MEDIA NEWS
Českí exportéri žiadajú premiéra Andreja Babiša (ANO) o zmenu návrhu na zavedenie digitálnej dane. Obávajú sa poškodenia česko-amerických vzťahov a odvety amerického prezidenta Donalda Trumpa. Babiš podľa Hospodárskej komory štyridsiatke exportérov pri debate v pražskom Florentine povedal, že uvažuje o úprave zákona, ktorý prešiel v Snemovni prvým čítaním.
Digitálne daň vo výške siedmich percent by sa mala vzťahovať na internetovej firmy v SR s globálnym obratom nad 750 miliónov eur , ktoré budú mať v tuzemsku ročný obrat za uskutočnené zdaniteľné služby minimálne 100 miliónov korún. Týkať by sa mala popredných svetových spoločností ako Google, Facebook, Amazon či Apple. Daň by mala začať platiť ešte tento rok. Do štátneho rozpočtu by mala priniesť zhruba päť miliárd korún ročne.
Podľa Hospodárskej komory by sa zavedenie dane ale nemuselo štátu vyplatiť. "Je si treba uvedomiť, že objem českého exportu do USA predstavuje zhruba 100 miliárd korún. Ak by sa podnikateľom nepodarilo nájsť alternatívne odbytiská ich produkcie, ich straty by mohli viesť k výpadku daňových príjmov štátneho rozpočtu niekoľkonásobne prevyšujúci očakávaný výnos dane z digitálnych služieb," povedal prezident Hospodárskej komory Vladimír Dlouhý.
Pripravuje sa tiež európska smernica, podľa ktorej budú musieť členské krajiny EU novelizovať príslušné zákony. Ani tá podľa Dlhého nie je zárukou, že Američania nepodniknú voči EÚ odplatu. Zdanenie globálnych firiem by sa malo riešiť najlepšie v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v ktorej sú zastúpené aj Spojené štáty, dodal Dlouhý.
OECD dnes uviedla, že na 140 svetových vlád vrátane ČR sa dohodlo, že začnú rokovať o nových pravidlách pre medzinárodnú digitálne daň. Hotovo by malo byť do konca tohto roka.
Spojené štáty podľa Hospodárskych novín vydali minulý týždeň varovanie, že kvôli digitálne dani zavedú voči SR odvetné opatrenia. Ministerka financií Alena Schillerová (za ANO) následne uviedla, že takéto informácie nemá a podľa nej nič také nenastane. Ak áno, bolo by to podľa nej téma pre Európu. Platnosť dane je podľa Schillerová plánovaná na štyri roky a SR je zákon pripravená okamžite zrušiť, ak sa nájde globálne riešenia.
Americká internetová spoločnosť Facebook sa rozhodla urovnať žalobu, ktorú na ňu v štáte Illinois kvôli používaniu technológie na rozpoznanie tváre podala skupina užívateľov. Spoločnosť, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť, v zmieri oplatí žalujúcej strane 550 miliónov dolárov. Informoval o tom portál securitytoday.com.
Skupinovú žalobu podala trojica obyvateľov štátu Illinois na základe tamojšieho zákona, ktorý kvôli zabezpečeniu súkromia verejnosti reguluje zber a používanie biometrických dát. Súčasťou tohto zákona je aj obmedzenie komerčného využitia metódy rozpoznávania tvárí. Žaloba sa konkrétne týkala funkcie umožňujúce identifikovať osoby na snímkach, ktoré sú v rámci facebooku zdieľané. Žalujúca kritizovali fakt, že rozpoznanie identity sa deje bez vedomia dotknutých ľudí.
Získané peniaze budú použité na uhradenie právnych poplatkov a na vyplatenie náhrad všetkým užívateľom facebooku z Illinois, ktorým funkcia mohla narušiť súkromie. Televízia NBC uviedla, že zatiaľ nie je jasné, aká suma na používateľa pripadne. Podľa miestnych médií by každý užívateľ facebooku v Illinois mohol dostať až niekoľko sto dolárov.
Portál The Verge poznamenal, že získaná suma 550 miliónov dolárov sa síce môže zdať vysoká, pre spoločnosť Facebook to sú ale drobné. Spoločnosť totiž v štvrtom štvrťroku minulého roka vykázala zisk 7,35 miliardy dolárov (zhruba 169 miliárd korún).
List USA Today napísal, že spor, ktorý Facebook teraz urovnal, by mohol spoločnosť pripraviť až o miliardy dolárov. Ku zmieru sa Facebook odhodlal po tom, čo neuspel na súdoch s návrhom žalobu zamietnuť. Žalobu najprv v roku 2018 posvätil federálny súd a následne aj odvolací, ku ktorému sa Facebook so žiadosťou o zamietnutí obrátil. Facebooku sa teraz v januári nezastal ani Najvyšší súd USA, ktorý odmietol preskúmať verdikt odvolacieho súdu, čím postoj súdov nižšej inštancie potvrdil.
Facebook nie je prvý, kto v Illinois kvôli zákonu o biometrickom súkromia čelil žalobe. Istá žena zažalovala spoločnosť Google za to, že fotoalbum Fotky Google skenoval zo snímok jej tvár, bez toho aby o tom vedela. V roku 2018 ale súd žalobu zamietol s tým, že žena neutrpela žiadne škody, poznamenal portál The Verge.
Copyright© ČTK 2020
Nový šesťdielny seriál o alternatívnej medicíne Goop Lab, za ktorým stojí americká herečka Gwyneth Paltrow a ktorý minulý týždeň sprístupnila spoločnosť Netflix, je jeden veľký podvod a predstavuje "vážne zdravotné riziko" pre verejnosť. Na konferencii v Oxforde to v piatok vyhlásil dlhoročný riaditeľ britskej Národnej zdravotnej služby (NHS) Simon Stevens. Hoci Netflix uvádza, že cieľom programu je "zabávať a nie poskytovať zdravotné poradenstvo", podľa Stevensa Patrow takýmto "zábavným" spôsobom šíri dezinformácie, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné.
Názov seriálu Goop Lab je odvodený od značky Goop, ktorú Paltrow založila v roku 2008. Pôvodne pod týmto názvom iba rozosielala informácie o rôznych ezoterických technikách svojim známym, postupne pridávala ďalšie aktivity od vydávania časopisu cez predaj rôznych pomôcok a módnych doplnkov až po organizáciu takzvaných "wellness summits", na ktorých vystupujú okrem iných aj jej herecké kolegyne ako Meg Ryan či Drew Barrymore.
Hlavný slogan spoločnosti znie "Vyživuj vnútorný aspekt" a mnohé z ňou prezentovaných tém a predávaných produktov sa točia okolo vagíny. Herečka napríklad dlhé roky propaguje teóriu o údajných výborných zdravotných účinkoch naparovania vagíny nad horúcou vodou.
Firma Gwyneth Paltrow tiež predáva takzvané "vaginálne vajíčka", oblé predmety, ktoré si má žena vkladať do vagíny, a ktoré majú údajne blahodárne zdravotné účinky.
Zatiaľ posledným produktom firmy Goop v tomto "segmente" sú voňavé sviečky, na ktorých je napísané "Toto vonia ako moja vagína". Paltrow tento svojrázny výrobok uviedla na trh pred dvoma týždňami, zakrátko sa beznádejne vypredal a momentálne sa jeden kus takejto sviečky predáva na internetových bazároch za cenu okolo 250 dolárov (v prepočte približne 225 eur).
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
