SLOVAK MEDIA NEWS
V roku 2019 bol z plánovanej alokácie 4,7 milióna eur na spätné dotácie pre filmové produkcie realizované na Slovensku vyplatený necelý milión (970.457 eur). "Dôvodom je presun realizácie väčšiny nahlásených projektov na rok 2020, i preto je v tomto roku naplánovaná alokácia na podporu audiovizuálneho priemyslu v sume takmer 7,5 milióna eur," uviedla pre TASR Zuzana Bieliková zo Slovenskej filmovej agentúry (SFA).
Ako o tom informovala, v tomto roku by sa mala na Slovensku realizovať aj veľká hollywoodska produkcia. "Aktuálne sa pripravuje nakrúcanie projektu Van Helsing a uskutočnili sa obhliadky slovenských lokácií k viacerým projektom, ktoré by sa eventuálne nakrúcali v druhej polovici roku 2020," spresnila.
Legislatívna úprava, ktorou parlament v roku 2019 zvýšil objem spätných dotácií pre audiovizuálny priemysel uplatnených z nákladov použitých pri výrobe diela na Slovensku, pomohla podľa Bielikovej zintenzívniť záujem filmárov o realizovanie svojich diel v SR. "Zaznamenali sme zvýšený záujem najmä zo strany streamingových platforiem, ale aj zo strany európskych či amerických producentov," povedala. "Na propagácii percentuálneho zvýšenia dotácie pre audiovizuálny priemysel intenzívne pracuje SFA na rôznych podujatiach a mediálnych platformách zameraných na zahraničných filmových profesionálov," dodala.
Spätná dotácia sa vypláca za náklady, ktoré vznikli pri výrobe filmového alebo televízneho diela na Slovensku. Nimi sú všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. Na dotáciu majú nárok projekty, ktoré v prípade realizácie jedného celovečerného filmu alebo krátkeho dokumentárneho či animovaného seriálu preinvestujú na Slovensku minimálne 150.000 eur. Ak ide o filmový projekt v podobe dvoch alebo troch hraných, dokumentárnych či animovaných filmov alebo TV seriálu, je minimálna suma, ktorá oprávňuje žiadať o spätnú dotáciu, vo výške 300.000 eur. Uvedený limit zároveň nesmie presiahnuť 50 percent rozpočtu projektu.
V prípade oprávnených výdavkov, ktoré boli pri výrobe audiovizuálneho diela uhradené do konca decembra 2019, poskytne štát prostredníctvom Audiovizuálneho fondu (AvF) spätnú dotáciu vo výške 20 percent, v prípade výdavkov zrealizovaných od 1. januára 2020 je dotácia vo výške 33 percent.
Rada pre reklamu (RPR) v minulom roku posudzovala celkovo 78 reklám. Tretinu z posudzovaných reklám vyhodnotili ako porušujúcich etický kódex.
"Z toho 26 reklám bolo vyhodnotených ako porušujúcich Kódex, 41 reklám nebolo uznaných ako porušujúcich Kódex, čiže boli s negatívnym arbitrážnym nálezom, k deviatim reklamám sme arbitrážny nález nevydali, napríklad z dôvodu, že sa pri šetrení zistilo, že predmet sťažnosti nakoniec nespadal do pôsobnosti posudzovania Komisie alebo Kódexu a dva prípady z roku 2019 sú ešte v riešení," upresnila výkonná riaditeľka RPR Eva Tiko Rajčáková.
Vždy a pri každej reklame podľa prezidentky RPR Miriam Benčíkovej-Kušnírovej ale existuje riziko, že sa niekomu nebude páčiť. "Ak je však dopadom kampane len to, že si spotrebiteľ povie - “nepáči sa mi to”, nemusí to automaticky znamenať, že reklama je aj neetická. Horšie je to v prípade, ak reklama niekoho uráža, ponižuje, zosmiešňuje či inak negatívne zasiahne," vysvetlila Benčíková-Kušnírová.
Slovenskí spotrebitelia sledujúci reklamu boli podľa RPR v minulom roku najviac citliví na pravdivosť reklamy (25 percent), porušenie všeobecných ustanovení o reklame (22 percent), slušnosť reklamy (22 percent) a spoločenskú zodpovednosť reklamy (4,6 percenta). Vyplýva to z vyhodnotenia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (RPR).
RPR tiež uviedla, že sťažovateľom prekážala hlavne reklama, ktorá podľa nich sprostredkúvala informácie nejasným, nezrozumiteľným, prípadne viacvýznamovým spôsobom a obsahovala údaje, ktoré mohli zákazníka zavádzať. Problémom boli tiež chýbajúce informácie, ktoré spotrebiteľ potreboval na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie. Vo všeobecnosti sťažovatelia reklame vytýkali, že je klamlivá a zavádzajúca.
Copyright © TASR 2020
