MEDIA NEWS
Čínsky novinár Li Ce-chua, ktorý bol nezvestný takmer dva mesiace, sa znova objavil a tvrdí, že ho zadržala polícia a umiestnila do karantény. Žurnalista zmizol po tom, ako zverejnil videá z mesta Wu-chan, pôvodného epicentra pandémie nového koronavírusu. Informoval o tom na svojej webovej stránke denník The Guardian.
Li Ce-chua bol jedným z troch novinárov, ktorí prinášali správy z mesta Wu-chan počas najhorších týždňov tamojšej epidémie. Pracoval pre čínsku štátnu televíznu stanicu CCTV.
Prvé prípady koronavírusu SARS-CoV-2 zaznamenali koncom decembra 2019 práve v tomto čínskom priemyselnom veľkomeste. Neskôr sa vírus rozšíril takmer do celého sveta a chorobe COVID-19, ktorú spôsobuje, podľahlo vo svete už takmer 180.000 ľudí a viac ako 2,5 milióna je nakazených.
Novinára naposledy videli 26. februára po tom, ako zverejnil video, na ktorom ho prenasledovalo iné vozidlo, a livestream, ktorý sa končil, keď do jeho bytu vstúpilo niekoľko príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Li Ce-chua s nimi išiel na policajnú stanicu, kde mu oznámili, že ho vyšetrujú pre podozrenie z rušenia verejného poriadku.
Polícia neskôr uviedla, že voči novinárovi nevznesie obvinenia, ale že bude umiestnený do karantény, pretože navštívil oblasti s rozsiahlym výskytom nákazy.
Li Ce-chua strávil nasledujúci mesiac v karanténe vo Wu-chane a neskôr vo svojom domovskom meste v inej čínskej provincii. Z izolácie ho prepustili až 28. marca a odvtedy trávi čas so svojou rodinou, uviedol novinár v novom videu, ktoré zverejnil v stredu.
V novom videozázname tiež zdôrazňuje, že polícia sa po celý čas karantény k nemu správala "zdvorilo a v súlade so zákonom" a zabezpečila mu dostatok potravy a oddychu. Denník The Guardian v tejto súvislosti poznamenal, že novinárove stredajšie vyjadrenia boli neutrálneho a vlasteneckého charakteru a výrazne sa líšili od jeho komentárov z doby pred jeho zmiznutím.
Denník čínskej spisovateľky Fang Fang z uzavretého mesta Wu-chan, epicentra celosvetovej pandémie koronavírusu, sa v Číne ocitol pod paľbou kritiky. Podľa kritikov je jej dielo "vodou na mlyn" pre krajiny, ktoré Čínu obviňujú z nezvládnutia počiatočného štádia krízy, píše agentúra AFP.
Fang Fang začala vydávať svoj denník na internete po tom, ako úrady koncom januára Wu-chan uzavreli. Dokumentovala v ňom každodenný život v 11-miliónovom meste odrezanom od zvyšku sveta.
Denník si postupne získal milióny čitateľov, teraz by mal vyjsť v niekoľkých svetových jazykoch.
Jej práca bola jedným z mála zdrojov, z ktorých sa ľudia mohli dozvedieť o dianí v meste.
V uplynulých dňoch sa však na 64-ročnú autorku znáša kritika na sociálnych médiách. Používatelia ju obviňujú z napomáhania západným veľmociam, ktoré obviňujú Čínu z utajovania informácií v počiatočnom štádiu šírenia vírusu. Fang Fang dokonca v rozhovore pre čínsky týždenník Cchaj-sin uviedla, že dostala vyhrážky smrťou.
Autorku kritizujú aj niektoré nacionalistické čínske denníky, podľa ktorých vydanie knihy v zahraničí "nie je dobrý nápad".
Fang Fang s kritikou nesúhlasí. Ľudia, ktorí si jej denník prečítajú, podľa nej zistia, že Čína v boji s vírusom nasadila "veľmi efektívne opatrenia".
Kniha s názvom Wuchanský denník by mala vyjsť v americkom vydavateľstve Harper Collins v júni.
Copyright © TASR 2020
Spoločnosť Netflix zaznamenala v tomto roku v dôsledku zákazov vychádzania na celom svete nárast počtu nových používateľov. Informuje o tom spravodajský portál BBC, podľa ktorého firma oznámila, že v prvých troch mesiacoch roka si vytvorilo kontá na službe takmer 16 miliónov ľudí. V porovnaní s poslednými mesiacmi roka 2019 je to pritom takmer dvojnásobok nových prihlásení.
"Netflix je a naďalej bude mediálnou spoločnosťou najmenej zasiahnutou COVID-19," vyjadril sa analytik spoločnosti eMarketer Eric Haggstrom, podľa ktorého je biznis Netflixu takmer dokonalý pre "populáciu, ktorá musela zrazu zostať doma".
Záujem o služby Netflixu je taký vysoký, že spoločnosť minulý mesiac oznámila, že v Európe zníži kvalitu videí, aby znížila nápor na poskytovateľov internetového pripojenia. Firma tiež najala ďalších dvetisíc ľudí do zákazníckej podpory.
Spoločnosť očakáva, že počas troch mesiacov do konca júna jej pribudne ďalších asi 7,5 milióna nových klientov, no zároveň upozorňuje investorov, že situácia sa zmení, keď začnú vlády po celom svete uvoľňovať opatrenia súvisiace so šírením koronavírusu.
Streamovacia služba, ktorá stojí za viacerými multimiliónovými produkciami, upozornila aj na to, že obmedzenia zastavili "takmer všetko" nakrúcanie po celom svete. Netflix však očakáva, že do júna dokáže udržať svoj súčasný plán sprístupňovania titulov a zároveň nakupuje ďalšie filmy, aby bola ponuka služby stále čerstvá. Ďalší nárast predplatiteľov pritom môže podľa spoločnosti poškodiť aj oneskorovanie nových sezón seriálov.
Analytik Paolo Pescatore z PP Foresight v tejto súvislosti poznamenal, že odklady produkcie poznačia všetky streamovacie spoločnosti a práve Netflix by na tom mohol byť vďaka svojmu širokému katalógu najlepšie.
V súčasnosti má Netflix podľa BBC vyše 182 miliónov predplatiteľov.
Europoslanci vyzývajú Európsku úniu (EÚ), aby v čase koronakrízy podporila médiá a kreatívny priemysel. Agentúru SITA o tom informovala tlačová atašé Kancelárie Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku Soňa Mellak. Zákonodarcovia preto vyzvali Európsku komisiu (EK), aby sa zaoberala možnosťou zriadiť núdzový fond na podporu médií a tlače. Tento fond by mal byť podľa poslancov financovaný z prostriedkov, ktoré v dôsledku prepuknutia pandémie Covid-19 nemôžu byť využité na pôvodné účely.
„Európska únia musí prijať ďalšie opatrenia na podporu krízou sužovaných médií a kultúrneho sektora,“ vyhlásili v pondelok 20. apríla poslanci Výboru EP pre kultúru a vzdelávanie (CULT). Kultúrne a tvorivé odvetvia, najmä samostatní tvorcovia a malé a stredné podniky v oblasti kultúry, ako aj mediálny sektor sú podľa nich decimovaní prebiehajúcou krízou, ktorá je následkom pandémie Covid-19. V liste adresovanom komisárovi pre vnútorný trh Thierrymu Bretonovi a komisárke pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariyi Gabriel, ktorý v mene výboru zaslala EK jeho predsedníčka Sabine Verheyen žiadajú podporu pre tieto odvetvia. „Médiá a tlač zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri prinášaní presných informácií a dôsledného spravodajstva. Sú zásadnou protilátkou proti nepravdivým správam a dezinformáciám. V súčasnosti však čelia výraznému poklesu príjmov z inzercie, ktorý v niektorých členských štátoch dosiahol až 80% a neistej budúcnosti," zdôraznili poslanci. Zákonodarcovia preto vyzvali Európsku komisiu, aby sa zaoberala možnosťou zriadiť núdzový fond na podporu médií a tlače. Tento fond by mal byť podľa poslancov financovaný z prostriedkov, ktoré v dôsledku prepuknutia pandémie Covid-19 nemôžu byť využité na pôvodné účely.
Poslanci pripomínajú, že aj kultúrne a tvorivé odvetvia pozostávajú z mnohých samostatných tvorcov, malých a stredných podnikov, ako aj z organizácií s charitatívnym statusom vrátane nadácií. „V dôsledku ich postavenia je pre nich ťažšie získať podporu z vnútroštátnych či úniových zdrojov,“ upozorňujú. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali EK, aby zvážila posilnenie rozpočtu Záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, a to využitím prostriedkov vyčlenených na rok 2021 či presunom financií z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Do úvahy by podľa zákonodarcov mohlo pripadať aj vytvorenie ad hoc finančného nástroja v rámci Európskeho investičného fondu, ktorý by umožňoval presun prostriedkov na podporu krízou postihnutých sektorov.
„Tieto prostriedky sa musia urýchlene dostať ku kultúrnemu a kreatívnemu odvetviu a k mediálnemu sektoru - a byť prispôsobené ich špecifickým obchodným modelom a konkrétnym potrebám. Vyzývame komisiu a členské štáty, aby zaistili, že podpora sa dostane ku všetkým, ktorí ju potrebujú. Zároveň však potrebujeme urobiť viac na úrovni EÚ, aby bolo týmto sektorom možné poskytnúť individuálne prispôsobenú podporu a aby mali prístup k úverom a financovaniu," dodala predsedníčka výboru CULT Verheyen.
Facebook začne označovať niektoré politické príspevky na svojich platformách krajinami ich pôvodu, aby tak obmedzil šírenie politických dezinformácií skupinami zo zahraničia, ktoré imitujú legitímne skupiny a politické strany. Nové pravidlá sa budú týkať príspevkov, stránok či účtov súvisiacich s voľbami na sociálnej sieti Facebook a službe Instagram. Spoločnosť sa najprv zameria na stránky mimo Spojených štátov amerických, ktoré majú dosah na veľký počet ľudí v krajine.
Ak je napríklad účet na Instagrame, ktorý sa zameriava na amerických voličov, z Brazílie, podľa nových pravidiel bude mať každý jeho príspevok označenie "so sídlom v Brazílii". Používatelia tiež budú mať možnosť si prečítať o danom účte viac informácií. Podľa Facebooku to má ľuďom pomôcť "posúdiť spoľahlivosť a autentickosť" toho, čo vidia.
Štítky pri príspevkoch sú najnovším pokusom Facebooku bojovať s dezinformáciami o voľbách. Rusko a ďalšie krajiny používajú sociálne médiá na ovplyvňovanie politického diskurzu v USA a iných častiach sveta, pričom sa často maskujú za miestne skupiny. Hoci nové opatrenie poskytuje používateľom nové informácie, podľa agentúry AP je však nepravdepodobné, že to pomôže so zákernejšími pokusmi o ovplyvnenie novembrových prezidentských volieb v Spojených štátoch.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
