia (EK) pripravuje nové pravidlá pre online svet. V tejto súvislosti schválil v pondelok Výbor pre vnútorný trh Európskeho parlamentu (EP) odporúčania pre chystanú reguláciu digitálnych platforiem. Tú koncom roka predstaví EK. Iniciatíva podľa europoslanca Eugena Jurzycu (SaS) stanoví jasnejšie pravidlá pre internetové spoločnosti a online platformy, vrátane povinností vyhľadávania a odstraňovania problémového obsahu. "Dotýka sa všetkých oblastí digitálneho trhu, sociálnych sietí, online trhovísk alebo aj platforiem na vyhľadávanie ubytovania," vysvetľuje Jurzyca. V prospech ľudí využívajúcich digitálne platformy je podľa neho to, že sa odporúčania podarilo nasmerovať k zvyšovaniu úžitku pre spotrebiteľov. Europarlament zároveň vyzval EK, aby prichádzala s návrhom iba takých opatrení, ku ktorým má analýzy preukazujúce nevyhnutnosť ich zavádzania. Neúspechom je podľa Jurzycu to, že sa zo správy nepodarilo odstrániť výzvu na obmedzenie cielenej reklamy. „Navrhovatelia nemali na toto opatrenie relevantné argumenty, podľa štúdie OECD je personalizovaná reklama dokonca pre spotrebiteľa užitočná," upozorňuje europoslanec. Podľa neho tvrdé obmedzenie reklám by mohlo viesť k spoplatňovaniu služieb, ktoré mali ľudia doteraz zadarmo. Na strane druhej sa zvýši transparentnosť pri zbere a použití dát, čo je v prípade cielenej reklamy potrebné.
Čínsky internetový gigant Sina Corp (Sina), matka mikroblogovacej služby Weibo, stiahne svoje akcie z newyorskej burzy. Spoločnosť o tom informovala v utorok. K rozhodnutiu opustiť Wall Street v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom už pristúpili viaceré popredné čínske firmy. S akciami skupiny Sina sa v rámci technologického indexu Nasdaq začalo obchodovať v roku 2000. USA zvažujú sprísnenie pravidiel pre zahraničné firmy s akciami obchodovanými v New Yorku. Po novom by mali mať k ich finančným výkazom prístup americké úrady. To môže mnohé z nich motivovať, aby pred Wall Streetom uprednostnili burzy v Hongkongu alebo Šanghaji. Na hongkonskú burzu už vlani vstúpili internetoví predajcovia Alibaba a JD.com. Tento rok v júni sa z New Yorku stiahol popredný čínsky výrobca počítačových čipov SMIC. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zároveň výrazne obmedzila možnosti spolupráce amerických firiem s čínskym telekomunikačným gigantom Huawei. Pod tlakom je aj materská spoločnosť aplikácie na zdieľanie krátkych videí TikTok, na ktorú Trump nalieha, aby svoje aktíva v USA predala do amerických rúk.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
