MEDIA NEWS
Čína v utorok oznámila, že austrálsku novinárku Cheng Lei pracujúcu pre čínske štátne médiá zadržala z dôvodov "národnej bezpečnosti", informovala agentúra AFP.
Čínske úrady Cheng Lei zadržiavajú od polovice augusta. Táto novinárka sa narodila v Číne a pracovala ako moderátorka pre anglickojazyčnú čínsku televíziu CGTN.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien povedal, že úrady proti zadržanej novinárke prijali "povinné opatrenia" na základe podozrenia z "trestnej činnosti ohrozujúcej národnú bezpečnosť Číny".
Napätie medzi Canberrou a Pekingom sa v poslednej dobe zvýšilo, pripomína AFP.
Poslední dvaja austrálski novinári pôsobiaci v Číne sa v utorok vrátili do vlasti. Urobili tak na odporúčanie austrálskej vlády po tom, čo im čínske úrady zakázali vycestovať, kým ich nevypočuje polícia.
Čína takisto v utorok zahraničné médiá upozornila, že musia rešpektovať čínske zákony.
"Zahraniční novinári nemajú dôvod obávať sa, pokiaľ dodržiavajú zákon," povedal Čao Li-ťien.
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v utorok slovne odsúdil karikatúry proroka Mohameda zverejnené vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo, informovala na svojej webovej stránke španielska agentúra EFE.
"Neodpustiteľný hriech francúzskeho časopisu urážajúci svätú osobnosť proroka opätovne ukázal nenávisť a nepriateľstvo politických a kultúrnych inštitúcií západného sveta voči islamu a moslimskému spoločenstvu," napísal Chameneí na Twitteri.
Ospravedlnenie niektorých francúzskych politikov, že ide o "slobodu prejavu" označil za neprijateľné, nesprávne a demagogické.
Irán minulý týždeň označil minulotýždňové číslo francúzskeho časopisu Charlie Hebdo, v ktorom sa opätovne objavila karikatúra islamského proroka Mohameda, za provokáciu.
Redakcia tohto satirického týždenníka sa v januári 2015 stala terčom útoku dvojice moslimských radikálov, ktorí zastrelili 12 ľudí.
Časopis opäť publikoval viacero karikatúr pri príležitosti začiatku súdneho procesu so 14 údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začal v stredu 2. septembra.
Denník Times of Malta vo svojom článku píše, že minister spravodlivosti Edward Zammit Lewis a podnikateľ Yorgen Fenech si vymenili približne 700 správ medzi januárom a októbrom 2019.
Fenecha v novembri 2019 zatkli a obvinili v súvislosti s vraždou Caruanovej Galiziovej.
Minister správy nepopiera. Pre Times of Malta uviedol, že s Fenechom prestal komunikovať "dlho pred tým", ako ho zatkli. Dodal, že s ním nemal nijaký obchodný vzťah. Zammit Lewis ešte v júli povedal, že s Fenechom "nemá nijaký vzťah", hoci ho osobne pozná.
"Je to malá krajina, každý pozná každého," bránil sa v júli.
Správy sa vyšetrovateľom podarilo získať z Fenechovho telefónu. Prokuratúra by ich ako dôkaz mala súdu predložiť v októbri.
Fenech takisto vyšetrovateľom povedal, že mal na WhatsAppe spoločnú skupinu s bývalým premiérom Josephom Muscatom a šéfom Muscatovej kancelárie Keithom Schembrim. Práve Schembri je podľa Fenecha skutočným objednávateľom novinárkinej vraždy. Muscat to podľa podnikateľa vedel a snažil sa zamiesť stopy. Obaja muži tieto obvinenia odmietajú.
Caruanová-Galiziová sa ako novinárka venovala korupcii v tamojšej vláde. V októbri 2017 bola zavraždená.
Európska komisia (EK) privítala v utorok rozhodnutie čínskej spoločnosti ByteDance aby sa TikTok - platforma sociálnych sietí na zdieľanie videí - pripojila ku Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete.
Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v tejto súvislosti uviedol, že podpísaním tohto kódexu platforma TikTok preukázala svoje pevné odhodlanie bojovať proti nezákonným nenávistným prejavom v on-line prostredí.
"Aby bola digitálna oblasť bezpečná pre všetkých, potrebuje EÚ intenzívnu spoluprácu s takýmito významnými aktérmi," odkázal Reynders v správe pre médiá.
Podľa jeho slov je TikTok už deviatym partnerom EÚ v rámci kódexu správania, ktorý bol zavedený v roku 2016. Pred TikTokom tento kódex už podpísali spoločnosti Facebook, Microsoft, Twitter, YouTube, Instagram, Snapchat, Dailymotion a Jeuxvideo.com.
Komisia v júni zverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete a skonštatovala, že výsledky jeho dodržiavania sú celkovo pozitívne, keďže veľké IT spoločnosti zhodnotia 90 percent označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 percent obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav.
Snahou EÚ je, aby mali všetky platformy na jednotnom trhu EÚ rovnaké povinnosti a aby sa miera ich zodpovednosti za bezpečnosť používateľov na internete odrazila aj v právnych predpisoch v duchu hesla "to, čo je nelegálne off-line, zostáva nelegálnym aj on-line".
Násilie a hrozby voči ženám a príslušníkom náboženských menšín, ktorí v Pakistane vykonávajú novinársku a aktivistickú činnosť, sa podľa OSN zintenzívňujú.
OSN pripomenula prípad novinárky Šahíny Šahínovej, ktorú minulú sobotu zastrelili neznámi páchatelia v pakistanskej provincii Balúčistan. Spomenula tiež minuloročné vraždy štyroch pakistanských novinárov a blogerov.
"Vo väčšine prípadov neboli páchatelia týchto činov vyšetrovaní, stíhaní, ani voči nim nebola vyvodená zodpovednosť," uviedol hovorca úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) Rupert Colville.
Dodal, že viaceré pakistanské novinárky minulý mesiac upozornili, že na sociálnych sieťach dochádza ku koordinovaným útokom na kritikov pakistanskej vlády. Obzvlášť znepokojujúce sú v tejto súvislosti obvinenia z rúhania, pretože "vystavujú takto obvinené osoby bezprostrednému riziku násilia".
OSN preto vyzvala pakistanskú vládu na zavedenie "rýchlych, konkrétnych postupov", ktoré zabezpečia ohrozeným novinárom a obhajcom ľudských práv ochranu. Očakáva tiež nezávislé vyšetrenie násilných činov a vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľom vrážd a iných foriem násilia.
UNHCHR ďalej vyzval Islamabad, aby jednoznačne odsúdil akékoľvek podnecovanie k násiliu voči náboženským menšinám, ako aj prípadné "využívanie zákonov o rúhaní na osobnú či politickú pomstu", dodal Colville.
Podľa tohtoročného Indexu slobody tlače vypracovaného medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc je Pakistan na 145. priečke spomedzi 180 krajín.
Katarská televízia al-Džazíra informovala, že od roku 1992 bolo v Pakistane zavraždených najmenej 61 novinárov.
Copyright © TASR 2020
