MEDIA NEWS
Vydavatelia správ na čele s európskymi mediálnymi skupinami dlho bojovali s najpopulárnejším internetovým vyhľadávačom na svete o kompenzácie za použitie ich obsahu.
Generálny riaditeľ Pichai uviedol, že nový produkt s názvom Google News Showcase spustia najskôr v Nemecku, kde už uzatvorili zmluvy s mnohými vydavateľstvami vrátane Der Spiegel, Stern či Die Zeit, a tiež v Brazílii, kde podpísali zmluvy s Folha de S. Paulo, Band a Infobae.
Ďalej bude tento produkt uvedený na trh v Belgicku, Indii, Holandsku a ďalších krajinách. K produktu sa prihlásilo približne 200 vydavateľov od Argentíny, Austrálie, cez Britániu, Brazíliu, Kanadu či Nemecko.Pichai v príspevku na blogu napísal, že Google v rámci tohto doposiaľ najväčšieho finančného záväzku zaplatí vydavateľom za vytvorenie a výber vysokokvalitného obsahu pre nový druh online spravodajských služieb,.
Produkt umožní vydavateľom vyberať a prezentovať svoje články a bude zaradený v službách Google News na zariadeniach s operačným systémom Android a prípadne na zariadeniach Apple. Pichai pripomenul, že tento prístup sa líši od iných spravodajských produktov, pretože jeho obsah budú vyberať jednotlivé vydavateľstvá.
Produkt nadväzuje na licenčnú dohodu, ktorú v júni podpísal s niektorými mediálnymi skupinami v Austrálii, Brazílii a Nemecku.
Google rokuje aj s francúzskymi vydavateľmi, ktorí patria k najhlasnejším kritikom, zatiaľ čo Austrália chce prinútiť internetový vyhľadávač, ako aj sociálnu sieť Facebook, aby zdieľali príjmy z reklamy s miestnymi mediálnymi skupinami.
Financovanie spravodajstva niektorých vydavateľstiev spoločnosťou Google však nahnevalo ďalších internetových vydavateľov, ako sú webové stránky o počasí a receptoch, ktoré tvrdia, že Google poškodí ich príjmy.
Bieloruský nezávislý spravodajský portál TUT.by funguje od štvrtka v pozmenenom režime, keďže mu bieloruské ministerstvo informácií na tri mesiace, bez rozhodnutia súdu, pozastavilo štatút média. Tento štatút získal portál vlani.
Rozhodnutím ministerstva portál prišiel o právo šíriť informácie z "konfliktných alebo rizikových zón, z veľkých demonštrácií a spoločensky dôležitých podujatí". Počas kampane pred augustovými prezidentskými voľbami, cez samotné voľby, i po nich bol práve tento portál jedným z kľúčových nezávislých zdrojov informácií o dianí v Bielorusku.
Bieloruská asociácia novinárov a redaktori niektorých nezávislých médií v Bielorusku vyzvali vo štvrtok ministerstvo informácií, aby žalobu na tento spravodajský portál stiahlo a prestalo so šikanovaním novinárov a médií v súvislosti s ich profesionálnymi aktivitami.
Podporu redakcii portálu TUT.by vyjadrili vo štvrtok aj študenti žurnalistiky Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku, ktorí rozdávali nálepky s logom portálu.
Logo portálu sa objavilo aj nasprejované na viacerých budovách v bieloruskej metropole, čo TUT.by označil za "nový trend". Doteraz bolo veľmi častým motívom grafiti vyobrazenie dvojice dídžejov - Kiryla Halanava a Uladzislava Sakalovského -, ktorí boli zadržaní ešte pred voľbami za to, že na predvolebnom zhromaždení kandidátky Sviatlany Cichanovskej pustili protestsong sovietskeho speváka Viktora Coja s názvom Chceme zmenu.
TUT.by informoval, že aj v noci na štvrtok zasahovala polícia proti účastníkom susedských zhromaždení a diskoték, ktoré si ľudia organizujú vo dvoroch svojich bytových domov a ktoré úrady tiež označujú za nepovolené zhromaždenia.
Stalo sa tiež zvykom, že mnohí obyvatelia Minska využívajú svoju prestávku na obed v práci na to, aby s kolegami na ulici protestovali proti zásahom polície a jej brutalite.
Aj vo štvrtok pokračovali súdne konania s osobami, ktoré boli počas zásahov proti demonštrantom zadržané.
Okrem toho sa objavila informácia, že polícia vo štvrtok urobila prehliadku v byte administrátora komunikačnej aplikácie Grušviľ na sieti Telegram, následne ho zadržala a predviedla na policajnú stanicu.
Produkt nadväzuje na licenčnú dohodu, ktorú v júni podpísal s niektorými mediálnymi skupinami v Austrálii, Brazílii a Nemecku.
Google rokuje aj s francúzskymi vydavateľmi, ktorí patria k najhlasnejším kritikom, zatiaľ čo Austrália chce prinútiť internetový vyhľadávač, ako aj sociálnu sieť Facebook, aby zdieľali príjmy z reklamy s miestnymi mediálnymi skupinami.
Financovanie spravodajstva niektorých vydavateľstiev spoločnosťou Google však nahnevalo ďalších internetových vydavateľov, ako sú webové stránky o počasí a receptoch, ktoré tvrdia, že Google poškodí ich príjmy.
Bieloruský nezávislý spravodajský portál TUT.by funguje od štvrtka v pozmenenom režime, keďže mu bieloruské ministerstvo informácií na tri mesiace, bez rozhodnutia súdu, pozastavilo štatút média. Tento štatút získal portál vlani.
Rozhodnutím ministerstva portál prišiel o právo šíriť informácie z "konfliktných alebo rizikových zón, z veľkých demonštrácií a spoločensky dôležitých podujatí". Počas kampane pred augustovými prezidentskými voľbami, cez samotné voľby, i po nich bol práve tento portál jedným z kľúčových nezávislých zdrojov informácií o dianí v Bielorusku.
Bieloruská asociácia novinárov a redaktori niektorých nezávislých médií v Bielorusku vyzvali vo štvrtok ministerstvo informácií, aby žalobu na tento spravodajský portál stiahlo a prestalo so šikanovaním novinárov a médií v súvislosti s ich profesionálnymi aktivitami.
Podporu redakcii portálu TUT.by vyjadrili vo štvrtok aj študenti žurnalistiky Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku, ktorí rozdávali nálepky s logom portálu.
Logo portálu sa objavilo aj nasprejované na viacerých budovách v bieloruskej metropole, čo TUT.by označil za "nový trend". Doteraz bolo veľmi častým motívom grafiti vyobrazenie dvojice dídžejov - Kiryla Halanava a Uladzislava Sakalovského -, ktorí boli zadržaní ešte pred voľbami za to, že na predvolebnom zhromaždení kandidátky Sviatlany Cichanovskej pustili protestsong sovietskeho speváka Viktora Coja s názvom Chceme zmenu.
TUT.by informoval, že aj v noci na štvrtok zasahovala polícia proti účastníkom susedských zhromaždení a diskoték, ktoré si ľudia organizujú vo dvoroch svojich bytových domov a ktoré úrady tiež označujú za nepovolené zhromaždenia.
Stalo sa tiež zvykom, že mnohí obyvatelia Minska využívajú svoju prestávku na obed v práci na to, aby s kolegami na ulici protestovali proti zásahom polície a jej brutalite.
Aj vo štvrtok pokračovali súdne konania s osobami, ktoré boli počas zásahov proti demonštrantom zadržané.
Okrem toho sa objavila informácia, že polícia vo štvrtok urobila prehliadku v byte administrátora komunikačnej aplikácie Grušviľ na sieti Telegram, následne ho zadržala a predviedla na policajnú stanicu.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal, že je spokojný so súčasným formátom predvolebných debát s Joeom Bidenom a je proti možným zmenám, ktoré majú za cieľ zabrániť opakovaniu chaosu z utorkovej prvej debaty. Informovala o tom agentúra AFP.
Americká komisia organizujúca prezidentské predvolebné debaty v stredu oznámila, že pridá nové "nástroje na zachovanie poriadku" v nasledujúcich debatách. Zmeny sa rozhodla urobiť po prvej chaotickej debate z utorka (29. septembra) medzi prezidentom Trumpom a jeho demokratickým protikandidátom Bidenom. Uvažuje sa napríklad nad možnosťou vypnúť kandidátovi mikrofón.
"Prečo by som komisii organizujúcej prezidentské predvolebné debaty povolil meniť pravidlá pre druhú a tretiu debatu, keď som v tej poslednej ľahko zvíťazil," napísal Trump na Twitteri.
Moderátor prvej debaty Chris Wallace z televízie Fox News niekoľkokrát Trumpa prosil, aby nechal Bidena rozprávať bez prerušovania a držal sa dohodnutého formátu otázok, ale márne. Biden bol z toho podráždený, nazval Trumpa "klaun" a v jednom momente povedal prezidentovi "Sklapni", pripomenula agentúra AFP.
Moderátor Wallace priznal, že na taký zmätok nebol pripravený. "Nikdy sa mi ani nesnívalo, že sa to takto vymkne spod kontroly," povedal v stredu pre denník New York Times.
Prvá prezidentská debata trvala 90 minút a konala sa 35 dní pred voľbami novej hlavy štátu. Ďalšie debaty medzi Trumpom a Bidenom budú 15. a 22. októbra. Debata kandidátov na viceprezidenta prebehne 7. októbra.
Copyright © TASR 2020
Dvaja francúzski a dvaja arménski novinári vo štvrtok utrpeli zranenia počas bojov v nepokojnom regióne Náhorný Karabach, kde medzi sebou od nedele bojujú arménske a azerbajdžanské ozbrojené sily. Rozsah zranení štvorice nie je známy.
Denník Le Monde oznámil, že dvaja jeho reportéri utrpeli zranenia ráno počas ostreľovania v meste Martuni. Arménske ministerstvo zahraničia uviedlo, že ich previezli do nemocnice, a zároveň obvinilo Azerbajdžan z bombardovania regiónu.
Ostreľovanie Martuni viedlo k zraneniam aj kameramana televízie Armenia TV a reportéra Armenian 24News, uviedli arménski predstavitelia.
V meste bol aj ruský novinár z nezávislej televízie Dožď, ten sa údajne bezpečne dostal do bombového úkrytu.
Najnovšia séria násilných stretov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu ráno, pričom každá strana pripisuje zodpovednosť za ne tej druhej. Boje si vyžiadali už desiatky obetí.
Azerbajdžanský prezident vyhlásil, že jedinou podmienkou ukončenia súčasných bojov je stiahnutie sa Arménska z Náhorného Karabachu. Arménsko zase tvrdí, že sa do konfliktu zapojilo Turecko, ktoré údajne posiela na pomoc Azerbajdžanu bojovníkov zo Sýrie a turecké stíhačky. Turecko verejne podporilo Azerbajdžan a ponúklo sa, že mu poskytne pomoc, ak o ňu požiada, ale posielanie zahraničných žoldnierov do kaukazského regiónu odmieta. Francúzsko v súvislosti s údajným posielaním žoldnierov vyjadrilo obavy.
Neutíchajúce boje vyvolali výzvy na ich ukončenie po celom svete, od lídrov i medzinárodných organizácií. O situácii spolu diskutovali napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho ruský kolega Vladimir Putin, ktorí okrem iného tiež vyzvali na zdržanlivosť a zhodli sa na potrebe spoločného úsilia o prímerie v regióne.
Náhorný Karabach obývajú etnickí Arméni a Azerbajdžan stratil kontrolu nad oblasťou vo vojne začiatkom 90. rokov. Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu.
Desaťročia trvajúci konflikt si vyžiadal už približne 30-tisíc obetí. Turecko v tejto oblasti výrazne podporuje Azerbajdžan, keďže s Arménskom má historicky zlé vzťahy. Arménsko má zas v konflikte podporu Ruska.
©2020,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto
správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a
uvedených agentúr je výslovne zakázané.