MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Mexická polícia našla v stredu telo miestneho novinára Julia Valdiviu so sťatou hlavou. Podľa mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc ide tento rok už o piate zabitie novinára v krajine, informovala vo štvrtok agentúra AFP.
Valdivia pracoval pre mexický denník El Mundo de Veracruz, v ktorom sa podľa agentúry Reuters zameriaval na tzv. "nota roja" (červená správa) - správy o násilných zločinoch v mexickom štáte Veracruz.
Telo s oddelenou hlavou našla polícia pri železničnej trati približne 100 kilometrov od Jalapy, hlavného mesta štátu Veracruz.
Miestna prokuratúra vylúčila, že by išlo o samovraždu.
"V spolupráci s generálnym prokurátorom využijeme všetky zdroje na to, aby sme našli vinníkov," uviedol minister bezpečnosti a vedúci policajného zboru štátu Veracruz Hugo Gutiérrez. Vraždu novinára nazval zbabelou a odsúdil ju.
Reportéri bez hraníc pravidelne hodnotia Mexiko ako jednu z najnebezpečnejších krajín pre novinárov - od roku 2000 ich tam bolo zavraždených viac ako 100.

Sociálne siete by mali začať archivovať nenávistné prejavy svojich užívateľov a iné ilegálne príspevky po ich odstránení, aby mohli byť použité ako dôkaz pri trestnom stíhaní. Vyhlásila to vo štvrtok ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW), ktorú cituje tlačová agentúra AFP.
Hoci sa tieto internetové platformy stávajú v súvislosti s odstraňovaním nevhodných materiálov zodpovednejšími, nastal čas, aby bol takýto obsah archivovaný za účelom uľahčenia prípadného trestného stíhania jednotlivcov vrátane vojnových zločincov, uviedla vo vyhlásení HRW.
"Obsah príspevkov na sociálnych sieťach, najmä fotografie a videá zverejnené páchateľmi, obeťami a svedkami trestných činov, ako aj inými osobami, sa čoraz viac stávajú podstatnými pri niektorých prípadoch stíhania za vojnové zločiny a iné medzinárodné zločiny," tvrdí HRW.
Užívateľské príspevky zverejnené on-line by takisto mohli pomôcť pri dokumentovaní krutostí a zneužívania, "akými sú útoky chemickými zbraňami v Sýrii, zásahy bezpečnostných síl v Sudáne či policajná brutalita v Spojených štátoch", dodala organizácia so sídlom v New Yorku.
Zatiaľ čo je "pochopiteľné", že sociálne médiá odstraňujú obsah, ktorý podnecuje alebo propaguje násilie, "v súčasnosti nearchivujú tieto materiály spôsobom, ktorý by ich sprístupňoval vyšetrovateľom a bádateľom za účelom pomôcť pri vyvodzovaní zodpovednosti voči páchateľom", uvádza sa vo vyhlásení HRW.
Čoraz sofistikovanejšie systémy umelej inteligencie často odstránia ilegálny obsah ešte predtým, ako má polícia možnosť preskúmať ho alebo dokonca zaregistrovať jeho prítomnosť, upozorňuje ľudskoprávna inštitúcia.
Sociálne siete by podľa HRW mali spolupracovať s ďalšími stranami na vytvorení mechanizmov za účelom "zachovania prípadných dôkazov závažných zločinov" a ich sprístupnenia vyšetrovateľom, organizáciám občianskej spoločnosti, novinárom a akademikom.
V prvej štvrtine tohto roku Facebook stiahol 6,3 milióna nevhodných príspevkov, pretože ich vyhodnotil ako "propagandu terorizmu", odstránil 25,5 milióna príspevkov z dôvodu prezentácie násilia a vymazal 9,6 milióna postov obsahujúcich nenávistné prejavy, upozorňuje AFP.
Ďalšia sociálna sieť Twitter vlani označila milióny tvítov za sporné z dôvodu nenávistného obsahu alebo vyhrážania sa násilím.
Platformy Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube v roku 2016 vytvorili konzorcium na spoločné zhromažďovanie nevhodného obsahu zdieľaného na ich stránkach. Odvtedy sa do tejto iniciatívy zapojili aj Pinterest, Dropbox, Amazon, LinkedIn, Instagram, WhatsApp a ďalšie platformy.

Technologické spoločnosti a internetové platformy musia byť aktívnejšie pri odstraňovaní falošných správ na internete. Uviedla to vo štvrtok vo svojej novej správe Európska komisia (EK).
Správa bola zverejnená dva roky po tom ako sa Facebook, Google, Twitter, Mozilla a ďalšie IT spoločnosti s exekutívou EÚ dohodli na samoregulačnom kódexe osvedčených postupov v boji proti dezinformáciám šíreným prostredníctvom internetu.
Hodnotenie implementácie a účinnosti Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií podľa EK naznačilo, že ide dobrý nástroj, ktorý je prvým svojho druhu na svete.
Zároveň však odhalilo aj určité nedostatky: nekonzistentné a neúplné uplatňovanie kódexu platformami a členskými štátmi; neexistencia jednotných definícií; viaceré medzery pre dodržanie záväzkov stanovených v kódexe a tiež podstatné obmedzenia samoregulačnej povahy kódexu. Chýba napríklad štruktúrovaná spolupráca medzi platformami a výskumnou komunitou a cítiť aj potrebu zapojiť ďalšie zainteresované strany, najmä z reklamného sektoru.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti vyzvala na prijatie ďalších opatrení na potlačenie nových rizík, napríklad šírenia dezinformácií o ochorení COVID-19.
"Kódex ukázal, že online platformy a reklamný sektor môžu urobiť veľa pre potlačenie dezinformácií, keď sú podrobené verejnej kontrole. Platformy však musia byť otvorenejšie a zodpovednejšie, musia sa stať transparentnejšími. Nastal čas ísť nad rámec samoregulačných opatrení," uviedla Jourová, ktorá v súčasnosti pracuje na vytvorení európskeho akčného plánu na posilnenie ochrany demokracie pred digitálnymi hrozbami.


Copyright © TASR 2020