MEDIA NEWS
Debata amerických viceprezidentských kandidátov Mikea Pencea a Kamaly Harrisovej sa v noci na štvrtok niesla podľa agentúry AFP v ostrom, avšak značne civilnejšom tóne než minulotýždňová debata prezidentských kandidátov, ktorú poznačilo napätie a osobné útoky. Dvojica sa rozprávala približne 1,5 hodiny naživo v priestoroch Utažskej univerzity (UofU) v meste Salt Lake City; v dôsledku bezpečnostných opatrení súvisiacich s koronavírusovou pandémiou bola však oddelená plexisklom.
Demokratická kandidátka Harrisová hneď v úvode označila reakciu amerického prezidenta Donalda Trumpa na pandémiu ochorenia COVID-19 za "najväčšie zlyhanie prezidentskej administratívy v dejinách" USA. Trump a jeho administratíva by mala byť podľa jej slov za túto reakciu diskvalifikovaná z boja o druhé funkčné obdobie v úrade.
V tejto téme sa ostro nezhodla s republikánskym kandidátom Penceom, ktorý sa jej názory aj v iných oblastiach snažil vykresliť ako radikálne, uvádza AFP. "Chcem, aby Američania vedeli, že už od prvého dňa (pandémie) dáva prezident Donald Trump zdravie Ameriky na prvé miesto," povedal Pence, pričom pripomenul, že 31. januára, teda mesiac po tom ako sa v čínskom meste Wu-chan objavili prvé prípady nákazy, mal on sám zakázané vycestovať do Číny.
Koronavírusová pandémia si v Spojených štátoch vyžiadala doposiaľ viac než 210.000 obetí na životoch.
V kontraste v Trumpovými minulotýždňovými invektívami na adresu demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena sa Pence prezentoval pokojne a Harrisovej pogratuloval k historickej povahe jej kandidatúry. Harrisová, 55-ročná kalifornská senátorka jamajsko-indického pôvodu, je totiž prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou, pripomína AFP.
Pence sa však zároveň pokúšal Harrisovú napríklad v témach daní či fosílnych palív vykresliť ako radikálnu a orientovanú ešte ľavicovejšie než niekdajší prezidentský kandidát Bernie Sanders. AFP k tomu dodáva, že obaja viceprezidentskí kandidáti prezradili o svojej politike len veľmi málo nového a boli pozoruhodne vyhýbaví v takých otázkach, ako je napríklad právo na umelé prerušenie tehotenstva.
Na sociálnych médiách si obrovskú mieru pozornosti vyslúžila mucha, ktorá Penceovi vletela do vlasov počas toho, ako rozprával.
Jednu z najostrejších názorových výmen mali podľa AFP obaja kandidáti pri téme rasovej spravodlivosti, ktorú do popredia dostali nedávne celonárodné protesty proti brutálnym zásahom polície voči Afroameričanom. Pence trval na tom, že Trump belošských rasistov jasne odsúdil. Harrisová však v tejto súvislosti poukázala na viaceré sporné vyjadrenia Trumpa z minulosti - vrátane toho, keď povedal, že na neonacistickom zhromaždení v meste Charlottesville v roku 2017, ktoré sprevádzalo násilie, sa zúčastnili aj "skvelí ľudia".
Pred novembrovými voľbami by mali prebehnúť ešte dve debaty prezidentských kandidátov, tá prvá už 15. októbra. Ich konanie či realizácia však momentálne závisí od diagnózy samotného Trumpa, ktorému minulý štvrtok potvrdili ochorenie COVID-19.
Trumpa v pondelok večer miestneho času prepustili z nemocnice do domácej liečby a už v stredu začal opäť úradovať z Oválnej pracovne Bieleho domu. Jeho lekár informoval, že nemá príznaky ochorenia COVID-19 a už niekoľko dní nemal ani horúčku.
Samotný Trump (74) prisľúbil, že sa zúčastní na druhej prezidentskej debate s Bidenom, ktorá sa má konať 15. októbra. Biden (77), ktorého v súboji o prezidentský úrad favorizujú aktuálne prieskumy verejnej mienky, však v stredu povedal, že Trump by sa na debate nemal osobne zúčastniť, ak bude ešte stále infekčný.
Hrdinom debaty však bola mucha.
Debata amerických viceprezidentských kandidátov zriedkakedy zatrasie voľbami prezidenta a konfrontácia medzi demokratkou Kamalou Harrisovou a republikánom Mikeom Penceom v noci na štvrtok zrejme nebude výnimkou. Uviedla to britská stanica BBC.
Obaja kandidáti sa rozprávali približne 90 minút naživo v priestoroch Utažskej univerzity (UofU) v meste Salt Lake City. Mali silné momenty a niekoľko "zakopnutí", ale bolo ich pomenej, hodnotí BBC.
Nezapamätateľný výsledný dojem je v podstate dobrou správou pre demokratov a ich prezidentského kandidáta Joea Bidena, ktorý v prieskumoch verejnej mienky vedie pred republikánskym prezidentom Donaldom Trumpom, snažiacom sa o znovuzvolenie 3. novembra. Debata kandidátov na viceprezidentov bola ďalším článkom predvolebnej kampane, ktorý si možno "odfajknúť", a krokom približujúcim Američanov k volebnému dňu.
Víťazom tejto viceprezidentskej debaty bola Amerika, analyzuje BBC. Minulý týždeň po prezidentskej debate Bidena a Trumpa bol výsledkom on-line hlasovania skupiny voličov záver, že v debate oboch politikov prehral americký ľud. Voliči sa totiž cítili znechutení, vystrašení a skľúčení súbojom Trumpa s Bidenom a neustálym prerušovaním. Diskusia v noci na štvrtok však vyvolala u štyroch rôznych členov skupiny voličov, vybraných stanicou BBC, presne opačnú odozvu. Všetci sa zhodli, že Trump a Biden si vybrali za viceprezidentov silných kandidátov.
A kto bol najväčším prerušovateľom debaty? Podľa záznamu televíznej stanice CBS, partnerského média BBC v Spojených štátoch, Pence prerušoval Harrisovú počas 90 minút dvakrát viac než ona jeho.
Pence narušil Harrisovej odpovede desaťkrát, ale Harrisová mu skočila do reči len päťkrát. Pence rozprával približne 38 minút - asi o tri minúty viac než Harrisová.
Niekoľko novinárov utrpelo zranenia počas ostreľovania arménskej Katedrály Krista Spasiteľa v meste Šuša v spornom regióne Náhorný Karabach. Informovala o tom vo štvrtok arménska vláda, píše agentúra AFP.
"Ruskí a miestni novinári boli zranení počas druhého ostreľovania azerbajdžanských síl zacieleného na Katedrálu Krista Spasiteľa," uviedla na Twitteri arménska vláda s tým, že jeden z novinárov podstupuje operačný zákrok.
Podľa agentúry Reuters je novinár, ktorý je vo vážnom stave v nemocnici, ruský občan, ktorý pracoval pre portál Segodnya.ru. Ďalší dvaja zranení žurnalisti sú občan Arménska a spravodajca medzinárodných médií, ktorý nebol bezprostredne identifikovaný.
O rozsiahlych škodách na spomínanej historickej katedrále informoval predtým vo štvrtok spravodajca AFP, podľa ktorého sa v dôsledku ostreľovania zrútila jej kovová strecha. Azerbajdžan prvé ostreľovanie poprel, pričom dodal, že jeho sily nikdy necielia na historické, kultúrne a už vôbec nie na náboženské budovy a pamätníky.
Táto katedrála, ktorá má pre Arménov mimoriadny symbolický význam, bola postavená v rokoch 1868-1887. Veľké škody utrpela počas vojny v 90. rokoch 20. storočia, keď ju azerbajdžanské sily využívali ako sklad raketometov.
Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra, pričom odvtedy zomrelo už viac ako 300 ľudí vrátane civilistov.
Obe strany sa navzájom vinia z opätovného rozpútania bojov. Obnovený konflikt navyše má aj regionálnych aktérov: kým Turecko podporilo Azerbajdžan, Arménsko sa obrátilo na svojho spojenca - Rusko, ktoré doteraz zostávalo bokom.
Prezident Spojených štátov Donald Trump sa nezúčastní v poradí druhej predvolebnej debaty so svojím demokratickým súperom Joeom Bidenom. Uviedol to vo štvrtok po tom, čo Komisia pre prezidentské debaty (CPD) rozhodla, že debata sa uskutoční len vo virtuálnej podobe. Informovala o tom agentúra AP.
Komisia sa rozhodla zmeniť tradičný formát debaty po tom, čo mal Trump minulý týždeň pozitívny test na nový druh koronavírusu a následne bol hospitalizovaný so súvisiacimi komplikáciami.
Debata je naplánovaná na 15. októbra v meste Miami v americkom štáte Florida. Prezidentskí kandidáti by sa mali pripojiť na diaľku z iných separátnych lokalít, pričom moderátor a iní účastníci budú priamo na mieste v Miami.
"Do virtuálnej debaty sa nezapojím... Je to pre nás neprijateľné," povedal Trump pre americkú televíziu Fox News a obvinil nezávislú komisiu CPD z toho, že "chráni" jeho protivníka Bidena, informuje agentúra AFP.
"Myslím, že už nie som ani trochu nákazlivý," vyhlásil šéf Bieleho domu na margo toho, že by mohol počas štandardnej debaty niekoho infikovať. koronavírusom. Podľa zdravotníckych smerníc by mal pritom Trump zostať v karanténe, keďže stále môže byť infekčný, píše agentúra DPA.
Donald Trump mal pozitívny test na vírus SARS-CoV-2 minulý štvrtok po tom, čo sa nákaza potvrdila u jednej z jeho najbližších poradkýň Hope Hicksovej. V noci z piatka na sobotu ho potom previezli do nemocnice Walter Reed Army Medical Center pri Washingtone, odkiaľ ho prepustili v pondelok miestneho času do domácej liečby v Bielom dome.
Dva dni po ukončení hospitalizácie začal v stredu opäť úradovať z Oválnej pracovne Bieleho domu. Trumpov osobný lekár Sean Conley v stredu oznámil, že prezident už 24 hodín nemá žiadne príznaky ochorenia COVID-19 a štyri dni už nemal horúčku.
Kampaň demokratického kandidáta na prezidenta Spojených štátov Joea Bidena odmietla vo štvrtok návrh prezidenta Donalda Trumpa presunúť tretiu prezidentskú debatu na 29. októbra. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
"Trump sa dnes rozhodol odstúpiť z debaty 15. októbra. Trumpovo nevyspytateľné správanie mu nedovoľuje prepisovať kalendár a vyberať si podľa seba nové termíny," uviedla vo vyhlásení šéfka komunikačného odboru Bidenovej kampane Kate Bedingfieldová.
Poukázala na to, že o termínoch debát nerozhoduje Trump, ale Komisia pre prezidentské debaty (CPD). Bidenova kampaň ešte v júni súhlasila s troma termínmi - 29. septembrom, 15. októbrom a 22. októbrom, pripomenula.
"Tešíme sa na účasť na poslednej debate naplánovanej na 22. októbra, uviedla s tým, že už i tak ide o najneskorší termín pred konaním volieb za posledných 40 rokov. "Donald Trump sa môže objaviť, alebo to môže znova odmietnuť. Je to jeho výber," dodala.
Trumpova kampaň vo štvrtok navrhla, aby sa v poradí druhá debata o týždeň posunula z pôvodného termínu 15. októbra na 22. októbra a tretia následne z 22. októbra na 29. októbra, čo by bolo len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.
Organizátori debaty vo štvrtok rozhodli o zmene jej tradičného osobného formátu na virtuálny po tom, čo mal Trump minulý týždeň pozitívny test na nový druh koronavírusu a následne bol hospitalizovaný so súvisiacimi komplikáciami.
Trump účasť na online formáte debaty okamžite odmietol a vyzval na stretnutie kandidátov na post amerického prezidenta tvárou v tvár. Virtuálny formát by podľa neho prospel jeho demokratickému súperovi.
Cielenie reklamy v online priestore bude o niečo zložitejšie. Nie však pre ePrivacy smernicu EÚ, či zlepšenie vymožiteľnosti týchto pravidiel na Slovensku, ale pre diskutovaný krok spoločnosti Apple, ktorá bude v novom update iOS 14 vyžadovať aj povinný opt-in súhlas na používanie Advertising ID (AID). V praxi sa tak konečne začne aspoň čiastočne uplatňovať súhlas majiteľa zariadenia pre odosielanie svojich dát ďalším stranám. Ako informuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal, spoločnosť Apple chcela zmenu zaviesť ešte v júni, ale narazila na kritiku Facebooku, ktorému by sa výrazne znížili výnosy z kampaní cielených na iOS zariadenia.
„Väčšina mobilných aplikácií dnes však neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne online identifikátory sú pre nich anonymné dáta. Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. To, že tieto dáta nemusia ísť priamo na server aplikácie neznamená, že vývojár aplikácie nenesie za daný zber dát žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, je primárne zodpovedný,“ upozorňuje Jakub Berthoty, advokát kancelárie Dagital Legal a odborník na ochranu osobných údajov.
Ak chce vývojár mobilnej aplikácie dostávať späť štatistiky, resp. merať úspešnosť kampaní, musí do kódu aplikácie implementovať tzv. „Software Development Kit“ (SDK), čo je unikátny kód, ktorý umožní odosielanie presne špecifikovaných dát užívateľa do analytických nástrojov firiem. Dátoví giganti množstvo prijímaných dát agregujú a vývojárom posielajú požadované a veľmi presné štatistiky, ktoré sa zobrazujú agregovane. „Väčšina mobilných aplikácií dnes ale neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne online identifikátory sú pre nich anonymné dáta,“ vysvetľuje Jakub Berthoty. Špecialista na ochranu osobných údajov pritom upozorňuje, že sa nejedná o anonymné dáta, ale naopak, sú to osobné dáta.
Dagital Legal je prvý právny butik na Slovensku výlučne zameraný na ochranu súkromia a technológií.
Francúzsky odvolací súd vo štvrtok potvrdil, že spoločnosť Google musí zaplatiť mediám za zobrazovanie ich spravodajského obsahu vo výsledkoch vyhľadávania.
Parížsky odvolací súd zamietol požiadavku amerického technologického gigantu, ktorý odmietol vyhovieť nariadeniu francúzskeho orgánu pre hospodársku súťaž. Ten uviedol, že Google musí rokovať s vydavateľmi a tlačovými agentúrami o platbách za publikovanie ich materiálov. Spoločnosť Google namietala, že francúzsky orgán pre hospodársku súťaž prekračuje svoje právomoci, súd to však zamietol.
Google pred niekoľkými dňami uviedol, že v súvislosti s digitálnymi autorskými právami sa nachádza blízko dosiahnutia dohody s francúzskymi médiami. "Našou prioritou zostáva dosiahnutie dohody s francúzskymi vydavateľmi a tlačovými agentúrami. Podali sme odvolanie, aby sme si právne vyjasnili niektoré časti rozhodnutia, a teraz preskúmame aj verdikt parížskeho odvolacieho súdu," uviedla spoločnosť.
Francúzsko sa vlani stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá prijala smernicu zameranú na modernejšie "ošetrenie" autorských práv vo vnútroštátnej legislatíve, vrátane požiadavky, aby internetové vyhľadávače platili za zobrazenie úryvkov spravodajských článkov. Mediálne spoločnosti presadzovali tieto nové pravidlá pre klesajúce príjmy.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
