14. 3. 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné.
Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.




Osobitná kontrolná delegácia poslancov Európskeho parlamentu (EP) vydala 39-stranovú správu zo svojej pracovnej cesty na Slovenska z 8.-9. marca, ktorá súvisela s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Správa poslancov datovaná 12. marca obsahuje niekoľko kľúčových zistení v oblasti základných práv.
Delegácia šiestich poslancov EP absolvovala počas dvoch dní stretnutia s rôznymi zástupcami slovenskej vlády, orgánov činných v trestnom konaní, novinárov, organizácií občianskej spoločnosti a s ďalšími predstaviteľmi. Situáciu preverovala z hľadiska rešpektovania základných práv a hodnôt, na ktorých stojí Európska únia, a dospela k viacerým kľúčovým zisteniam.
Jedným z nich je, že na Slovensku prevláda silná nedôvera voči inštitúciám. Rôzni účastníci stretnutí zdôraznili, že ústavné a legislatívne nastavenie je v súlade s normami EÚ, ale existuje obrovský nepomer medzi legislatívou a jej uplatňovaním v praxi, čo takto vníma aj verejnosť. Vytváranie dôveryhodných inštitúcií bolo uvádzané ako jedno z možných riešení pre zvýšenie dôvery verejnosti voči inštitúciám.
Ďalším zistením je, že orgány činné v trestnom konaní predstavujú hlavný problém; pri rozhovoroch s delegáciou bola opakovane spomínaná potreba zlepšiť fungovanie orgánov, aby sa posilnilo uplatňovanie a presadzovanie zákonov.
Podľa ďalšieho zistenia vládnu obavy pri dosahovaní spravodlivosti v súdnych procesoch a trestných stíhaniach a tiež obavy z možného konfliktu záujmov v rámci existujúcej legislatívy, čo môže ohroziť nezávislosť vyšetrovania a trestného stíhania; výber hlavných prokurátorov alebo policajných nominantov je vnímaný ako vysoko spolitizovaný. Na stretnutiach s delegáciou poslancov EP boli zdôrazňované prípadné medzery a nedostatky: napríklad hierarchické prepojenie medzi generálnou prokuratúrou a orgánmi, ktoré by mali kontrolovať ich činnosť; ďalej fakt, že ministerstvo vnútra môže odvolať policajného prezidenta; alebo fakt, že neexistuje žiadna skutočná nezávislá kontrola. Policajný prezident a ministerka spravodlivosti sa v tejto súvislosti zmienili o nových krokoch, akým je aj návrh novej legislatívy, ktorá vnesie do procesu väčšiu transparentnosť - napríklad vypočutím nominanta na policajného prezidenta v národnom parlamente a oddelením právomocí policajného prezidenta od ministra vnútra.
Obavy vládnu takisto z výsledkov boja proti korupcii, keďže doteraz boli vyšetrované len menej závažné korupčné prípady; podľa rôznych účastníkov stretnutí s europoslancami žiaden prípad korupcie vo vysokých kruhoch nebol ukončený usvedčením a odsúdením; delegácia poslancov EP takisto zaznamenala, že verejnosť vníma beztrestnosť politikov, keďže proti nim zatiaľ nebolo začaté žiadne vyšetrovanie ani trestné stíhanie. Naproti tomu si však delegácia vypočula informácie, že boj proti korupcii je braný vážne a že v posledných rokoch boli podniknuté niektoré opatrenia, predovšetkým vytvorenie špeciálnej jednotky pre prevenciu korupcie.
Zástupcovia občianskej spoločnosti a novinárov poukázali na to, že bola vytvorená atmosféra namierená proti novinárom a že existuje určitý tlak na novinárov zo strany politikov. Zároveň poukázali na chýbajúce bezpečie novinárov. Upozornili tiež na neexistenciu skutočného dialógu vlády so zástupcami občianskej spoločnosti. Ďalej sa hovorilo o obavách ohľadne nezávislosti médií a o vlastníctve médií, pričom v tomto kontexte poukázali účastníci stretnutí na to, že vlastníctvo médií nie je na Slovensku veľmi transparentné. Pokiaľ ide o ochranu novinárov, úrady sa zmienili, že po vražde novinára a jeho snúbenice sa podnikajú opatrenia na posilnenie bezpečnosti novinárov.
Niekoľko účastníkov stretnutí vyjadrilo obavy z prítomnosti mafie a organizovaného zločinu v krajine; otázniky visia aj nad skutočnosťou, že osoby blízke štruktúram organizovaného zločinu boli v štátnom úrade a že im udelili bezpečnostnú previerku. Europoslanci sa opakovane pýtali na preventívne opatrenia podniknuté v boji proti organizovanému zločinu a na to, či existovali varovania o prítomnosti mafie na území Slovenska.
V súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyjadrili úrady úplnú oddanosť tomuto vyšetrovaniu. V diskusii s europoslancami sa zdôrazňovalo, aká dôležitá je spolupráca medzi slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní a medzinárodnými orgánmi, ale najmä s talianskymi službami. Zástupcovia úradov uviedli, že Slovensko začalo spolupracovať so susednými krajinami a že sú tiež v kontakte s talianskou políciou a požiadali aj o vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu. Kompetenciu na vytvorenie takýchto spoločných tímov má špeciálna prokuratúra. Slovenské úrady takisto požiadali o pomoc americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a svoju pomoc ponúkol i britský Scotland Yard. Pokiaľ ide o Europol, slovenskí predstavitelia zdôraznili, že s ním spolupracujú od začiatku, ale Europol má momentálne len podpornú úlohu. Členovia delegácie niekoľkokrát navrhli možnosť vytvoriť s Europolom spoločný vyšetrovací tím.

Copyright © TASR 2018