11. 3. 2021

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 


Kremeľ považuje za absurdné tvrdenia Spojených štátov, ktoré vyhlásili, že tri ruské webové stránky napojené na ruské tajné služby šíria dezinformácie o vakcínach od konzorcia Pfizer/BioNTech a od spoločnosti Moderna. Na brífingu v Moskve to v utorok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Nerozumieme dôvodom takýchto vyhlásení, máme v úmysle naďalej trpezlivo vysvetľovať, že takéto správy sú úplne absurdné," uviedol Peskov podľa agentúry Interfax.
Pripomenul súčasne, že Kremeľ bol vždy proti spolitizovaniu akýchkoľvek aspektov týkajúcich sa vakcín.
Vakcíny podľa Peskova "musia byť dobre certifikované, testované a keď sa potvrdí ich účinnosť, je potrebné ich čo najskôr vyrobiť, aby sa zachránil celý svet pred koronavírusom" SARS-CoV-2.
Peskov - naopak - poukázal na to, že "ruská vakcína je dennodenne" podrobovaná kritike, a to "akože objektívnej, i bez najmenšej snahy o objektivitu".
Uistil, že Rusko sa nezapojilo, ani nezapojí do informačných kampaní proti akýmkoľvek iným vakcínam. Poukázal pritom na to, že sa rozbieha spolupráca Ruska s ďalšími spoločnosťami vyrábajúcimi vakcíny proti covidu.
Hovorca Kremľa vyjadril presvedčenie, že tvrdenia ministerstva zahraničných vecí USA a iných inštitúcie nemajú žiadny základ, a vyslovil poľutovanie nad tým, že ich vôbec niekto berie vážne.
Hovorca rezortu americkej diplomacie Ned Price v nedeľu uviedol, že boli identifikované ruské zdroje falzifikátov dvoch vakcín západnej výroby schválených americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová predtým informovala, že Washington bude spolu s BionTech bojovať proti dezinformáciám o vakcínach proti koronavírusu vyrábaných spoločnosťami Moderna a Pfizer.
Vakcínu vyvinutú spoločnosťou Pfizer so sídlom v New Yorku a nemeckou spoločnosťou BioNTech, i vakcínu od americkej spoločnosti Moderna schválil FDA v decembri minulého roku.




Snahy vnútroštátnych orgánov niektorých členských krajín EÚ o umlčanie nezávislých médií boli v stredu poobede predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie (EK). Rozprava v bruselskom sídle EP sa zamerala na najnovší vývoj situácie v oblasti slobody médií v Maďarsku, Poľsku a Slovinsku.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla, že vníma "znepokojivý vývoj" v oblasti médií v Maďarsku a Poľsku. Zdôraznila, že médiá sú dôležitým pilierom demokracie a právneho štátu. Sloboda tlače a pluralita médií sú pre demokraciu nevyhnutné a nezávislé médiá zohrávajú zásadnú úlohu v rámci boja proti dezinformáciám.
Exekutíva EÚ podľa nej pozorne sleduje vývoj v oblasti slobody a plurality médií, čo sa v samostatnej kapitole odzrkadlí aj v tohtoročnej júlovej správe EK o právnom štáte, ktorá zhrnie situáciu vo všetkých krajinách Únie. V tejto súvislosti spresnila, že eurokomisia "nezaváha zakročiť" v prípade protiprávneho konania orgánov členských krajín EÚ.
Zároveň upozornila na dve iniciatívy, ktoré EK predstaví tento rok. Ide o odporúčanie členským štátom na zvýšenie bezpečnosti novinárov a iniciatívu na zabránenie žalobám, ktorých účelom je zastrašiť kritikov, známych pod anglickým akronymom SLAPP (Strategic lawsuit against public participation - Strategický súdny spor proti účasti verejnosti). EK pripravuje aj opatrenia na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií a politickej reklamy.
EP v tlačovej správe pripomenul najnovší prípad z Maďarska, kde orgán pre reguláciu médií neobnovil licenciu pre rozhlasovú stanicu Klubrádió, ktoré nie je naklonená vláde premiéra Viktora Orbána, či plány poľskej vlády na zavedenie dane z reklamy v médiách.




Odvolací súd v Berlíne odsúdil bývalého zamestnanca nemeckého Spolkového tlačového úradu (BPA) za špionáž pre Egypt a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a deviatich mesiacov. Informovali o tom v stredu agentúry AP a DPA.
Hovorkyňa súdu pre agentúru DPA uviedla, že rozsudok bol vynesený ešte minulý týždeň a je výsledkom dohody medzi spolkovou prokuratúrou a obhajobou.
Spolková prokuratúra informovala, že odsúdený 66-ročný nemecký občan s egyptskými koreňmi začal svoju špionážnu činnosť v júli 2010 na základe pokynov z egyptského veľvyslanectva v Berlíne.
Muž pracoval v BPA na oddelení služieb pre zákazníkov a bol obvinený zo zhromažďovania správ o domácej a zahraničnej politike Nemecka vo vzťahu k Egyptu. Nemal však prístup k utajovaným informáciám. Informácie následne poskytol egyptskej tajnej službe GIS.
Odsúdený muž za to očakával protekčný prístup egyptských úradov k svojej rodine. Prokuratúra uviedla, že matke podozrivého bolo v Egypte priznané právo na dôchodok a občas bol pozvaný na recepcie organizované egyptským veľvyslanectvom.
Prípad sa dostal na verejnosť dostal v júli, keď sa o ňom vo výročnej správe zmienil Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV).






Zásahy vlád v niektorých členských krajín EÚ voči nezávislým médiám boli v stredu poobede v Bruseli predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie (EK). K dianiu v tejto oblasti, najmä čo sa týka situácie v oblasti slobody médií v Maďarsku, Poľsku a Slovinsku, sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, ktorí odsúdili tlaky ohrozujúce nezávislosť novinárov.
Vladimír Bilčík (Spolu) túto tému vníma citlivo najmä po vražde novinára Jána Kuciaka. "Je neprijateľné, aby novinári boli pod systematickým tlakom a čelili útokom a hrozbám, akým čelil aj Kuciak. Deje sa to naprieč celou EÚ," uviedol Bilčík. Za prekvapivú považuje najmä situáciu v strednej Európe, lebo ešte pred desiatimi rokmi bola lepšia ako teraz. Vývoj v posledných rokoch však podľa neho zmenil postoje voči médiám, čo sťažujú aj výroky mnohých politikov na adresu novinárov.
"Treba sa tomu postaviť, treba mať takéto diskusie aj na pôde europarlamentu. Potrebujeme upriamiť pozornosť aj na vlastnícke vzťahy v médiách a ochranu novinárov pred nezmyselnými súdnymi procesmi," povedal Bilčík. Tu cíti potrebu aktívnejšie konať zo strany Európskej komisie a vyjadriť podporu pre tie sily v krajinách s útokmi na slobodu médií, ktoré sa zasadzujú za ochranu novinárov.
Michal Šimečka (PS) vyjadril ľútosť, že v niektorých krajinách EÚ sa zhoršila situácia v oblasti slobody médií. Týka sa to najmä Maďarska, Poľska a Slovinska. "Boja sa odvážnych novinárov. My na Slovensku vieme, aká dôležitá pre demokraciu je nezávislá a investigatívna žurnalistika. To platí všade v EÚ a preto sa europarlament bude tvrdo zasadzovať za obranu novinárov a slobodu médií všade v Európe," konštatoval Šimečka.
Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že médiá v EÚ sú kontrolnou poistkou demokracie, čo je aj odkaz zavraždených novinárov z Malty a zo Slovenska. Osobitná situácia je v Maďarsku, kde premiér likviduje nezávislé médiá, v Poľsku zasa vzbudzujú obavy snahy vlády zaviesť špeciálnu daň z reklamy. Priznal, že prekvapením je situácia v Slovinsku, ocenil však, že slovinský premiér pozval europoslancov na návštevu svojej krajiny, aby si mohli urobiť obraz o situácii.
Štefanec vyjadril nádej, že útokom na nezávislé médiá zabráni nový mechanizmus EÚ na monitorovanie právneho štátu a ak by takéto praktiky pokračovali, príslušné členské krajiny môžu prísť o čerpanie zdrojov z rozpočtu EÚ.
Monika Beňová (Smer-SD) konštatovala, že akékoľvek pokusy o obmedzovanie či zasahovanie do slobody, nezávislosti a plurality médií sú v priamom rozpore s demokratickými princípmi a hodnotami. "Schopnosť novinárov efektívne nastavovať politikom zrkadlo je pre správne fungovanie spoločnosti nezastupiteľná. Zároveň si aj novinári musia uvedomovať, akú veľkú mieru zodpovednosti smerom k verejnosti majú. To by sa malo odzrkadľovať predovšetkým v ich schopnosti a dôslednej snahe overovať si získané a ďalej sprostredkovávané informácie," povedala Beňová.
Peter Pollák (OĽaNO) uviedol, že EÚ sa musí vedieť kriticky pozrieť na slobodu médií aj "vo vlastnej kuchyni". "V Poľsku, Maďarsku či Slovinsku médiá dlhodobo signalizujú pretrvávajúce problémy. Ak je Únia schopná kritizovať Rusko, Čínu či iné krajiny, musí byť kritická aj voči vlastným členským štátom."



Copyright © TASR 2021




 

Rusko v stredu oznámilo, že plánuje na svojom území spomaliť služby sociálnej siete Twitter pre jej používateľov z dôvodu nerešpektovania požiadaviek na odstránenie nevhodného obsahu, informovala agentúra AFP.
Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií (Roskomnadzor) podľa svojich vyjadrení toto opatrenie prijala s cieľom chrániť ruských občanov a prinútiť Twitter dodržiavať zákony platné na území Ruska.
Opatrenie podľa oznámenia vstúpi do platnosti v priebehu stredy a zahŕňa v prvom rade spomalenie služieb Twitteru pre všetkých používateľov využívajúcich mobilné zariadenia a 50 percent používateľov na počítačoch.
Twitter v období do 10. marca podľa Roskomnadzoru neodstránil 3168 príspevkov obsahujúcich materiál spojený so samovraždami, pornografiou či drogami.
Roskomnadzor môže podľa vlastných vyjadrení Twitter na území Ruska úplne zablokovať v prípade, ak táto spoločnosť nebude dodržiavať požiadavky vyplývajúce z ruskej legislatívy.



©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.