MEDIA NEWS
Saudskoarabský súd vyniesol konečný verdikt procese s ôsmimi osobami podozrivými zo zapojenia do vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. Päť osôb dostalo 20-ročný trest väzenia a ďalší traja boli odsúdení na odňatie slobody od siedmich do desiatich rokov. Informovala o tom v pondelok saudskoarabská tlačová agentúra SPA.
Trestný súd v Rijáde v pondelok odsúdil na maximálny trest 20 rokov vo väzbe päť osôb. Jedna osoba dostala desaťročný trest väzenia a dve sedemročný trest.
Súdny proces výrazne kritizovali ľudskoprávne organizácie a nezávislý vyšetrovateľ z OSN, ktorý uviedol, že za vinných neboli uznaní nijakí vysokí predstavitelia Rijádu, ako ani objednávatelia vraždy, píše agentúra AP. Pochybnosti o nezávislosti boli vyslovené i na adresu tamojšieho súdu.
Verdikt rijádskeho súdu je konečný, uviedla miestna prokuratúra.
Chášukdžího vražda, ku ktorej došlo 2. októbra 2018 v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule, keď si tam prišiel prevziať dokumenty potrebné na ich sobáš, vyvolala pobúrenie po celom svete a veľmi poškodila povesť saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána.
"Rozsudok vynesený dnes v Saudskej Arábii je opäť úplným výsmechom spravodlivosti," uviedla Hatice Cengizová vo vyhlásení zverejnenom na Twitteri a dodala, že "medzinárodné spoločenstvo túto frašku neprijme".
Saudskoarabský súd v pondelok zrušil päť rozsudkov smrti nad osobami podozrivými zo zapojenia do vraždy Chášukdžího a vyniesol konečný verdikt, na základe ktorého päť osôb dostalo 20-ročný trest väzenia, jedna osoba dostala desaťročný trest väzenia a dve sedemročný trest.
Verdikt rijádskeho súdu je konečný, uviedla miestna prokuratúra. V znení rozsudku nebola uvedená totožnosť žiadneho z odsúdených.
V rámci neverejného súdneho procesu vyniesli pôvodne vlani v decembri v prípade piatich obžalovaných rozsudky smrti, ktoré však v konečnom verdikte zrušené a nahradené väzenskými trestami. Stalo sa tak na základe oficiálneho odpustenia zo strany rodiny zavraždeného novinára.
Súdny proces výrazne kritizovali ľudskoprávne organizácie a nezávislý vyšetrovateľ z OSN, ktorý uviedol, že za vinných neboli uznaní nijakí vysokí predstavitelia Rijádu, ako ani objednávatelia vraždy. Pochybnosti o nezávislosti boli vyslovené i na adresu tamojšieho súdu.
Chášukdžího brutálna vražda, ku ktorej došlo 2. októbra 2018 v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule, keď si tam prišiel prevziať dokumenty potrebné na ich sobáš, vyvolala pobúrenie po celom svete a veľmi poškodila povesť saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Práve jemu totiž mnohí pripisujú zodpovednosť za Chášukdžího vraždu, čo však princ rázne popiera.
Nový riaditeľ britskej stanice BBC údajne zvažuje nahradenie koncesionárskych poplatkov novým systémom. Medzi návrhmi je údajne aj dvojúrovňový systém: diváci by si v rámci neho mohli vybrať, či chcú platiť zníženú sadzbu za základné programy, alebo si priplatiť za rozšírený programový balík. Hovorca BBC však existenciu takéhoto plánu poprel.
Informovala o tom v pondelok Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) s odvolaním sa na správy britskej tlače.
Financovanie BBC je jedným z prvých problémov, ktorým čelí nový riaditeľ stanice Tim Davie. Vedenie stanice v súčasnosti údajne uvažuje nad nahradením klasického koncesionárskeho poplatku novou osobitnou daňou z príjmu, založenou na švédskom modeli financovania verejnoprávneho vysielania, píše britský denník The Guardian s odvolaním sa na dvoch vysokých predstaviteľov BBC.
Vo Švédsku má táto daň u väčšiny ľudí horný limit v prepočte 125 eur, pričom závisí od výšky príjmu, informuje denník The Daily Mail. Tento švédsky model by v Británii mohol výrazne znížiť počet neplatičov a zaručiť tak spoločnosti BBC istejší príjem.
Súčasný model financovania, garantovaný kráľovskou listinou, má platiť až do roku 2027. V spoločnosti sa údajne neoficiálne hovorí o tom, že riaditeľ Davie by mohol od súčasného modelu odstúpiť aj skôr výmenou za nový, stabilnejší model financovania.
Hovorca BBC však medializované správy o úvahách týkajúcich sa dvojúrovňového systému poprel. "Sme z tejto správy prekvapení, pretože my žiaden dvojúrovňový systém neplánujeme. Koncesionársky poplatok naďalej zabezpečuje to, aby bola BBC nezávislou, univerzálnou vysielacou spoločnosťou, ktorá slúži všetkým," zdôraznil hovorca.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.
Bieloruské ministerstvo informácií zaslalo spravodajskému portálu TUT.by písomné varovanie "za šírenie nepravdivých informácií, ktoré by mohli poškodiť štátne alebo verejné záujmy". Podľa spravodajského portálu Belaruspartisan.by si takto ministerstvo "pripravuje pôdu pre zablokovanie prístupu k serveru TUT.by".
TUT.by je nezávislý internetový portál, ktorý patrí k piatim najobľúbenejším v Bielorusku a je najpopulárnejším spravodajským webovým portálom v tejto krajine. V situácii, keď sa v Bielorusku odohrávajú protesty proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, sa tento portál stal významným zdrojom informácií.
Ako spresnil Belaruspartisan.by, ide o článok, ktorý portál TUT.by zverejnil 25. augusta pod názvom "Štátny kontrolný výbor (KGK) bude môcť vyplácať veľké bonusy zamestnancom, ktorí sa angažujú vo významných prípadoch".
Autor sa v ňom dopustil neúmyselnej chyby, keď neuviedol správnu výšku bonusov, ktorými bude vedenie KGK a orgánov finančného vyšetrovania odmeňovať zamestnancov, ktorí sa aktívne podieľali na identifikácii, odhaľovaní, zneškodňovaní a zadržiavaní osôb páchajúcich závažné trestné činy".
Chybu v texte síce redakcia opravila hneď, ako na ňu bola upozornená. Napriek tomu spravodajský portál dostal písomné varovanie od ministerstva informácií.
Podľa zákona o masmédiách môže príslušný orgán na tri mesiace pozastaviť vydávanie denníka alebo činnosť média, ak redakcia neodstráni chybu, ktorá bola dôvodom vydania písomného varovania, alebo ak jej odstránenie neoznámi ministerstvu informácií. Redakcia TUT.by tak v tomto prípade musí urobiť do 9. septembra.
V súlade s bieloruským zákonom o masmédiách môže byť prístup k online vydaniu obmedzený, ak sú vlastníkovi online média vydané dve alebo viac písomných varovaní v priebehu jedného roka.
Predchádzajúce varovanie dostal portál TUT.by pred mesiacom - 7. augusta.
Odvolací súd v Belehrade zrušil rozsudky voči štyrom bývalým príslušníkom tajnej služby odsúdeným za vraždu renomovaného novinára Slavka Čuruviju v roku 1999, ktorý bol hlasným kritikom niekdajšieho lídra Slobodana Miloševiča, a nariadil nový proces. Informovali o tom v pondelok internetové portály danas.rs a balkaninsight.com.
Podľa odvolacieho súdu, ktorý rozhodol už 15. júla, bol rozsudok Vyššieho súdu v Belehrade vynesený v apríli 2019 zrušený "z dôvodu závažného porušenia ustanovení trestného poriadku".
Súd totiž doplnil do spisu obžaloby body, ktoré pôvodne neobsahoval. Obžalovaní tak boli uznaní za vinných na základe obvinení, ktoré neboli predmetom dokazovania.
Čuruvija bol podľa rozsudku zabitý "na príkaz neznámej osoby". Tým sa však zmenil popis skutkového stavu trestného činu, ktorý bol uvedený v obžalobe.
Najtvrdší, 30-ročný trest, dostali bývalý šéf tajnej polície Radomir Markovič a Milan Radonjič, ktorý viedol belehradskú pobočku tajnej služby. Dvadsať rokov väzenia dostali ďalší dvaja agenti tajnej služby Ratko Romič a Miroslav Kurak.
Čuruviju zastrelili pred jeho bydliskom v centre Belehradu 11. apríla 1999 v čase, keď NATO bombardovalo Srbsko s cieľom zastaviť jeho ťaženie voči etnickým Albáncom v Kosove. Čuruvija bol šéfredaktorom a majiteľom denníka Dnevni Telegraf a časopisu Evropljanin, ktoré boli dvoma hlavnými nezávislými periodikami v Srbsku. Jeho rodina obviňovala Miloševiča, že osobne nariadil túto vraždu.
Poslední dvaja austrálski novinári pôsobiaci v Číne v utorok vrátili do vlasti. Urobili tak na odporúčanie austrálskej vlády po tom, čo im čínske úrady zakázali vycestovať, kým ich nevypočuje polícia. Uviedla to austrálsku televízia ABC News.
Znamená to, že po prvýkrát od 70. rokov 20. storočia sa v Číne nenachádzajú akreditovaní austrálski novinári.
Novinárov Billa Birtlesa, šéfa pobočky ABC News v Pekingu, a Michaela Smitha, redaktora novín Australian Financial Review, navštívili minulý týždeň u nich doma policajti a žiadali, aby zodpovedali otázky týkajúce sa austrálskej novinárky narodenej v Číne Cheng Lei, ktorá pracovala ako moderátorka pre anglickojazyčnú čínsku televíziu CGTN.
Redaktorku zadržali minulý týždeň bez udania dôvodu. Oficiálne však nie je obžalovaná ani väznená, no nachádza sa "pod dohľadom na určenom mieste". Podľa ABC News ide o formu väzby, počas ktorej môže byť podozrivá osoba až šesť mesiacov zadržiavaná a bez prístupu k právnej pomoci.
Birtles sa pred odchodom ukrýval niekoľko dní na veľvyslanectve v Pekingu, Smith zasa na konzuláte v Šanghaji.
"To, že som musel odísť za takých okolností, je veľkým sklamaním, ale odľahlo mi, že som opäť v skutočne právnom štáte," povedal Birtles po prílete do Austrálie.
Čínska polícia sa vyjadrila, že novinára ABC chcela vypočúvať v prípade týkajúcom sa "národnej bezpečnosti". Neskôr sa síce podrobil výsluchu, ale v prítomnosti austrálskych diplomatov a zákaz vycestovania mu bol zrušený.
Vzťahy medzi Austráliou a jej najvýznamnejším obchodným partnerom Čínou sú v súčasnosti napäté, najmä odvtedy, čo vláda v Canberre požiadala o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie vzniku pandémie koronavírusu v Číne. Austrália tiež vylúčila čínsku firmu Huawei z budovania kritickej infraštruktúry.
Spojené štáty v utorok obvinili Čínu zo zastrašovania zahraničných novinárov. Stalo sa tak po tom, ako Peking odmietol obnoviť akreditáciu viacerým zamestnancom amerických mediálnych organizácií, informovala agentúra AFP.
Čína sa "vyhráža, obťažuje a vyhosťuje amerických a iných zahraničných novinárov už niekoľko desaťročí", píše vo vyhlásení amerického rezortu diplomacie jeho hovorkyňa Morgan Ortagusová.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí nedávno informovalo americké veľvyslanectvo v Pekingu o tom, že odmietne obnoviť novinárske akreditácie viacerým reportérom a neschváli žiadosti o udelenie víz pre tých novinárov, ktorí boli tento rok už vyhostení.
Klub zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC) so sídlom v Pekingu v pondelok potvrdil, že najmenej piatim americkým novinárov zo štyroch inštitúcií - vrátane denníka The Wall Street Journal, spravodajskej stanice CNN a spoločnosti Bloomberg - boli zamietnuté nové novinárske preukazy.
Čína v prvej polovici tohto roka už vylúčila najmenej 17 zahraničných novinárov. Očakáva sa, že budú nasledovať ďalší, píše AFP.
Podľa Pekingu je tento krok odpoveďou na opatrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý obmedzil vízové povolenia pre čínskych novinárov v USA na maximálnu dobu 90 dní.
Vzájomné obmedzenia práce zahraničných novinárov sú následkom naštrbených čínsko-amerických vzťahov. Trump Peking obviňuje z podcenenia koronavírusovej pandémie, Pekingu sa zas nepáči, že USA nechcú akceptovať Hongkong ako právoplatné čínske územie.
Copyright © TASR 2020
