MEDIA NEWS
Francúzsko navrhuje, aby Európska únia zaviedla vlastnú digitálnu daň, ak sa v nasledujúcich mesiacoch nepodarí dosiahnuť medzinárodnú dohodu v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa francúzskej vlády totiž Spojené štáty rokovania na medzinárodnej úrovni blokujú.
Je načase, aby Európska únia prevzala zodpovednosť," povedal v piatok francúzsky minister financií Bruno Le Maire po rokovaniach ministrov financií eurozóny v Berlíne. Ako dodal, práve pre postoj USA dohodu o digitálnej dani do konca tohto roka neočakáva.
Lídrom EÚ sa v júli na mimoriadnom samite podarilo dosiahnuť dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii nového koronavírusu a o rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027, a to v bezprecedentnej výške 1,82 bilióna eur. Množstvo otázok však stále zostáva nezodpovedaných.
Jednou z nich je - odkiaľ získať zdroje na zafinancovanie celého balíka. Okrem novej dane z plastov sa uvažuje práve o digitálnej dani, tam však Brusel naráža na odpor USA.
Podľa francúzskeho ministra by však EÚ mala byť pripravená prijať vlastné riešenie, ak sa do konca roka nebude možné dohodnúť v rámci OECD. "Ak sa pozriete na dôsledky ekonomickej krízy, jediným víťazom sú digitálne giganty," citovala Le Maira agentúra DPA.
Čiastočnú podporu získal od Luxemburska, proti je však írsky minister financií a zároveň šéf Euroskupiny Paschal Donohoe. Írsko totiž prostredníctvom nízkych daní giganty ako Apple a Fracebook prilákalo a tie si v ostrovnej krajine vytvorili svoje európske centrály. Podľa Donohoa by nové pravidlá nemali ešte viac pridávať problémom, ktoré EÚ už v obchode má. Evidentne tak poukazoval na súčasné napäté vzťahy medzi EÚ a USA.
Maďarská mediálna rada (NMHH) nepredĺžila licenciu na frekvenciu pre opozičnú rozhlasovú stanicu Klubrádió. Vyplýva to z rozhodnutia tohto orgánu zverejneného v piatok v Budapešti.
Rada svoje rozhodnutie zdôvodnila viacnásobným porušením mediálneho zákona zo strany tejto rozhlasovej stanice. Klubrádió na svojej internetovej stránke zdôraznilo, že toto tvrdenie nezodpovedá pravde.
"Vedenie stanice a jej pracovníci hľadajú právne a iné prostriedky v záujme toho, aby posledná nezávislá maďarská rozhlasová stanica, ktorá denne poskytuje dôveryhodné spravodajstvo státisícom poslucháčov, nebola umlčaná," píše sa vo vyhlásení stanice Klubrádió.
Rozhodnutie rady je podľa nej vážnym útokom namiereným voči slobode médií v Maďarsku.
Stanica, ktorá vysielala na oblastnej frekvencii Budapest 92,9 MHz, podľa názoru rady počas svojho sedemročného pôsobenia na tomto kmitočte viackrát porušila ustanovenia mediálneho zákona. Licencia pre Klubrádió vyprší 14. februára 2021.
V uplynulých rokoch zanikli viaceré printové a internetové médiá kritické voči vláde premiéra Viktora Orbána ako Origo, Népszabadság, Heti Válasz, 168 Óra či denník Magyar Nemzet.
Problémy počas tohto leta nastali aj v najväčšom spravodajskom webe Index.hu. z ktorého odišli viacerí členovia vedenia a vyše 60 z 90 novinárov. Stalo sa tak po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s vedením vydavateľstva o osude prepusteného šéfredaktora Szabolcsa Dullu.
"Roky sme zdôrazňovali, že podmienkou nezávislosti servera je nezasahovanie do obsahu článkov a nezasahovanie do personálneho zloženia redakcie či jej výstavby zvonka. Dullovým prepustením bola porušená druhá podmienka. Je to jednoznačný zásah do zloženia redakcie, čo nemôžme vnímať inak než ako pokus o otvorený nátlak," napísali vo vyhlásení odchádzajúci členovia redakcie.
Obavy z vývoja situácie okolo Indexu.hu vyjadrila aj podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) koncom vlaňajška zverejnila správu, v ktorej sa konštatovalo, že úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. V správe sa píše, že v Maďarsku došlo k dramatickému úpadku slobody tlače. Na umlčanie kritiky médií vláda využila celý rad dobre pripravených metód vrátane nákupu médií, vynútenej likvidácie titulov, kontroly riadenia nezávislých médií a ohováračských kampaní proti reportérom kritickým voči vládnej garnitúre.
Al-Káida v anglickom vydaní svojho internetového magazínu One Ummah, ktoré zverejnila pri príležitosti výročia útokov z 11. septembra 2001 v USA, píše, že Charlie Hebdo sa mýli, ak si myslí, že útok z roku 2015 bol "jednorazový".
Ďalej uvádza, že má pre francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona "rovnaký odkaz", ako pre jeho predchodcu Francoisa Hollanda pred piatimi rokmi. Macron podľa džihádistov "dal zelenú" opätovnému vydaniu karikatúr.
Týždenník karikatúry zverejnil pri príležitosti procesu s 14 údajnými komplicmi útokov na redakciu a židovský supermarket, ktorý sa začal 2. septembra.
Útoky predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo 258 mŕtvych a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.
Streľba, ktorú 7. januára 2015 spustili v redakcii týždenníka bratia Said a Chérif Kouachiovci, si vyžiadala 12 obetí. Týždenník Charlie Hebdo je svojím odtabuizovaným štýlom a provokatívnymi karikatúrami všeobecne považovaný za kontroverzný.
Copyright © TASR 2020
