MEDIA NEWS
Peking v stredu vyhlásil, že austrálska spravodajská služba vypočúvala v júni novinárov čínskych štátnych médií pracujúcich v Austrálii a zadržala im počítače i mobilné telefóny, informovala agentúra AFP.
Vyhlásenie Pekingu je súčasťou diplomatickej roztržky medzi týmito dvoma krajinami v súvislosti s vyšetrovaním austrálskych novinárov v Číne, pripomína AFP.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien povedal, že novinári pôsobiaci v Austrálii z čínskych tlačových agentúr Sinchua, China News Service (CNS) a štátnej spoločnosti China Media group boli v júni tohto roka terčmi razií austrálskych spravodajských služieb.
Štyria novinári boli podľa jeho slov vypočúvaní na základe možného porušenia austrálskych zákonov o zahraničnom zasahovaní.
"Chcel by som zdôrazniť, že novinári čínskych médií v Austrálii striktne dodržiavajú lokálne zákony a predpisy," povedal.
Kroky Austrálie sú podľa neho v rozpore s bežnými povinnosťami čínskych médií a spôsobujú novinárom a ich rodinám vážnu ujmu v oblasti fyzického i psychického zdravia.
Hlavná austrálska spravodajská služba ASIO odmietla správy o raziách potvrdiť alebo vyvrátiť, zatiaľ čo Austrálska federálna polícia (AFP) uviedla, že k tejto záležitosti nemá čo povedať.
Čína od polovice augusta zadržiava austrálsku novinárku Cheng Lei pracujúcu pre čínske štátne médiá. Peking v utorok oznámil, že novinárku zadržal z dôvodov "národnej bezpečnosti".
Poslední dvaja austrálski novinári pôsobiaci v Číne sa v utorok vrátili do vlasti. Urobili tak na odporúčanie austrálskej vlády po tom, čo im čínske úrady zakázali vycestovať, kým ich nevypočuje polícia.
Madsena za vraždu novinárky súd v Kodani odsúdil na doživotie. Vynálezca sa po prvý raz k vražde priznal v dokumente odvysielanom v stredu, keď v telefonickom rozhovore odpovedal na otázku, či Wallovú zabil.
"Je iba jediný vinník a tým som ja," povedal Madsen.
Madsen zavraždil Wallovú večer 10. augusta 2017 na palube svojej ponorky, kde s ním prišla švédska žurnalistka na voľnej nohe spraviť rozhovor. Následne jej telo rozštvrtil a jeho časti hodil do mora.
Prokuratúra počas súdneho procesu s Madsenom vyhlásila, že vynálezcov čin mal i sexuálny podtón a novinárku zabil v rámci svojich temných sexuálnych fantázií.
Madsen spočiatku vraždu Wallovej popieral. Svoju výpoveď niekoľkokrát zmenil, pričom tvrdil, že Wallová zomrela, keď v ponorke náhle poklesla úroveň tlaku a plavidlo zamorili toxické plyny.
Neskôr sa priznal k rozštvrteniu jej tela, nie však k vražde.
Hongkonská režisérka Ann Hui získala v utorok Zlatého leva za celoživotné dielo na 77. ročníku medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, informovala v stredu agentúra AP.
Ocenená režisérka povedala, že chce udelenú cenu "vrátiť Hongkongu" - mestu, v ktorom vyrástla.
"Poskytlo mi vzdelanie a štipendium, aby som mohla študovať v Londýne," povedala a dodala, že Hongkong jej poskytol i životné skúsenosti a príležitosť pracovať a nájsť naplnenie.
"Teraz sa vrátim domov a pokúsim sa pomáhať mladým filmovým tvorcom, aby v budúcnosti takisto získali ceny za celoživotné dielo," povedala.
Kariéra 73-ročnej režisérky sa začala v roku 1979, keď režírovala svoj prvý film s názvom Tajomstvo (The Secret), píše AP. Neskôr spolupracovala s poprednými ázijskými filmovými hviezdami a jej filmy boli premietané na najväčších svetových filmových festivaloch vrátane festivalov v Cannes, Benátkach a Berlíne.
Tohtoročný filmový festival v Benátkach sa začal 2. septembra za prísnych bezpečnostných opatrení zavedených z dôvodu pandémie koronavírusu SARS-CoV-2.
O hlavnú cenu, Zlatého leva, sa uchádza 18 filmov, z ktorých osem nakrútili ženy. V programe festivalu je aj film Love After Love, ktorý režírovala Ann Hui.
Festival v Benátkach potrvá do 12. septembra.
Írska komisia na ochranu dát zaslala Facebooku predbežný príkaz, aby zastavil transfer údajov o svojich európskych užívateľoch do USA, uviedol v stredu denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou.
Podľa WSJ írska komisia zaslala Facebooku príkaz koncom augusta a požiadala americký koncern o odpoveď.
Francúzsko uviedlo, že rokovania o globálnej digitálnej dani blokujú USA.
Americká vláda blokuje medzinárodné diskusie o cezhraničnom zdanení digitálnych koncernov, uviedol francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Európa by sa podľa neho mala dopredu pripraviť, že zavedie digitálnu daň, ak do konca roka nebude existovať globálna dohoda.
"Je absolútne zrejmé, že Spojené štáty nechcú dohodu o digitálnej dani v rámci OECD. Preto kladú prekážky, ktorá bránia dosiahnutiu dohody, aj keď práca na technickej úrovni je dokončená," povedal Le Maire novinárom. "Ak sa do konca roka potvrdí blokáda zo strany USA, počítame s tým, že Európska únia v 1. štvrťroku 2021 predloží návrh zdanenia digitálnych aktivít," dodal.
Copyright © TASR 2020
Na podporu nových sankcií Rusku sa podľa Moskvy zneužíva "dezinformačná kampaň" týkajúca sa údajnej otravy opozičného politika Alexeja Navaľného. Ruskí predstavitelia vydali vyhlásenie po tom, ako skupina najvyspelejších štátov G7 vyslovila požiadavku, aby Rusko rýchlo našlo a stíhalo osoby zodpovedné za Navaľného otravu. Tú podľa Nemecka vykonali pomocou nervovoparalytickej látky označovanej ako novičok, ktorú vyrábala armáda Sovietskeho zväzu na konci studenej vojny.
"Pokračujúca masívna dezinformačná kampaň" sa podľa Moskvy zameriava na "mobilizáciu sankčných nálad" a nemá nič spoločné s Navaľného zdravím alebo "zisťovaním skutočných dôvodov jeho hospitalizácie," informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Spomenutý rezort diplomacie vo vyhlásení podotkol, že Nemecko, kde sa Navaľnyj zotavuje na klinike v Berlíne, odmieta s Moskvou zdieľať zistenia týkajúce sa prípadu. "Neoprávnené útoky na Rusko pokračujú," dodáva ministerstvo.
Diplomati z krajín G7 uviedli, že podľa nemeckých tvrdení najväčšieho kritika ruského prezidenta Vladimira Putina otrávili. Navaľnyj skončil v nemocnici po tom, čo mu 20. augusta počas letu z Tomska do Moskvy prišlo zle. Po hospitalizácii na jednotke intenzívnej starostlivosti v sibírskom Omsku ho previezli do Berlína, kde lekári potvrdili otravu.
Novičokom sa predvlani pokúsili v Anglicku otráviť aj bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru. Ešte v roku 2006 vo Veľkej Británii zavraždili ďalšieho bývalého ruského agenta Alexandra Litvinenka. Zomrel po tom, ako sa na stretnutí v Londýne napil čaju s obsahom rádioaktívneho polónia-210. Litvinenko okrem iného napísal knihu o tom, že za útokmi na ruské obytné domy v septembri 1999, pri ktorých zahynulo 293 ľudí, neboli v skutočnosti teroristi, ale ruská tajná služba a samotný Putin, ktorý si nimi chcel pripraviť pôdu na neskoršiu vojnu v Čečensku.
Európska futbalová únia (UEFA) musí vrátiť vysielateľom sumu 575 miliónov eur. Dôvodom je zmena formátov Ligy majstrov a Európskej ligy v sezóne 2020/2021. UEFA sa tak rozhodla kvôli problémom týkajúcich sa pandémie koronavírusu.
O uvedenú sumu budú pravdepodobne nižšie odmeny pre kluby za úspechy v LM a EL. UEFA pred sezónou plánovala na odmenách rozdeliť 2,55 miliardy eur. Strešný orgán európskeho futbalu však možno dokáže tento výpadok očakávaných financií ma strane príjmov vykryť z iných zdrojov.
Jednotlivé kluby v súvislosti s ochorením COVID-19 čelia veľkým stratám, okrem iného prichádzajú o financie zo vstupného, keďže súboje európskych pohárov sa hrajú pred prázdnymi hľadiskami. "V tomto prípade nejde len o stratu atmosféry na tribúnach, ale pre väčšinu klubov to bol aj dôležitý zdroj príjmov," ozrejmil Európskej asociácie futbalových klubov Andrea Agnelli, prezident talianskeho Juventusu Turín.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
